Význam slova "žas" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 325 výsledkov (3 strán)
-
zastriekať -a dok.
1. postriekaním znečistiť, zafŕkať, ostriekať: auto ho celého z-lo;
z. si nohavice (blatom);
košeľa z-aná krvou2. striekaním naniesť (farbu): z. poškodené miesto lakom;
z. si vlasy// zastriekať sa neúmyselne sa postriekaním znečistiť, zafŕkať sa, ostriekať sa: z. sa vápnom (pri maľovaní)
-
zastrieľať -a dok. strieľaním vyskúšať a tým pripraviť na používanie: z. samopal;
-
zastrieľať si -a dok. s chuťou istý čas strieľať: z. si pred pretekmi
-
zastrieť -ie -ú dok.
1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom;
z. si tvár závojom zahaliť;
z-etý stôl2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad
3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach;
z-etá výčitka, op. otvorená;
z. zločin4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie;
z-etý hlas priškrtený; -
zastrihať dok. niekoľkokrát strihnúť (význ. 4): kôň z-l ušami
-
nedok. zastrihávať -a, zastrihovať
-
zastrihnúť -e -ú -hol dok.
1. strihnutím narušiť (povrch): nechtiac z-la do sukne
2. pristrihnúť: z. ruže, z. si fúzy;
nakrátko z-té vlasy; -
nedok. zastrkávať -a, zastrkovať
-
zaštrkotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrkať: lopaty z-li;
z. príborom -
zaštrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrngať: hrkálky z-li;
z. kľúčmi -
zastrúhať -a dok. strúhaním zašpicatiť: z. nožom kolík, z-né ceruzky;
-
nedok. zastruhávať -a
-
zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou
-
zástup -u m.
1. (voľné) zoradenie jednotlivcov za sebou: vyrovnané z-y;
z. čakajúcich;
stáť, ísť v z-e;
voj., tel. pochodovať v z-e v presnom zoradení za sebou2. neusporiadaná masa ľudí, dav, húf: nedozerné z-y, prúdiace z-y demonštrantov;
-
zástupca -u mn. -ovia m.
1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa;
ustanovil ho za svojho z-u;
práv. zákonný, splnomocnený z.2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.;
štátny z. prokurátor;
ľud si volí svojich z-ov3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov;
najvyspelejší z. cicavcov; -
zástupcovský príd.: z-á úloha
-
zastúpenie -ia s.
1. účasť prostredníctvom zástupcov: strana má z. vo vláde;
predniesť v z-í vlády v mene2. číselný podiel (na účasti): percentuálne, menšinové z.
3. zastupiteľský úrad: mať diplomatické z. v inom štáte
-
zastúpiť -i dok.
1. nahradiť v práci, v činnosti, zastať (význ. 7): z. kolegu v práci, z. riaditeľa v čase neprítomnosti
2. byť z-ený mať zastúpenie (význ. 1, 2): na porade sú z-ené africké štáty;
v strave majú byť z-ené všetky vitamíny3. z. niekomu cestu zastať (význ. 4);
-
zastupiteľský príd. kt. zastupuje (význ. 2), kt. súvisí so zastupovaním: z. úrad, z-é orgány
-
zastupiteľstvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad, zastúpenie: obchodné z., diplomatické z.;
štátne z. prokuratúra -
zástupkyňa -e -kýň ž.;
-
zástupne prísl.;
-
zástupnosť -i ž.
-
zástupný príd. kt. má zastúpiť (význ. 1), kt. nahrádza niečo: to je iba z. problém;
-
nedok. zastupovať
1. k 1, 3
2. byť zástupcom (význ. 2): z. v parlamente svoju stranu;
z. práva klienta -
zašuchnúť -e -ú -chol dok. expr. rýchlo zasunúť, zastrčiť: z. papuče pod posteľ
-
zašuchoriť dok. zašuchotať, zašušťať: suché lístie z-lo;
z. sukňami -
zašuchotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. chvíľu šuchotať, zašušťať, zašuchoriť: slama z-la pod nohami;
z. novinami -
zašumieť -í -ia dok. vydať šum: dav z-l, rieka z-la;
neos. v sále z-lo -
zasunúť -ie -ú dok.
1. posunutím vsunúť, zastrčiť: z. zástrčku do zásuvky, z. závoru
2. posunutím umiestniť: z. stoličku pod stôl, z. skriňu k obloku;
-
zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím -
zasúvací, zasunovací príd. určený na zasúvanie, zasunovanie: z-ia páka, skriňa so z-mi dverami
-
nedok. zasúvať -a, zasunovať
// zasunúť sa vsunúť sa, vtiahnuť sa: kolík sa automaticky z-ie dovnútra;
-
nedok. zasúvať sa, zasunovať sa
-
zásuvka -y -viek ž.
1. zasúvacia priehradka (stola, skrine ap.): z. písacieho stola;
vytiahnuť, zasunúť z-u;
vložiť doklady do z-y2. súčiastka na pripojenie elektr. spotrebiča na sieť;
-
zásuvkový príd.: z-á skriňa
-
nedok. zasväcovať
-
zasvätene prísl.: z. hovoriť, písať;
-
zasvätenec -nca m. kto je do niečoho zasvätený: odborní z-i;
len z-i vedeli, o čom je reč -
zasvätenosť -i ž.
-
zasvätený príd.
1. náb. výlučne venovaný Bohu: z. život;
z-á osoba2. dobre oboznámený s niečím, informovaný: z-í znalci umenia;
z-á štúdia; -
zasvätiť dok.
