Význam slova "šús" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

súš¹ -a m. včel. prázdny plást

súš² -e ž. (suchá) zem, pevnina: cestovať na mori i na s-i

šús -u m. subšt. rýchly, priamy zjazd po strmom svahu (na lyžiach, bicykli ap.): ísť, spúšťať sa š-om

sused -a mn. -ia m.

1. kto býva vedľa al. blízko bydliska, pôsobiska niekoho iného: s. zo schodiska;
horný, dolný s., s-ov dom;
hovor. chodiť po s-och navštevovať ich;

2. kto sedí ap. v bezprostrednej blízkosti iného: žiak odpisoval od s-a;

suseda -y -sied ž. k sused: s-in dom;

susediť nedok. byť v susedstve: naše rodiny s-li;
izba s-í s kuchyňou;
s-iace štáty hraničiace

susedka -y -diek ž. zdrob. expr. máme milú s-u

susedko -a mn. -ovia m. hypok.

susedný príd. nachádzajúci sa v susedstve niečoho, susediaci: s. dom, s-á izba, obec, s. štát

susedovci -ov m. mn. hovor. susedia (význ. 1)

susedský príd.

1. k sused: s-á pomoc

2. priateľský (význ. 2), družný: s-é vzťahy;

susedsky prísl. ako (dobrý) sused; priateľsky: žiť (po) s.;

susedstvo -a s.

1. vzťah medzi susedmi

2. najbližšie okolie, blízkosť: v s-e radnice je park

3. susedný dom, byt: priatelia zo s-a;

súsek -a m. debna na úschovu obilia, múky

sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

sušenina -y -nín ž. niečo usušené, sušením spracované (napr. ovocie)

sušený príd. upravený, konzervovaný sušením: s-é mlieko v prášku

sušiaci príd. určený na sušenie: s. stroj, bubon

sušiak -a m. jednoduchá konštrukcia na sušenie: stojanový s.;
s. sena ostrva

sušiareň -rne ž. miestnosť, budova ap. zariadená na sušenie: tabaková s., s. bielizne;
elektrická s.;

sušiarenský príd.

sušič -a m.

1. sušička: s. na bielizeň sušiak

2. prístroj na sušenie vlasov: s. vlasov

sušička -y -čiek ž. stroj na sušenie; pomôcka na sušenie; sušič: s. obilia, bielizne;
s. filmov

súšie -ia s. hromad. včel. zvyšky voskových častí z plástu

sušienka -y -nok obyč. mn. ž.

1. keks: kakaové s-y

2. nakrájané sušené ovocie;

sušienkový príd.

opak. sušievať -a

// sušiť sa

1. stávať sa suchým, schnúť: seno sa dobre suší

2. osušovať si šaty ap. (po zmoknutí): s-li sme sa pri ohni;

opak. sušievať sa

sušina -y -šín ž.

1. tuhá látka zostávajúca po vysušení niečoho: s. krmiva, mlieka, syra

2. hovor. suchá zem: pole je samá s.

sušiť nedok.

1. (teplom) zbavovať vlhkosti, dávať schnúť: s. bielizeň, seno, huby

2. (o kvapkách ap.) odstraňovať vlhkosť z povrchu, osušovať: s. slzy, slnko s-í rosu

3. hovor. odkladať (význ. 1), nepoužívať: s. peniaze;
s. spisy nevybavovať;

šuška -y -šiek ž. šiška (význ. 1);

šuškačka -y -čiek ž. hovor. expr. tajné rozširovanie nepravdivých informácií o niekom, niečom: v meste sa šírila š. šuškalo sa

šuškanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka

šuškať nedok. šepkať (význ. 1 – 3): š. priateľovi do ucha;
zamilovane š.;
š. si medzi sebou;
celá trieda mu š-á;
š-li si novinu;
š-á sa, že bude svadba;
š-ná propaganda tajné rozširovanie (nepravdivých) správ

šuškový príd.;

šušlať -e -ú nedok.

1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e

2. expr. šuchotať (význ. 1), šušťať: voda š-e

šušlavo prísl.: š. rozprávať;

šušlavosť -i ž.

šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
š-á reč;

súslednosť -i ž. vecná al. časová postupnosť;
lingv. s. časov, časová s. závislosť slovesných časov v súvetiach (napr. v germánskych jazykoch)

súslovie -ia s. lingv. ustálený slovný pár, kt. vznikol priradením 2 slov na základe zvukovej al. tvarovej analógie (napr. neslaný, nemastný;
zubami-nechtami)

súsošie -ia s. skupina sôch tvoriacich celok

šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.

šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať

suspendovať dok.

