Význam slova "ťap" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ťap, ťap-ťap cit. napodobňuje zvuk pri tlieskaní, pri chôdzi obyč. bosými nohami ap.: det. ťap, ťap, ťapušky riekanka pri tlieskaní

ťapa -y tiap ž.

1. hovor. expr. laba, tlapa, dlaba

2. pejor. nemotorná, ťarbavá žena (často v nadávke): (taká) ť. rozkysnutá

tápať -e -u táp! -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. neisto sa pohybovať, habkať: t. v tme

2. byť neistý, bezradný, blúdiť: t. v neistote, v pochybnostiach

tápavo prísl.

tápavý príd. neistý (význ. 2), nesmelý, váhavý: t. krok;

tapeta -y -piet ž. ozdobný papier al. iný materiál na pokrývanie stien, častí nábytku ap.: lepiť t-y, hodvábne t-y;

tapetovaný príd. pokrytý tapetami: t-é dvere

tapetovať nedok. pokrývať tapetami: t. steny, t. kuchyňu

tapetový príd.: t-á vzorka

tapír -a mn. N a A -y m. tropický bylinožravec príbuzný koňovi, zool. Tapirus

tapiséria -ie ž. ozdobný nástenný pokrovec, často s figurálnymi motívmi;

tapisériový príd.

ťapka -y -piek ž. hovor.

1. zdrob. k ťapa (význ. 1): malá tučná ť.

2. ľahká dámska obuv: nosiť v lete ť-y

3. ploská fľaška: naliať pálenku do ť-y

4. nástroj na zabíjanie múch: ť. na muchy;

ťapkanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, čľapkanina

ťapkať nedok. expr.

1. tľapkať (význ. 1), potľapkávať: ť. niekoho po pleci, ť. sa po lícach

2. tlieskať, tľapkať, čapkať: ť. do taktu

3. tľapkať (význ. 3), čľapkať, capkať: ť. po blate

4. tľapkať (význ. 4), utľapkávať: ť. cesto;

dok. ťapnúť -e -ú -pol

1. k 1 – 3: ť. po ruke;
ť. do taktu;
ť. po mláke

2. ťapnúť si tľapnúť si (na znak dohovoru)

ťapôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

ťapot -u m. expr. ťapotanie, plieskanie, pľaskot: ť. piestov

ťapotať -ce -cú nedok. expr. tľapkať (význ. 1 – 3), ťapkať, plieskať: dieťa ť-e rúčkami

ťapša -e ž. hovor. plech (na pečenie); pekáč;

ťapuškať nedok. det. tlieskať (význ. 1), ťapkať: ť. od radosti

ťapušky, ťapulienky cit. det. iba v spoj. ťap, ťap, ť-y riekanka pri tlieskaní

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

apko, apík -a m. hypok.

čap² cit.

1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem

2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku

čap¹ -u m.

1. drevená zátka do suda: vyraziť č.

2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú

3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y;
kľukový č.

4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;

čapík -a m.

1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček

2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín;
záhr. zrezaný výhonok

chňap cit. naznač. chňapnutie: mačka ch. po myši

čľap cit. napodobňuje zvuk, kt. vzniká nárazom vody, pri spadnutí niečoho do vody, blata ap.

nášľap -u m. našliapnutie: n. mín;

prešľap -u m. šport. prekročenie vyznačenej čiary (napr. v ľahkej atletike)

šľapák -a m. nedovolené prišliapnutie nohy protihráča (vo futbale ap.)

stľapčiť dok. expr. sploštiť: s. cesto

// stľapčiť sa: vlasy sa jej od čiapky s-li

výčap -u m.

1. čapovanie (význ. 1): v. piva a vína

2. miestnosť, kde sa čapuje (význ. 1): sedieť vo v-e;