Význam slova "ť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

t [i té] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: t tona;
t. r. tohto roku;
t. č. toh(t)o času;
t. j. to jest;
T-železo s profilom v tvare T

ť [i ťé] neskl. s. spoluhláska a písmeno

t. č. skr. tohto času

t. j. skr. to jest

t. m. skr. tohto mesiaca

t. r. skr. tohto roka

ta zám. ukaz. príslov. ukazuje na smer od podávateľa k cieľu, na to miesto, tam (význ. 2), op. sem: poďme ta, čosi ho ta priťahovalo, cesta ta a späť;
→ sem a ta;
ani → sem, ani ta;
ta sa! choď(te)

tabačiar -a m. pestovateľ, výrobca tabaku;

tabačiarka -y -rok ž.;

tabačiarsky príd.;

tabačiarstvo -a s. pestovanie tabaku

tabačik -a/-čka m. zdrob. expr.

tabak -u m.

1. priemyselná rastlina, bot. Nicotiana

2. sušené listy tejto rastliny použ. ako fajčivo: fajkový t., bulharský t.

● to nestojí (ani) za fajku t-u to je bezcenné;
to je (trocha) tuhý, silný t. to je neprimerané počínanie;

tabakizmus -mu m. lek. chronická otrava nikotínom

tabakovohnedý príd. hnedý ako tabak: t-á látka

tabakový príd.: t-é listy;
t. priemysel;
t-á farba tabakovohnedá;

tabakóza -y ž. lek. zaprášenie pľúc tabakovým prachom

tabatierka -y -rok ž. puzdro na cigarety al. na tabak

tabela -y -biel ž. prehľadná tabuľka: štatistické t-y;

tabelátor -a m. živ. odborník zostavujúci tabely;

tabelátor -a L -e mn. -y m. neživ. stroj na snímanie a spracúvanie údajov z diernych štítkov

tabelista -u m. odborník pracujúci s tabelátorom;

tabelistka -y -tiek ž.

tabelový, tabelárny príd.: t-ová forma účtu;
t. prehľad

tabla -y -biel ž.

1. predmet v tvare dosky, tabuľa: t. stola;
mramorová, sklená t., obločná t.

2. doska na miesenie: vaľkať cesto na t-e

3. plocha poľnohosp. pôdy: t. pšenice, kukurice;
(ne)pokosená t.;

tabletka -y -tiek, odb. tableta -y -liet ž. liečivý prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru: užívať t-y

tablica -e -líc ž. tabla, obyč. menších rozmerov: t-e zbožia;
obločné t-e;
miesiť na t-i

tablička -y -čiek ž. zdrob.: t. skla, t. čokolády

tablo -a -biel s. súbor fotografií viacerých osôb usporiadaný obyč. na spoločnom podklade: maturitné t.

tábor -a m.

1. hromadné ubytovanie obyč. v prírode pod provizórnym prístreším: stanový t., vojenský, skautský, detský t.;
tréningový t.;
utečenecký t. dočasné ubytovanie pre utečencov

2. hromadné väzenie v provizórnych ubikáciách: pracovný t., koncentračný, zberný, zajatecký t.

3. skupina s rovnakou polit., záujmovou ap. orientáciou: konzervatívny, pravicový t.;
t. fanúšikov;
v min. socialistický, kapitalistický t.;

táborák -a m. hovor.

1. táborový oheň, táborová vatra: sedieť pri t-u

2. večerné posedenie pri ohni (s programom): ísť na t.;

táborákový príd.

táborisko -a -rísk s.

1. miesto na táborenie: verejné t.;
letné t.

