Význam slova "žra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žráč -a m. pejor.

1. mn. -i človek, kt. veľa je, žrút

2. mn. N a A -e pažravé, hltavé zviera;

zracionalizovať dok. k racionalizovať: z. výrobný postup

// zracionalizovať sa: práca sa z-la

zračiť sa nedok. prejavovať sa (význ. 1), javiť sa: na tvári sa z-í radosť, napätie

žráčka -y -čok ž. k 1;

žráčsky príd.

zrada -y zrád ž. porušenie vernosti, záväzného sľubu, vierolomnosť: podlá z., z. spolubojovníkov, z. ideálov;
národná z. vlastizrada;
dopustiť sa z-y

zradca -u mn. -ovia m. kto zradil, zrádza: z. vlasti, udavač a z.;

zradcovský príd.: z. režim;
z-á úloha;

zradcovstvo -a s. zradcovská činnosť

žrádelko -a s. zdrob. zjemn.: najobľúbenejšie ž.

zradiť dok.

1. dopustiť sa zrady: z. vlasť, z. priateľa, z. svoje presvedčenie, lásku;
je verný, nikdy nez-í

2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť: niekto mu z-l miesto úkrytu;
nez-ď, že si ma videl;

zradkyňa -e -kýň ž.;

žrádlo -a s. hovor. žranie (význ. 1), krmivo, žranica: ž. pre prasce, pre rybky;
expr. al. hrub. jedlo, strava: vziať si ž. na cestu;

zradne prísl.;

zrádnik -a A i -a m. hovor. epilepsia, padúcnica: mať, dostať z., z-a;

● expr. (ba) kýho z-a! vyj. rozhorčenie, začudovanie ap., (ba) ešte čo!

zradnosť -i ž.

zradný príd.

1. kt. zradil; svedčiaci o zrade: z-á šľachta, z-é panstvo;
z. čin

2. prezrádzajúci, čo malo ostať utajené: z. rumenec, z-é slzy

3. zákerný, nebezpečný: z-é hĺbky, úskalie;

nedok. zrádzať -a

zrajtovať dok. hovor. expr. vyhrešiť: z. podriadených

zrak -u m.

1. zmysel na vnímanie svetla a iných viditeľných javov hmotného sveta; schopnosť vidieť; orgány tohto zmyslu: slabý z., orlí z., strácať z.;
chyby z-u;

2. kniž. i mn. zraky oči; pohľad: sklopiť z.;
z-y sa im stretli;
nespúšťať z. z niečoho, uprieť z. do diaľky;
pred z-mi verejnosti pred verejnosťou;

zrakovo prísl.: z. postihnutý

zrakový príd.: z. orgán, z. vnem;
z. klam;

žraločí príd.: ž-ie plutvy, zuby

žralok -a mn. N a A -y m. veľká morská dravá ryba, zool. Scylliorhinus, Rhinodon, Carcharodon ap.;

● pažravý ako ž.;

zrána prísl. v rannom čase, za rána: z. pršalo, odišiel hneď z.

zráňať -a dok. zroniť², pozrážať: vietor z-l všetky jablká

zranenie -ia s. poranenie: ťažké z., vonkajšie, vnútorné z., utrpieť z., podľahnúť z-iu

žranica -e -níc ž.

1. hovor. žranie (význ. 1), krmivo, žrádlo: ž. pre psa;
hrub. jedlo: myslí iba na ž-u

2. hrub. nemierne jedenie a pitie

žranie -ia s.

1. potrava pre (domáce) zvieratá, krmivo, žranica: chystať prascom ž.

2. hovor. pocit bolesti: ž. v črevách

zraniť dok. poraniť: z. chodca;
mína ho vážne z-la na nohe;

zraniteľne prísl.;

zraniteľnosť -i ž.

zraniteľný príd. kt. sa dá (ľahko) zraniť: z-é miesto i pren. slabé, slabina;
z. mladý človek citlivý;

nedok. zraňovať

// zraniť sa: z. sa na hlave, pri práci;

nedok. zraňovať sa

zrast -u m. spojenie (dvoch) častí celku zrastením; niečo zrastené: z. prstov, štepov;
z-y na pohrudnici

zrásť zrastie zrastú zrasť/-i! dok.

