Význam slova "že" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 241 výsledkov (3 strán)
-
žena -y žien ž.
1. dospelá osoba žen. pohlavia: slobodná, vydatá, pekná, stará, zrelá, zamestnaná ž.;
ľahká ž. nepevných mravných zásad2. manželka: mať dobrú, vernú ž-u;
brať si niekoho za ž-u● → držať sa ž-y za sukňu;
kto má mrcha ž-u, netreba mu chrenu; -
ženba -y ž. vstup muža do manželstva, ženenie sa: chystať sa na ž-u, počkať so ž-ou
-
ženích -a mn. -si m.
1. muž, kt. sa žení al. je pred svadbou; snúbenec: ž. a nevesta
-
ženička -y -čiek ž.
1. zdrob. expr. k žena (význ. 1): staré ž-y
2. hypok. k žena (význ. 2): mať dobrú ž-u;
-
ženijný [-en-] príd. voj. určený na tech. zabezpečenie bojovej činnosti vojsk: ž. pluk, ž-é vojsko;
ž. prieskum -
ženista -u m. príslušník ženijného vojska: čata, rota ž-ov;
ž-i stavajú mosty -
ženiť nedok. strojiť mužovi svadbu: ž. syna
// ženiť sa (o mužovi) uzavierať manželstvo; mať svadbu: ž-l sa mladý;
ž. sa so spolužiačkou -
zenit -u m. astron. myslený bod na oblohe kolmo nad pozorovateľom, nadhlavník, op. nadir;
-
ženšen -a/-u m. východoázijská liečivá rastlina s repovitým koreňom, bot. všehoj ázijský Panax ginseng;
-
ženšenový príd.: ž. krém
-
ženskosť -i ž., ženstvo -a s.
II. ženská ž. pejor. žena;
-
ženský
I. príd.
1. k žena (význ. 1): ž-é pohlavie;
ž-é šaty;
ž. hlas;
ž-é choroby postihujúce pohlavné orgány ženy;
ž. lekár gynekológ;
gram. ž. rod2. typický pre ženu: ž. pôvab, ž-á logika, ž-é práce;
žensky prísl.: ž. formovaná postava;
-
ženština -y -tín ž. pejor. žena s negatívnymi (morálnymi) vlastnosťami: hysterická, predajná ž.
-
ženuška -y -šiek ž. hypok. k žena (význ. 2)
-
žer -u m. les., ovoc. požieranie rastlín hmyzom
-
žeravieť -ie -ejú nedok.
1. stávať sa žeravým, rozpaľovať sa: oceľ ž-la
2. (o žeravom predmete) žiariť (význ. 1), svetielkovať: cigara mu ž-la v ústach
-
žeravina -y -vín ž. rozžeravená látka: ž. tiekla v žliabku
-
žeraviť nedok. robiť žeravým, rozžeravovať: ž. vlákno;
ž-iaci okruh;
ž-iace vlákno v žiarovke;
elektrotech. priamo ž-ená katóda;
ž-enie elektród// žeraviť sa stávať sa žeravým
-
žeravo prísl.;
-
žeravosť -i ž.
-
žeravý príd.
1. rozpálený dočervena al. dobiela, rozžeravený: ž-á pahreba, platňa, ž-é železo, uhlíky
2. ohnivo žiariaci: ž-é slnko
3. expr. horúci (význ. 1), rozpálený: mať ž-é pery, ústa
4. expr. prudký (význ. 2), intenzívny, vášnivý, pálčivý: ž-á bolesť, ľútosť, ž. cit
5. expr. mimoriadne naliehavý, pálčivý: ž. problém, ž-á téma
-
žeriav1 -a mn. N a A -y m. veľký vták podobný bocianovi, zool. Grus
žeriav2 -a m. stroj na dvíhanie a prenášanie ťažkých bremien: vežový, mostový, pohyblivý ž., rameno ž-a;
-
žeriavnička -y -čiek ž.;
-
žeriavnický príd.