2. archeol. prechodné sídlo ľudí v praveku: diluviálne t.

táboriť nedok. prechodne bývať v prírode, obyč. pod stanom, stanovať: t. pri rieke;
t. pod holým nebom bivakovať

táborníčka -y -čok ž.;

tábornícky príd.: t. život;
t-e krúžky;

táborníctvo -a s. činnosť spojená s táborením

táborník -a mn. -ci m. obyvateľ rekreačného tábora; táboriaci výletník: stanári a t-i;

táborový príd.: t. oheň, t. život

tabu neskl. s. niečo zakázané a nedotknuteľné; niečo, o čom sa z morálnych, spoloč. al. iných dôvodov nehovorí; pôv. (u polynézskych kmeňov) posvätný, nedotknuteľný predmet použ. pri náb. úkonoch: hovoriť o chorobe je preňho t.;

tabuizovať nedok. i dok. (u)robiť z niečoho tabu: t. proces privatizácie;
t-ná téma

tabuľa -e -búľ ž.

1. (tmavá) doska na písanie kriedou: školská t.

2. doska na rozličné oznamy a iné údaje: vývesná t., orientačná t., reklamná, firemná t.;
t. cti;
pamätná t.

3. predmet v tvare dosky z rozlič. materiálu: kamenná, mramorová, kovová t.;
sklená, obločná t.

4. zastaráv. stôl, obyč. slávnostne prestretý: bohatá, slávnostná t.

5. tabla (význ. 3): t. ďateliny;

tabula rasa [ráza] neskl. ž. (lat.) psych. predpokladaný stav vedomia po narodení, bez dojmov a predstáv;

tabulátor -a m. tech. súčiastka kancelárskych strojov umožňujúca písanie do stĺpca

tabuľka -y -liek ž.

1. zdrob. k tabuľa 1 – 3: t. s nápisom;
orientačná, turistická t.;
t. skla;
t. čokolády tablička

2. prehľadné usporiadanie istých údajov: štatistické, logaritmické, astronomické t-y;
ligová t.;
zostaviť t-u;

tabuľkový príd.: účt. t-á súvaha

tabuľový príd.: t-á maľba;
t-é sklo, t. plech

tabuový príd.: lingv. t-é slovo ktorému sa používatelia jazyka vyhýbajú

taburet -u m., taburetka -y -tiek ž. nízka (čalúnená) stolička bez operadla

tachometer -tra L -i mn. -e m. prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok

tackať sa nedok. neisto, kolísavo kráčať: opitý sa t-á, t. sa od slabosti

tackavo prísl.: t. ísť, kráčať

tackavý príd. (o chôdzi) neistý (význ. 2), kolísavý;

táčky -čok ž. pomn. fúrik: voziť štrk na t-ach

tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
poukladať poháre na t-u;
podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke

● podať (ako) na t-ni, na t-ke veľmi prístupne;

tácnička -y -čiek ž. zdrob.

tade zám. ukaz. príslov. ukazuje al. odkazuje na smer al. miesto, ktorým prechádza dej (často súvzť. kade – t.): tu je otvor, t. sa vkladá súčiastka;
t. zablúdiš;
vždy t. rád chodieval;
kade chodí, t. si spieva

tadeto zám. ukaz. príslov. ukazuje na blízke miesto, cez kt. prechádza dej, al. smer vôbec, tadiaľto: t. povedie železnica

tadiaľ zám. ukaz. príslov. tade: denne t. prejde veľa ľudí

tadiaľto zám. ukaz. príslov. tadeto: t. sa nesmie prechádzať

taft -u m. lesklá, obyč. hodvábna tkanina;

taftový príd.: t-é šaty

tágo -a tág s. biliardová palica

ťah -u m.

1. ťahanie, napínanie; práca konaná ťahaním;
tech. zaťaženie spôsobené ťahaním: schopnosť ť-u (pri ťažných zvieratách ap.);
skúška ť-om, pevnosť v ť-u;
šport. vzpieranie ť-om

2. súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho); čiara, črta takto vznikajúca: ť. štetcom, ť-y sláčika, ť. na šachovnici, urobiť niekoľko ť-ov ceruzkou, pevné ť-y umelca

3. zisťovanie výhercu žrebovaním: ť. lotérie, ť. športky

4. prúdenie vzduchu: komín, pec má dobrý ť.

5. vdych, vtiahnutie (a vypustenie) dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ť-y z fajky

6. hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ť. vtáctva, ť. vojska;
ť. na bránu súpera

7. zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ť., dobre premyslený ť.;
byť na ť-u (v šachu ap.) i fraz. stáť pred urobením (očakávaného) kroku

8. črta (v tvári): jemné ť-y tváre

9. dopr. tepna (význ. 2): železničný ť., ť. sever – juh, ť. do Tatier

● urobiť niečo jedným ť-om, robiť niečo v jednom ť-u bez prerušenia;
expr. byť v ť-u byť preč, stratiť sa;

ťahač -a m. cestné vozidlo určené na ťahanie vlečných vozidiel, návesov ap.: dopravný ť.;

ťahací príd. určený na ťahanie, ovládaný ťahaním: ť. mechanizmus;
ť-ia harmonika rozťahovacia

ťahačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor.

1. expr. zdĺhavé vybavovanie niečoho, zdĺhavý spor ap., naťahovačky, ťahanice, opletačky: mať ť-y s úradmi;
nekonečné škriepky a ť-y

2. silová hra, preťahovanie, obyč. prstov: ť-y na, za prsty

ťahačový príd.

ťahadlo -a -diel s. stroj. súčasť mechanizmov na prenášanie pohybu a sily: ť. brzdy;
drôtové ť. (mechanického návestidla)

ťahák -a m. hovor.

1. expr. kniha, film ap., kt. vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti

2. nedovolená pomôcka pri škol. úlohách

ťahanica -e -níc obyč. mn. ž. hovor. expr. ťahačky (význ. 1), naťahovačky, opletačky: úradné ť-e

ťahaný príd.

1. vyrobený ťahaním: ť. drôt, ť-é oceľové rúry;
kuch. ť. závin

2. naberaný, zberaný: ť-á sukňa, látka

ťaháreň -rne ž. dielňa, objekt na spracúvanie kovov ťahaním: ť. drôtu

ťahať nedok.

1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať;
deti sa ť-li za ruky;
odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním

2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln;
kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli);
ť. vodu pumpovať;
ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene;
(nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť

3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera

4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči

5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary;
ť. pešiakom

6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku;
ť. zub

7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad;
neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah

8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky;
expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť

9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna;
(na plese) ť-li až do rána

10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov;
ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť

11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.

● ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si;
expr. ť. niekoho za nos klamať;
ť. → nohy za sebou;
ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia;
ť. za kratší koniec byť v nevýhode;
ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie;
ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa;
ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa;
ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať;

opak. ťahávať -a

// ťahať sa

1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj

2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.

3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom

4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever

5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič

6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á

7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý

8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok

● niečo sa ť-á ako červená → niť niečím;
ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý;

opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa

ťahavo prísl.: ť. spievať;

ťahavosť -i ž.

ťahavý príd.

1. zdĺhavý, rozvláčny; (o speve) pomalý: t-á reč;
ť. spev, ť-á pieseň;
ť. zvuk dlho znejúci

2. (o rastlinách) popínavý: ť-é ruže;

ťahový príd. k 1: tech. ť-é napätie, ť-á skúška

ťahúň -a mn. N a A -e m. ťažné zviera;

taj -u m. tajomstvo: preniknúť do t-ov prírody, vesmíru;

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

tajbrejk, pôv. pís. tiebreak -u m. (angl.) šport. v tenise skrátená hra pri nerozhodnom výsledku setu, keď sa každé podanie počíta ako hra, skrátená hra: vyhrať v t-u

tajfún -a m. orkán vo východoázijskej oblasti;

tajfúnový príd.

tajga -y tájg ž. hustý sibírsky les;

tajgový príd.

tajiť -í -a nedok.

1. (čo), v zápore i tajiť sa (s čím) skrývať pred pozornosťou iných, zatajovať: t. zločin, t. chorobu, net. sa s chorobou;
t. svoje zámery;
nemám (ti) čo t.;
ani sa s tým net-í;
načo t., darmo t. treba priznať;
všetko t. pred súdom

2. iba v spoj. tajiť dych zadržiavať, zastavovať

3. obsahovať, skrývať: tá vec t-í v sebe nebezpečenstvo

// tajiť sa:

1. (o dychu) byť zadržiavaný: dieťaťu sa t-l dych od prekvapenia

2. skrývať sa: t-í sa v ňom veľká sila

tajne prísl.: t. dúfať, t. pripravovaný plán

II. tajný m. hovor. príslušník tajnej polície

tajnička -y -čiek ž. heslo, poučenie ap., kt. sa zistí vylúštením krížovky

tajnosť -i ž.

1. stav niečoho skrývaného, zatajovaného, tajomstvo: zachovať, držať všetko v t-i

2. niečo skrývané, zatajované, tajomstvo: prezradiť t., nemať pred nikým nijaké t-i

3. niečo známe iba blízkym ľuďom: zasvätiť okolie do svojich t-í

tajnostkár -a m. človek, kt. rád udržiava veci v tajnosti;

tajnostkárka -y -rok ž.;

tajnostkársky príd. i prísl.;

tajnostkárstvo -a s.

1. vlastnosť tajnostkára

2. tajenie, zatajovanie

tajný

I. príd.

1. skrývaný pred pozornosťou iných, zatajovaný: t. úmysel, plán, t-á láska

2. známy iba zasväteným, kompetentným, op. verejný: t-á organizácia, t-á schôdzka, t-á polícia, t-á vysielačka, t-á zbraň;
t-é hlasovanie;
t-á cirkev št. mocou nepovolená činnosť príslušníkov kat. cirkvi na Slovensku v r. 1948 – 1989

● v najtajnejšom kúte, záhybe srdca v intímnej citovej sfére;

tajomne prísl.: t. pôsobiť;

tajomníčiť -i nedok. hovor. vykonávať funkciu tajomníka: t. na okresnom úrade

tajomníčka -y -čok ž.;

tajomnícky príd.: t-a funkcia;

tajomníctvo -a s. funkcia, úrad tajomníka

tajomník -a mn. -ci m.

1. úradník al. funkcionár vybavujúci najmä agendu: t. ministra, riaditeľa;
t. redakcie, vedecký t.;
→ tlačový t.

2. vysoká polit. al. štátna funkcia v niekt. organizáciách al. štátoch: generálny t. OSN;
t. okresného výboru, t. odborovej organizácie;
štátny t. člen vlády al. námestník ministra; v USA minister zahraničia;

tajomnosť -i ž.

tajomný príd. plný tajomstiev, tajuplný, záhadný; mystický: t-á sila, moc;
t-á postava;
t. úsmev;

tajomstvo -a -tiev s.

1. niečo neznáme, nepreskúmané: t. prírody, t. (vzniku) života

2. niečo skrývané pred verejnosťou, čo sa musí udržať v tajnosti: úradné, štátne, vojenské t., výrobné t., listové t.;
t. úspechu;
prezradiť, odhaliť t.

● verejné t. všeobecne známa vec

tajuplne prísl.;

tajuplnosť -i ž.

tajuplný príd. tajomný: t-é zvuky, slová, t-á atmosféra;

tak

I. zám. ukaz. príslov.

1. ukazuje na spôsob al. mieru deja, stavu: je to t., neklaď to t. (krivo);
prečo ideš t. neskoro? ako môžeš t. klamať? naozaj to t. veľmi chceš?

2. odkazuje na príznak deja, stavu a na jeho mieru (vyjadrený obyč. vedľ. vetou;
často súvzť. t. – ako, ako – t., t. – že, t. – aby;
v dvojici t. – takto označ. vzdialenejší príznak, v dvojici t. – onak označ. bližší príznak): dobre mu t.;
bude t., ako si želáš;
t. ustal, že nevládal ďalej;
rozdeľ to t., aby sa ušlo všetkým;
nebolo to dobre ani t., ani takto;
raz hovorí t., raz onak

3. (vo zvol. vetách) má citový význ.: t. sa dať oklamať!

4. ako – t. (pri opakovanom prís.) vyj. a) že činnosť sa vykonáva s istým úsilím: ako sa tisne, t. sa tisne dnu b) neurčitosť, akokoľvek: ako je, t. je, ale je to pravda

5. len, iba tak zdôrazňuje al. obmedzuje obsah výrazu, ku kt. patrí: biela blúzka len t. žiarila na slnku;
povedal to len, iba t. zo žartu

6. (pred príd. menami), správ. taký: t. pekný, správ. taký pekný, t. dobrý, správ. taký dobrý, t. starý, správ. taký starý

● t. a t. istým, bližšie neurčeným spôsobom, nejako;
t. či onak akokoľvek, hocijako;
ani t., ani onak nijako;
t. či t. aj tak; jednako

II. spoj.

A. priraď.

1. i a tak vyj. dôsledkový vzťah: mám trochu času, (a) t. čítam

2. aj, i tak vyj. vysvetľovací vzťah, beztak: poďme, aj t. iba zavadziame

3. nie tak – ako vyj. stupňovací vzťah: nie t. jeho zjav, ako (skôr) slová upútali

4. tak – ako (aj, i) vyj. slabý stupňovací vzťah: každý je potrebný, t. starý, ako (aj, i) mladý

5. tak ako – aj, i vyj. priraď. vzťah prirovnaním: t. ako v prvom prípade, aj...

B. podraď.

1. tak ako vyj. prirovnanie: prejde ho to, t. ako mnohých iných

2. len tak uvádza príslov. vetu miery (s význ. účinku): plakala, len sa t. triasla

III. čast. hovor.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozlič. modálnosťou; no, teda, nuž;
t. vidíš, čo sa robí;
t. ty si Peter? t. už dosť!

2. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu, povedzme, napríklad: nebolo by zle, keby t. dačo ponúkli

3. má hodnotiaci význ., asi, napríklad: t. okolo šiestej, najviac t. 30-ročný

4. tak-tak vyj. krajnú mieru; sotva (, že): t.-t., že to stihli

5. i taák, táák vyj. a) súhlas, áno: t., t., to je ono b) počudovanie, rozhorčenie ap.: táák, ešte sa budeš protiviť?

tákať -a nedok. vydávať zvuky podobné slabike ták: kačice t-jú

takisto, pís. i tak isto

I. zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity, práve tak, rovnako: urobil to t.;
t. dôležitý, t. dávno

II. spoj. priraď. takisto ako – aj, i vyj. priraď. vzťah prirovnaním: t. ako pri tomto roztoku, aj...

III. iba takisto čast. upozorňuje na výraz, ku kt. patrí, taktiež, rovnako: ty nesieš zodpovednosť t. ako ostatní;
t. ako pri tomto roztoku, aj inde

takmer čast. obmedzuje platnosť modifikovaného výrazu, skoro, bezmála, temer: t. (vôbec) nespal, t. (nič) nejedol;
hovorilo sa t. výlučne o politike;
počet zredukovaný t. na polovicu

takpovediac čast. slovo, ktorým hovoriaci komentuje svoj vlastný výraz, inými slovami povedané; vlastne, respektíve, teda: článok sa dotýka podstaty, t. samého jadra problému

takrečeno čast. takmer, skoro, bezmála: situácia sa zmenila t. zo dňa na deň

takt² -u m. ohľaduplné správanie, ohľaduplnosť, jemnocit: spoločenský t.;
prejaviť t.;
pristupovať k ľuďom s t-om

takt¹ -u m. rytmický celok, rytmus: vyklepávať t.;
pohybovať sa do t-u;
hud. pravidelne sa opakujúca rytmická jednotka: trojštvrťový t.;
tech. rytmicky sa opakujúca časť pohybu;

taktička -y -čiek ž.

taktickosť -i ž.

taktický príd. uplatňujúci taktiku: t. postup, ťah, manéver;
t-á chyba z hľadiska taktiky;
voj. t. výcvik;