1. i zrásť sa rastom sa spojiť do celku: štepy dobre z-li;
noha, kosť (sa) mu (ne)z-la, palec z-ený s ukazovákom

2. splynúť (význ. 1): obec z-la s mestom

3. veľmi si zvyknúť, (dôverne) sa zblížiť: z. s prostredím, s kolektívom;

nedok. zrastať, k 1 i zrastať sa

zrastene prísl.;

zrastenosť -i ž.: z. listov;
z. s rodným krajom

zrastený príd. kt. zrástol: z-é obočie;
bot. z-é listy;

žrať žerie žerú nedok.

1. (o zvieratách) prijímať potravu;
hrub. (o ľuďoch) jesť: ž. trávu, pomyje;
prasce, kone ž-ú;
dať hydine ž.;
celý večer ž-l solené mandle;

2. (o drobných živočíchoch) prijímaním potravy ničiť, požierať: húsenice ž-ú listy

3. hovor. (o hmyze ap.) štípať (význ. 2), hrýzť, pichať: muchy, vši ho ž-ú;
prach ho ž-ie

4. hovor. rozkladať (význ. 4), rozožierať: hrdza ž-ie plech, kyseliny ž-ú pokožku

5. hovor. expr. mať spotrebu (pohonných látok, energie ap.): auto mu ž-ie 6 l na 100 km, ohrievač veľa žerie;

6. znepokojovať, trápiť, sužovať, zožierať; zlostiť: ž-ie ho svedomie, krivda;
expr. ten človek mu ž-ie nervy rozčuľuje ho

7. subšt. veľmi horlivo vykonávať: ž-ie vojenčinu, učenie

● → mrle ho ž-ú;
hrub. žrať niekomu z ruky celkom sa podrobovať niekomu;

zrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, sčítať: z. kurence, z. položky

● môcť si z. na prstoch (jednej ruky) ľahko zistiť;
jeho dni sú z-né skoro zomrie;

zratovať dok. hovor. zachrániť (význ. 1, 2), zaratovať: z. topiaceho sa;
potrebujeme pomoc, z-ujte nás! pomôžte nám!

nedok. zratúvať -a

opak. žrávať -a

// žrať sa hovor. expr. vadiť sa, hádať sa, prieť sa: ž-ie sa so ženou o každú korunu, ž-ú sa medzi sebou (ako psy)

žravo prísl.;

žravosť -i ž.

žravý príd.

1. (o zvieratách a drobných živočíchoch): kt. veľa žerie, pažravý;
pejor. (o človeku) kt. veľa zje: ž. hmyz, ž-é húsenice;

2. rozkladne účinkujúci, rozožierajúci, žieravý: ž-á kyselina

3. expr. mučivý, znepokojujúci, zožieravý: ž-á bolesť, ž. výsmech;

zraz -u m. stretnutie, schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste: turistický z.;
z. (účastníkov) je o 8. hod.

zráz -u m. strmina; úšust: prudký, zľadovatený z.;
skalnatý z.

zrážadlo -a -diel s. chem. látka spôsobujúca zrážanie

nedok. zrážať -a

// zraziť sa

1. prudko naraziť na seba: vlak sa z-l s autobusom;
hráči sa z-li;
z. sa v boji naraziť na seba, stretnúť sa;
expr. z. sa s niekým v diskusii pohádať sa

2. utvoriť celok, spojiť sa; zbiť sa: zvedavci sa z-li do hŕby

3. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem, zbehnúť sa: látka, košeľa sa po vypratí z-í

4. (o tekutinách) tepelnými ap. procesmi zmeniť konzistenciu; (o plynoch) zmeniť sa na kvapalinu: mlieko sa v teple z-í;
z-ená krv;
vodné pary sa z-ia;

nedok. zrážať sa

zrážavosť -i ž.: (slabá) z. krvi

zrážavý príd. kt. má schopnosť zrážať sa: z. roztok;

zrazenina -y -nín ž. čo vzniklo zrazením, zrazená tekutina: krvná z.

zraziť dok.

1. prudkým nárazom prevrhnúť, zhodiť, zvaliť: z-lo ho auto, lakťom z-l sošku

2. takto oddeliť, odtrhnúť, odraziť: blesk z-l vrchovec (jedle), z. (palicou) jablko zo stromu

3. prudkým pohybom usmerniť, posunúť nadol: z. loptu;
z. si klobúk (až) na oči naraziť

4. prudko priblížiť, prisunúť, spojiť: z. stoly dovedna;
z. opätky, päty, pren. expr. prejaviť poslušnosť

5. tepelnými a i. procesmi spôsobiť zmenu hustoty, skupenstva ap. istých látok: z. paru ochladením skvapalniť

6. odobrať, odrátať (istú sumu), strhnúť: z. daň z honoráru, z platu, z. percentá

7. znížiť (význ. 3), zmenšiť: z. teplotu, ceny

● expr. z. niekomu hrebienok skrotiť jeho sebavedomie;
z. niekoho na kolená pokoriť;

zrážka -y -žok ž.

1. prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba: z. vlakov, automobilov, nastala z-a

2. bojové stretnutie (miestneho rázu), konflikt: krvavá z. demonštrantov s políciou, z-y s povstalcami

3. prudká výmena názorov, hádka, konflikt: ostrá z. (v polemike);
vyprovokovať z-u

4. zrazenie, zrážanie (zo sumy); takáto suma: pravidelná z. z platu;
mať veľké z-y

5. iba mn. zrážky výsledok kondenzácie vodných pár v podobe dažďa, snehu, ľadovca ap.: snehové z-y, miesta bohaté na z-y;

zrážkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zrážok

zrážkovo prísl.: z. priemerný mesiac

zrážkový príd.: z-é pomery;

zrazu

I. prísl. nerátajúc s niečím, odrazu, naraz: z. začalo pršať, peňazí bolo z. menej nečakane;
všetko sa zbehlo (tak) z. rýchlo, náhle

II. čast. nadväzuje na situáciu a vyj. hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu ap.): z., aký fiškus!

aféra -y afér ž. vzrušujúca a pohoršujúca udalosť: špionážna a.

● robiť z niečoho a-u zveličovať to

agentúra -y -túr ž.

1. zastupiteľstvo: obchodná a.

2. tlačová, spravodajská kancelária

3. výzvedná služba: špionážna a.;

akupresúra -y ž. lek. metóda alternatívnej medicíny využívajúca pri liečení tlak prstov na akupunktúrne body, manupresúra

akupunktúra -y ž. lek. metóda vpichovania ihiel do istých bodov ľudského tela najmä pri liečení bolestivých ochorení (podľa tradičnej čínskej medicíny);

aparatúra -y -túr ž. sústava prístrojov: rozhlasová a., prenosná a.

apretúra -y -túr ž. apretovanie; jeho výsledok: a. rukopisu;
látka s dobrou a-ou

architektúra -y ž.

1. staviteľské umenie; príslušný študijný odbor: renesančná a.;
prihlásiť sa na a-u

2. spôsob výstavby, (vnútorné) usporiadanie niečoho: a. chrámu;
a. románu;
hudobná a.

3. staviteľské diela

armatúra -y -túr ž.

1. prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na zabezpečenie ich správnej činnosti, výstroj: a. parného kotla;
a. potrubia kohútiky, ventily, uzávery ap.

2. stav. výstuž: a. betónu

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

atmosféra -y -fér ž.

1. plynný obal planéty: zemská a. ovzdušie

2. iba jedn. celkový ráz, nálada istého prostredia: priateľská, napätá a.;
slávnostná a.

3. fyzikálna a. jednotka tlaku, zn. atm;

autocenzúra -y ž. cenzúra samého seba: novinári podliehajú iba a-e

bariéra -y -iér ž.

1. ohrada, zábradlie: preliezť b-u

2. iba mn. miesto pre divákov oddelené od ihriska: plné b-y

3. priehrada, zátarasa: na rieke sa tvoria ľadové b-y;

biosféra -y ž. oblasť na Zemi a v atmosfére s podmienkami na život;

bonboniéra [-mboňie-/-ié-] -y -niér ž. škatuľa s bonbónmi

bravúra -y ž.

1. dokonalá zručnosť, efektná obratnosť: technická, herecká b.

2. ľahkomyseľná, riskantná odvaha;

brožúra -y -žúr ž. menšia brožovaná publikácia;

búračka -y -čiek ž. hovor.

1. búranie, demolácia: b-y v starom meste

2. búranisko: tehly z b-y

3. subšt. havária

búrať -a nedok. rúcať, boriť: b. staré domy;

// búrať sa: jeho plány sa b-jú

cenzúra -y ž. úr. posúdenie vecí určených na uverejnenie z hľadiska št., polit. záujmov a morálky: c. filmov, časopisov;

chiméra -y -mér ž. kniž.

1. v gréc. bájosloví obluda chrliaca oheň; príšera, obluda

2. vidina, prelud, zdanie, klam: bojovať proti ch-am, honba za ch-ou;

chmára -y chmár ž.

1. tmavý dažďový oblak, mrak, mračno: sivé, ťažké ch-y;

2. zachmúrený, ustarostený, hnevlivý výraz: zahnať ch-y z čela;

chmúra -y chmúr ž. kniž.

1. nebezpečenstvo, hrozba, beznádejnosť: rozohnať ch-y nad krajinou

2. smútok, starosť, nepokoj (v tvári): ch. mu prešla po čele

čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle

čmára -y čmár ž. expr. neúhľadná čiara: č-y na stene

čmárať -a nedok. expr. čarbať: č. po stenách, uhľom po papieri

dcéra -y dcér ž. dieťa, priamy potomok žen. pohlavia: jediná d., vydávať d-u;

diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e

diktatúra -y ž.

1. neobmedzená moc jednotlivca, skupiny al. triedy: fašistická, totalitná d.;
nastoliť d-u

2. forma uskutočňovania št. moci jednou polit. silou: d. proletariátu (podľa marxistického chápania)

3. diktátorstvo

docentúra -y -túr ž. hodnosť, funkcia docenta: dosiahnuť d-u

dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

nedok. dohorievať, dohárať -a

dohovárať -a nedok. vyčítavo pripomínať, napomínať: d. synovi;
d-l mu, aby si to rozmyslel

nedok. dohovárať sa -a

nedok. dotvárať -a

// dotvoriť sa nadobudnúť konečný tvar: jeho umelecké názory sa d-li po návrate z cudziny;

nedok. dotvárať sa

dotýrať -a dok. utýrať, utrápiť: d. väzňa;
d-ný výraz tváre

nedok. dovárať -a

// dovariť sa úplne sa uvariť: fazuľa sa d-la;

nedok. dovárať sa

dožrať -žerie -žerú dok.

1. skončiť žranie, prestať žrať: kone d-li (ovos)

2. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať: a to ho už d-lo;

drezúra -y -zúr ž. (prísny) výcvik (zvierat): d. koní;
expr. zažiť domácu d-u prísnu výchovu

dvojgarsoniéra [-rzoň-/-rsoň-] -y -iér ž. zastaráv. dvojgarsónka

éra -y ér ž.

1. epocha, obdobie: kresťanská é., nová é. našej spoločnosti

2. letopočet

faktúra -y -túr ž. písomné vyjadrenie fin. nároku za niečo, účet: vystaviť f-u (na dodaný tovar, vykonanú službu ap.)

fanfára -y -fár obyč. mn. ž. krátka slávnostná skladba pre plechové hud. nástroje: zazneli f-y, sprievod za zvuku f-fár

● bez f-fár bez pompéznosti;

fárať -a nedok.

1. zostupovať do bane

2. hovor. expr. ísť, kráčať

figúra -y -gúr ž.

1. umelo zhotovená postava; socha: bronzová f. koňa a jazdca

2. postava: ženská f.;
hovor. má dobrú f-u;
známa f. osobnosť známa niečím svojráznym;
komická f. (aj v lit. spracovaní)

3. obrazec, vzorec, schéma: tanečná, krasokorčuliarska f.;
štyl. básnická ozdoba;

flóra -y ž. rastlinstvo; súbor druhov rastlín na istom území: vodná f.;
f. Slovenska

fraktúra -y -túr ž. lek. zlomenina: f. nohy

frizúra -y -zúr ž. hovor. účes: mať novú f-u

fúra -y fúr ž.

1. naložený voz; jeho obsah: f. sena, uhlia

2. hovor. expr. množstvo (význ. 2), hŕba, kopa: f. ľudí, snehu;
mať f-u času veľa

fyloxéra -y ž. zool. cudzopasný hmyz na viniči

garnitúra [-n-] -y -túr ž.

1. súprava: pletená g. (napr. čiapka a rukavice);
vlaková g.

2. skupina osôb, ktorú spája nejaká činnosť, zostava: prvá, druhá g. (hráčov, hercov)

garsoniéra [-rzoňie-/-rson-] -y -niér ž. zastaráv. garsónka

glazúra -y -zúr ž.

1. povrchová sklovitá vrstva na ker. výrobku

2. hovor. poleva: čokoládová g.

helikoptéra -y -tér ž. lietadlo udržujúce sa vo vzduchu činnosťou vodorovne umiestnených vrtúľ, vrtuľník

hemisféra -y -fér ž. odb. pologuľa: anat. mozgová h.;
geogr. severná h.;

hydrosféra -y ž. súhrn vodstva na Zemi; vodný obal zemegule