-
žeriavnik -a mn. -ci m. kto obsluhuje žeriav;
-
žeriavový príd.
-
žertva -y -tiev ž. kniž. obeť (význ. 2): priniesť ž-u za slobodu národa
-
žerucha -y -rúch ž. poľná bylina so strapcovitými kvetmi pestovaná aj ako zelenina, bot. Lepidium;
-
žeruchový príd.
-
žerušnica -e -níc ž. lúčna vlhkomilná bylina s malými bielymi kvetmi, bot. Cardamine
-
žervé neskl. s. nesolený krémový syr vyrábaný z tučného tvarohu
-
žetón -u/-a m. predmet tvaru mince použ. namiesto peňazí do hracích automatov, telefónov ap.;
-
žetónový príd.
-
zextenzívniť -i dok. urobiť extenzívnejším, extenzívnym: z. výrobu;
-
nedok. zextenzívňovať
// zextenzívniť sa stať sa extenzívnejším, extenzívnym;
-
nedok. zextenzívňovať sa
-
žezlo -a -ziel s. krátka ozdobná palica ako odznak panovníckej moci, berla: kráľovské, vladárske ž.;
-
beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)
-
bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b. -
čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;
-
čečinový, čačinový príd.: č. veniec
-
čeľaď -e ž.
1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve
2. kniž. mládež, chasa: študentská č.
3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom -
čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;
-
čeľadník -a mn. -ci m. živ.
1. v min. panský hosp. sluha, paholok
-
čeľusť -e ž.
1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e
3. obyč. mn. čeľustie;
-
čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ
-
čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol
-
čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;
-
čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra
-
chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel
-
čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
-
dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne
-
dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!
-
dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)
-
e, é neskl. s.
1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E
-
e-mail, email2 [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)
1. elektronická pošta, mail, mejl
2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;
-
ešte
I. prísl., blíži sa k význ. čast.
1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!
II. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí
2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší
3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!
4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídešIII. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili -
eštebáčka -y -čok ž.;
-
eštebácky príd.: e-e spôsoby
-
eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;
-
eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu
-
kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.
□ mať k. kašlať;
-
keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil -
kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze
● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko -
košeľa -e -šieľ ž.
1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.
● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.; -
kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;
-
kužeľ -a m.
1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.
2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
svetelný k.; -
kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy
-
kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec
-
kužeľový príd.: tech. k-é ložisko
-
ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo! -
ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!
-
lešeňový príd.: l. rebrík
-
mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)
-
maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och
-
navyše
I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.
II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame
III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton
-
nedajbože, nedajboh expr.
I. vetná prísl. vyj. nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej (pomenovaný neurčitkom): vrece n. zdvihnúť
II. čast. vyj. obavu pred uskutočnením deja, nebodaj, božechráň: keby nás tu, n., zastihli
-
niže
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta
2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky
II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.
III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov
-
pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice
-
pečeň -e, hovor. pečienka2 -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
p. na slaninke; -
pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;
-
počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;
-
nedok. počešťovať
-
nedok. počešťovať sa
-
poniže
I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.
II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky
-
povyše
I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.
II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien
-
pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
p. je sviatok, obchody sú zatvorené -
ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om
-
rúče prísl.: r. robiť
-
rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;
-
šeď -e ž. kniž. sivá farba
-
šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;
-
šešuľka -y -liek ž. zdrob.
-
sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;
● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný; -
sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.
-
stržeň -žňa m.
1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.
2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi; -
takže
I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť
II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení
-
tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)
-
ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky
-
tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade
-
učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;
-
vášeň -šne ž.
1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou
2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene
3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou
-
verabože čast. expr. veru: to v. nie!
-
vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého -
všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy
-
všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz
-
vyše
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny
● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa
II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.
III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode
-
vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;
-
zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie