Význam slova "šľa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

slabičnosť -i ž.

slabika -y -bík ž. časť slova tvorená nositeľom slabičnosti (samohláskou ap.) a vyslovovaná ako celok: prízvučná s., vysloviť slovo po s-ách;

šlabikár -a L -i mn. -e m. učebnica čítania pre prvákov;

šlabikárový príd.

slabikotvornosť -i ž.

slabikotvorný príd. lingv. schopný byť nositeľom slabiky: s-á hláska (v slovenčine samohláska, dvojhláska, slabičné l, ĺ, r, ŕ);

slabikovať nedok. vyslovovať každú slabiku slova samostatne: s. titulky

slabikový, slabičný príd.: s-ová krížovka;
s-ný predel, verš;

slabina -y -bín ž.

1. mäkké citlivé miesto medzi stehnom a bruchom: udreté s-y, bolesť v s-e

2. slabé miesto, nedostatok: mať s-y v obrane, poznať niečie s-y;

slabinger -a m. subšt.

1. mľandravý, slabý človek

2. kto sa nevyzná vo svojom odbore: je to s., neporadí nám

slabinka -y -niek ž. zdrob.

slabinový príd. k 1: s. väz;

slabnúť -e -ú -bol nedok. stávať sa slabším, slabým: nohy mi s-ú, nadšenie s-lo

slabo prísl.: s. zakašlať, vzdychnúť, s. platiť;
s. svietiť, spievať;
obchod ide s.;

slabobelasý príd. svetlomodrý, svetlobelasý, bledomodrý

slaboch -a mn. -si m. nerozhodný človek so slabou vôľou: nie je zlý, len veľký s.;

slabomyseľne prísl.;

slabomyseľnosť -i ž.

slabomyseľný príd. majúci málo duš. schopností, duševne menejcenný;

slaboprúdar -a m. hovor. kto pracuje v odbore slaboprúdovej elektrotechniky; kto študuje tento odbor;

slaboprúdarka -y -riek ž.;

slaboprúdarský príd.

slaboprúdový príd. elektrotech.: s-á elektrotechnika používajúca elektr. prúd s nízkym napätím

slaboška -y -šiek ž.;

slabošský príd.: s-á povaha, s-é konanie;

slabošsky prísl.: správať sa s.;

slabošstvo -a s.

slabosť -i ž.

1. k slabý: telesná, duševná s.

2. slabá stránka: fajčenie je moja s.;

slabôstka -y -tok ž. zdrob. expr. slabosť (význ. 2)

slabota -y -bôt ž.

1. telesná slabosť: zachvátila ju s., znak s-y

2. expr. niečo slabé, nevyhovujúce: ten román je s.

slabozrakosť -i ž.

slabozraký príd. majúci slabý zrak;

slabučko, slabuško, slabunko, slabulinko prísl.

slabučký, slabušký, slabunký, slabulinký príd. expr. veľmi slabý: s. hlas, vánok, s-é svetlo;

slabý príd.

1. majúci málo fyzickej sily, op. silný: s-é dieťa, s. organizmus

2. nedostačujúci: s. dôkaz, s-á úroveň

3. malý, čo sa týka množstva, počtu, op. veľký: s-á úroda, účasť

4. majúci malú intenzitu: s-á strela (na bránu);
s. dážď

5. (o roztokoch) obsahujúci málo požadovaných látok: s-á kyselina, s-é víno

6. majúci málo predpokladaných schopností: s. hráč, remeselník

7. kvalitatívne nevyhovujúci: s. prednes, s-á dráma

8. málo energický, málo vplyvný: s-í rodičia, s. vychovávateľ, riaditeľ

9. útly (význ. 1), tenký: s. mládenec, s-á doska

● byť s. ako mucha veľmi;
mať s-ú chvíľku okamihy slabosti, nepozornosti;
to je jeho s-á → stránka;

šľacha -y šliach ž. pevné vláknité väzivo pripájajúce svaly ku kostiam: natiahnuť si š-u;
odstrániť z mäsa š-y;

šľachetne prísl.;

šľachetnosť -i ž.

šľachetný príd. kt. má dobré charakterové vlastnosti; svedčiaci o tom; ušľachtilý, dobrý, čestný: š. človek;
š. čin, úmysel;

šľachovitý príd. kt. má výrazné šľachy; kt. má veľa šliach, žilnatý: š. človek, š-é ruky;
š-é mäso

šľachový príd.

šľachta -y ž. hromad. vládnuca vrstva za feud.: vysoká, stredná š.;

šľachtenec -nca m. záhr. rastlina kultivovaná štepením, šľachtením

šľachtic -a m. príslušník šľachty;

šľachtický príd.: š. titul;

šľachticky prísl.;

šľachtičná -ej mn. -é -čien ž.;

šľachtictvo -a s.

šľachtiť -chť/-i! nedok.

1. zlepšovať vlastnosti krížením, výberom ap., zošľachťovať: š. ovce, stromčeky;
š-ené osivo

2. hovor. ošetrovať (význ. 2), upravovať, skrášľovať: š. si tvár, š. sa pred zrkadlom

3. dodávať šľachetnosti, zošľachťovať: úsmev jej š-í tvár, práca š-í človeka

// šľachtiť sa stávať sa šľachetným, ušľachtilým, zošľachťovať sa

šľachtiteľ -a mn. -ia m. kto niečo šľachtí: š. koní, osiva, zemiakov;

šľachtiteľka -y -liek ž.;

šľachtiteľský príd.: š. podnik, š-á stanica;

šľachtiteľstvo -a s.

sláčik -a m. nástroj na vyludzovanie tónov na husliach, viole ap., slák: ľahký s., ťah s-om;

sláčikový príd.: s. orchester, s-é nástroje

slad -u m. surovina na výr. piva získaná klíčením a sušením jačmeňa;

sladidlo -a -diel s. sladiaci prostriedok: umelé, prírodné s.

sladiť nedok. robiť sladkým: s. kávu, čaj

// sladiť sa neos. hovor. obyč. v zápore (ne)chcieť sa: nes-lo sa mu rozprávať, žiť

sladkasto, sladkavo prísl.: s. sa usmievať

sladkastý, sladkavý príd. trocha sladký: s. zápach, s-é víno;
s. hlas;

sladko prísl. i vetná prísl.: s. chutiť, spať;
je mi s. dobre, príjemne;

sladkobôľne prísl.

sladkobôľny príd. kniž. príjemný a smutný zároveň, sentimentálny: s. úsmev, s-a báseň;

sladkokyslý príd. sladký a kyslý zároveň: s. nálev, s-é uhorky

sladkosť -i ž.

1. k sladký: s. medu, hlasu;
nepríjemná s. reči

2. obyč. mn. sladké jedlo (cukríky, zákusky ap.): mať rád s-i

II. sladké s. hovor. sladkastý alkoholický nápoj

sladkovodný príd. súvisiaci so sladkou vodou: s-é jazero;
s-á ryba žijúca v sladkej vode, op. morská

sladký

I. príd.

1. majúci chuť ako cukor; obsahujúci cukor: s. koláč, s-á šťava;
s-á voda v riekach a jazerách

2. príjemný, milý: s. spánok, hlas, s-á vôňa;

3. vzbudzujúci falošnú citlivosť, (povrchne) sentimentálny: s-é verše, s. šláger

4. pejor. neprirodzene milý, úlisný, sladkastý: s. úsmev;

sladnúť -e -ú -dol nedok. stávať sa sladkým: ovocie s-e

sladovňa -e ž. výrobňa sladu

sladovnícky príd.: s. priemysel, jačmeň

sladovníctvo -a s. výr. sladu a piva;

sladovník -a mn. -ci m. odborník v sladovníctve;

sladový príd.: s. cukor, jačmeň

sladučko, sladuško, sladunko, sladulinko prísl.

sladučký, sladušký, sladunký, sladulinký príd. expr. veľmi sladký: s-é slivky, s. hlások;

šláger -gra L -i mn. -e m.

1. obľúbená módna pesnička, hit: tanečný š.;
spievať š-e

2. hovor. expr. obľúbená módna novinka: š. sezóny v ženskej móde, v divadle;

šlágrik -a m. zdrob. expr.

šlágrový príd.;

šľah -u m. šľahnutie: š. biča;

šľahač -a m. prístroj na šľahanie (smotany, vajec ap.): ručný, elektrický š.;

šľahačka -y -čiek ž. sladká smotana na šľahanie; ušľahaný výrobok z nej: káva, jahody so š-ou

● š. na torte, čerešnička na š-e a) čo predstavuje vrchol, vyvrcholenie niečoho b) čo je navyše;

šľahačkový príd.: š-á torta

šľahačový príd.

šľahať nedok.

1. prudko (niečím pružným) pohybovať, švihať: š. prútom

2. tým zasahovať, šibať, švihať; biť, udierať: š. kone bičom, š. otroka korbáčom;
dážď, vietor š-á do tváre;

3. hádzať (význ. 1), vrhať, metať: š. kamene, granáty

4. (o ohni) prudko vyrážať: plamene š-li do výšky

5. prudkými pohybmi spracúvať na sneh, šľahačku: š. bielky;

šľahavý príd. šľahajúci: š-é plamene;

dok. k 1 – 4 šľahnúť -e -ú -hol

šľahúň -a m. plazivý výhonok, bot. poplaz: jahodové š-e;

šľahúňový príd.: š-é rastliny

šľak¹ -u m. hovor. zastaráv. stopa (význ. 1)

● neostal po ňom ani š. zmizol bez stopy

šľak² -u m. hovor. expr. porážka (význ. 2), mŕtvica

● expr. š. ho trafil dostal porážku;
išiel ho š. trafiť veľmi sa zlostil;
nech ho (to), bodaj ho (to) š. trafí zahrešenie

šľak³ -a m. hovor. expr. čert, parom, diabol: š. ho vie;
bolí, páli ako š. veľmi

● expr. ber ho š., choď do š-a kliatby;
ký š., kýho, kieho š-a výrazy nespokojnosti

slák -a m. sláčik: pritlačiť s., zatiahnuť s-om, hrať bez s-a

šľakovať nedok. hovor. expr. kliať, hrešiť

slalom -u m. lyžiarske al. vodácke preteky na trati vyznačenej bránkami: obrovský, vodný s.;

slalomár -a m. kto sa venuje slalomu;

slalomárka -y -rok ž.;

slalomársky príd.

slalomový príd.: s-á trať

slama -y slám ž. suchá nadzemná časť obilia: ražná, stelivová s., stoh s-y

● → mlátiť prázdnu s-u;
nepreložiť → krížom s-y;
s. mu → trčí z topánok;

šlamastika -y -tík ž. hovor. expr. nepríjemná situácia, trampoty: dostať sa do, zo š-y, byť v š-e

slamenáčik -a m. zdrob.

slamenák -a m. slamený klobúk;

slamenica -e -níc ž. nádoba zo slamy, slamienka

slamený príd.

1. zhotovený zo slamy: s-á strecha, s. kôš

2. žltý ako slama: s-é vlasy

● s. vdovec, s-á vdova manžel(ka) majúci (-a) partnera vzdialeného z domu

slamienka -y -nok ž.

1. slamenica

2. rastlina s nevädnúcim kvetenstvom, bot. Ammobium, Helichrysum

slamka -y -miek ž.

1. steblo slamy: pozametať s-y na dvore

2. upravené steblá slamy al. rúrka z plastu použ. na pitie: pohár so s-ou

● kto sa → topí, aj s-y sa chytá

slamník -a m. slamená výplň do postele: ležať na s-u

slamovožltý príd. žltý ako slama: s. poťah, s-á tekutina

slamový príd.: s-á farba žltá ako slama

slang [-le-] -u m. vrstva nespis. vyjadrovacích prostriedkov použ. istými spoloč., záujmovými ap. skupinami: lekársky, poľovnícky, vojenský, študentský, profesionálny s.;

slangovo prísl.;

slangovosť -i ž.

slangový príd.: s-é slovo;

slanina -y -nín ž. podkožná tuková vrstva ošípaných; z nej pripravený pokrm (údením): papriková s., zajesť si s-y

● nebude zo → psa s. (ani z vlka baranina);

slaninka -y -niek ž. zdrob. expr.

slaninový príd.;

slano prísl.;

slanosť -i ž.

slaný príd. majúci chuť ako soľ; obsahujúci soľ: s-é pečivo;
s-á voda v mori

● ani s., ani mastný nevýrazný;
nezarobiť ani na s-ú vodu zarobiť veľmi málo;

šľapa -y šliap ž.

1. chodidlo (význ. 1), stupaj, šľapaj: mať veľké, poranené š-y

2. časť ponožky al. pančuchy obúvaná na chodidlo: deravé š-y

3. stopa nohy, šľapaj: robiť š-y mokrými nohami

● horia mu š-y ponáhľa sa;