Význam slova "žem" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zem -e ž.

1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.;
byť na z-i i pren. byť reálny;
kniž. matka z.

2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i

3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou;
hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa;
k z-i! povel

4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.;
zorať z.;
zasypať jamu z-ou;
jačmeň je už v z-i zasiaty

5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku;
náb. Svätá z. Palestína

● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne;
akoby bol zo z-e → vyrástol;
rodná z. vlasť;
raj na z-i blahobyt;
medzi → nebom a z-ou;
kniž. z. nikoho nikým neovládané územie;
byť pod z-ou, v z-i pochovaný;
je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý;
→ zrovnať mesto so z-ou;
→ vyhrabať niečo aj spod z-e;
expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;

zeman -a mn. -ia m. hist. príslušník nižšej šľachty;

zemeguľa -e -gúľ/-gulí ž.

1. iba jedn. zem (význ. 1): obvod z-e, obísť celú z-u

2. glóbus

zememerač -a m. geodet;

zememeračka -y -čiek ž.;

zememeračský príd.: z-é práce

zememeračstvo -a s. geodézia;

zemepán -a m. hist. feudál; statkár

zemepis -u m. veda o prír., hosp. a spoloč. pomeroch v rozlič. oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet, geografia: hospodársky z., z. Európy;
hodina z-u;
listovať v z-e v učebnici;

zemepisne prísl.

zemepisný príd.: z. atlas;
z-á šírka, dĺžka, poloha;

zemetrasenie -ia s. otrasy zemského povrchu spôsobené pohybmi v zemskej kôre: tektonické, sopečné z.;

zemetrasný príd.: z-é vlny

zemežlč -e ž. liečivá bylina horkej chuti s ružovými kvetmi, bot. Centaurium

zemiačik -a/-čka m. zdrob.

zemiačnisko -a -nisk s. miesto, kde sa pestujú zemiaky

zemiak -a obyč. mn. zemiaky -ov m.

1. úžitková hľuznatá rastlina s vňaťou, bot. Solanum tuberosum: skoré z-y

2. jej hľuza použ. ako zelenina (zákl. potravina, krmivo): sadiť, vyorávať z-y, čistiť, variť z-y

● expr. hovorí, akoby mal z. v ústach nezrozumiteľne;
→ horúci z.;

zemiakarský príd. týkajúci sa pestovania, produkcie zemiakov: z-á oblasť

zemiakarstvo -a s. pestovanie zemiakov (vo veľkom);

zemiakový príd.: z-é pole;
z-á vňať;
z-á kaša, z-á múčka;
v odb. názvoch: pásavka z-á;

zemianka -y -nok ž.;

zemiansky príd.: z. stav, z-a kúria;

zemianstvo -a s.

1. zemiansky stav

2. hromad. zemania

zemina -y -mín ž. odb. pôda (význ. 1), zem: piesočnaté, ílovité z-y, kompostová z.;
odkrývka z-y;
premiestniť tony z-y

zemito prísl.: z. sa vyjadrovať;

zemitosť -i ž.

zemitý príd.

1. spätý so zemou (význ. 4): z-á príchuť;
z-é vody minerálne

2. kniž. pripomínajúci zem nepoddajnosťou, silou, prirodzenosťou ap.: z-á sila, z. príbeh, humor;

žemľa -e -mieľ/-mlí ž. biele pečivo polguľovitého tvaru: čerstvé ž-e;
obložené ž-e s maslom, syrom, údeninou ap.;

zemľanka -y -niek ž. (rus.) podzemný úkryt, príbytok: partizánska z.;
vyhĺbiť si z-u

žemlička -y -čiek ž. zdrob.

žemľovka -y -viek ž. múčnik zo žemieľ, mlieka, vajec ap.: ovocná, tvarohová ž.

žemľový príd.: ž-é knedle zo žemieľ;
ž-á farba žltá ako žemľa;

zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce;
z. plyn

zemský príd. k 1: z. povrch, z-á kôra, z-á príťažlivosť;

božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka

● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet

džem -u m. hustá ovocná zavarenina: čerešňový, broskyňový dž.

emócia -ie ž. pohnutie, vzrušenie, cit: silné e-ie;