1. náb. výlučne venovať Bohu: z-nie celej osoby Bohu
2. cirk. obradom posviacky venovať: z. kostol svätému Petrovi
3. kniž. obetovať (význ. 2), venovať: z. život pomoci chudobným;
z. sa vede4. dobre oboznámiť, informovať: z. žiakov do tajomstiev histórie;
z. ženu do svojich plánov; -
zašveholiť -ľ! dok. zaštebotať, zašvitoriť: škovránok z-l;
-
zasvietiť -i dok.
1. začať al. krátky čas svietiť: lampy z-li, na semafore z-i červená;
slnko z-lo spoza oblakov zažiarilo;2. rozsvietiť (význ. 1), zažať, op. z(a)hasiť: z-ť v izbe!, z. si na cestu (baterkou)
-
zašvihať dok. niekoľkokrát švihnúť: z. šabľou, bičom
-
zasviniť dok. hrub. zašpiniť, znečistiť: z-l mu auto, z. si blúzu, z-ené nohavice, čižmy
// zasviniť sa: celý sa z-l
-
zasvišťať -í -ia -šť/-i! dok.
-
zásvit -u m. kniž. záblesk (význ. 1, 2): z. ohňa, sviečky;
mať z. v očiach; -
zasvitnúť -e -ú -tol dok. kniž.
1. svitnúť (význ. 2): z-l pekný deň;
2. zasvietiť (význ. 1): z-lo slnko;
neos. z-lo mu v očiach -
zašvitoriť dok. zaštebotať, zašveholiť: vtáča z-lo;
-
zasvrbieť -í -ia dok. začať al. krátky čas svrbieť: z-l ho chrbát;
neos. z-lo ho v nose -
zasyčať -í -ia dok. vydať sykot, zasipieť: had z-l, para z-í;
-
nedok. zasychať -á, zaschýnať -a i opak. zasychávať -a
-
nedok. zasycovať
// zasýtiť sa: z. sa mäsom;
-
nedok. zasycovať sa
-
zasyknúť -e -ú -kol dok. vydať sykavý zvuk: pacient z-l od bolesti
-
zásyp -u m. prášok na zasýpanie častí tela, rán: detský z.;
používať na nohy z. -
zasypať -e -ú dok.
1. sypaním vyplniť: z. jamu
2. sypaním prikryť, zavaliť: lavína z-la lyžiarov, z. truhlu
3. sypaním pokryť na povrchu: sneh z-l krajinu, z. ranu
4. expr. zahrnúť (význ. 4): z. učiteľa otázkami;
z-l jej tvár bozkami;nedok. zasýpať -a, zasypávať -a
-
čas -u čias/časov m.
1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie;
filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti;
v č-e žatvy cez žatvu;
v tých č-och, v tom č-e vtedy;
od tých čias3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda;
už je č. vstávať;
pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas;
voľný č., všetko má svoj č.4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.
5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov;
pominuli ťažké, zlé č-y;
v č-e pokoja, mieru, vojny6. počasie: pekný, zlý č.;
expr. psí č. veľmi zlé počasie;
v č-e i nečase za každého počasia7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.
8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.
9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.
● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné;
svojho č-u kedysi;
z č-u na č. občas;
ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu;
raz za č. zriedkakedy;
v pravý č. vo vhodnej chvíli;
je najvyšší č. treba konať;
prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa;
č. sú peniaze;
dočkaj č-u ako hus klasu; -
časť -i ž. diel z celku, čiastka, úsek: malá, veľká č.;
č. domu, mesta, obyvateľstva;
rozdeliť na dve č-i, po č-iach -
ďas -a mn. -i/-y m. čert, diabol, parom: expr. ký ď. ťa sem dovliekol!
-
keťas -a m. hovor. pejor. čierny obchodník: k. s potravinami
-
mamľas -a m. pejor. hlupák, sprosták, trpák, ťuťmák (obyč. v nadávke): starý m.
-
medzičas -u m. šport. čas na istom úseku pretekov
-
načas prísl.
1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.
2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil
-
nadčas
I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y;
práca v n-e;
hovor. robiť n-y; -
nečas -u m.
1. zlé počasie: vonku je n.;
v čase i n-e za každého počasia2. v spoj. po n-e a) po istom (dlhšom) čase: po n-e si to rozmyslel b) po (zameškanom) príhodnom čase: po n-e banovať
-
neúčasť -i ž.
1. (osobná) neprítomnosť; nezúčastnenie sa na, v niečom: oznámiť n. na vyučovaní;
n. v akcii2. nevšímavosť, nezáujem, ľahostajnosť: prejaviť n. s trpiacim;
-
občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal -
peľasť -i ž. bočná doska postele: sadnúť si na p.
-
počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza
-
polčas -u m.
1. polovica času, v kt. sa niečo uskutočňuje (napr. fyz. deje, šport. hry): prvý, druhý p.
2. prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času: ísť si cez p. zajesť
-
privčas prísl. príliš, veľmi zavčasu: ísť domov je (ešte) p.
-
spoluúčasť -i ž.
1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení
2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.
□ mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa
-
súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka -
účasť -i ž.
1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.
□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa
-
úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.
-
včas včaššie prísl.
1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy
2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
v. vstávať včasráno;
budeme tam včaššie, ako treba privčas -
začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník
● raz z. zriedkakedy, občas