1. kniž. (dočasne) zbaviť vykonávania úradu, funkcie, odobrať hodnosť ap.: za porušenie predpisov ho s-li

2. odb. rozptýliť pevné látky na jemné čiastočky (obyč. v kvapaline)

suspenzia -ie ž. chem. zmes jemne rozptýlených nerozpustných tuhých čiastočiek v kvapaline

šústať -a nedok. expr.

1. padať vo veľkom množstve, valiť sa; sypať sa; liať sa: dážď š-a;
neos. začalo š. veľmi pršať

2. prudko vylievať, hádzať ap.: š. vodu na kvety;
š. kamene

3. vydávať ostrý, svišťavý zvuk, svišťať: píla š-a;

šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
š. novinami, papierom

sústava -y -tav ž. systém (význ. 1, 2): spoločenská s., mzdová, školská s.;
nervová s.;
chem. periodická s. prvkov

sústavne prísl.: s. kontrolovať, overovať;
s. vyrušovať;

sústavnosť -i ž.

sústavný príd. systematický (význ. 1 – 3): s. opis;
s-á príprava, kontrola;
s-é porušovanie predpisov;

šušťavo prísl.

šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

šuster -tra m. hovor. zastar. obuvník;

šusterský, šustrovský príd.

šuštička -y -čiek ž. zdrob.

šuštivo prísl.

šuštivý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šušťavý: š. plášť, š-é lístie;

dok. šustnúť -e -ú -tol

sústo -a súst s. subšt. hlt, kúsok (jedla)

● (to je) veľké s. a) (to je) tvrdý oriešok b) (to je) poriadny úlovok

sústrasť -i ž. účasť na utrpení iného, ľútosť nad ním: mať, cítiť s. (s trpiacim);
prijmite moju (úprimnú) s. formula vyslovovaná pozostalým pri úmrtí

□ prejaviť, vysloviť s. kondolovať;

sústrastne prísl.

sústrastný príd.: s. pohľad;
s. telegram vyjadrujúci sústrasť;

sústredene prísl.: s. sledovať výklad;

sústredenie -ia s.

1. zhromaždenie, zoskupenie na jedno miesto, koncentrácia: s. výrobných síl, kapitálu

2. spoločný pobyt skupiny ľudí zameraný na nejakú činnosť: športové s., s. lektorov

3. koncentrácia, sústredenosť: s. pri učení

sústredenosť -i ž.

sústredený príd.

1. zhromaždený na jedno miesto: s-á paľba

2. pozornosťou, činnosťou zameraný na jednu vec, koncentrovaný: s-á pozornosť, s. pohľad;

sústrediť dok.

1. zhromaždiť, zoskupiť na jedno miesto, koncentrovať: s. vojsko, výrobu

2. zamerať pozornosť, činnosť na jednu vec, koncentrovať: s. myšlienky, záujem, vôľu na prácu;

sústredne prísl.

sústredný príd. odb. majúci spoločný stred: s-é kruhy;

nedok. sústreďovať

// sústrediť sa: športová činnosť sa s-la v kluboch;
s. sa na splnenie úlohy;

nedok. sústreďovať sa

sústruh -u m. stroj obrábajúci otáčajúci sa predmet posuvným mechanizmom, točovka: automatický s., s. na drevo

sústruhovňa -e ž. miesto, dielňa, kde sa sústruží

sústružiť, sústruhovať nedok. obrábať na sústruhu, točovkovať, točiť: s. dielce

sústružníčka -y -čok ž.;

sústružnícky príd.: s-a dielňa, s. automat;

sústružníctvo -a s. zamestnanie sústružníka, tokárstvo

sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;

šušušu, šu-šu-šu cit. napodobňuje šuškanie: všade bolo počuť samé š.

ananás -u m.

1. tropická rastlina s veľkými šťavnatými, aromatickými plodmi, bot. Ananas

2. plod tejto rastliny;

bezmäsitý, bezmäsý príd. kt. je bez mäsa, op. mäsitý: b-á strava, diéta

brús -a m. nástroj na brúsenie;

devätnásť, m. živ. i devätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 19: d. stupňov, d-i cyklisti

devätnásťročný príd.

1. trvajúci 19 rokov: d. pracovný pomer

2. 19 rokov starý: d. mládenec

dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
D-i Ježišovi učeníci, apoštoli

dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvanásťmetrový príd. dlhý 12 metrov: d-á hadica, d. rozdiel

dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.

dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;

dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

džús -u m. (hustejšia) ovocná al. zeleninová šťava: citrónový, paradajkový dž.

húsť hudie hudú nedok.

1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;

2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
toľko doňho h-li, až uveril

● expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať

ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;

3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;

10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to

12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču

13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde

15. hovor. hodiť sa², pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde

16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

jedenásť, m. živ. i jedenásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 11: j. ľudí, je j. hodín

jedenásťposchodový príd. kt. má 11 poschodí: j-á budova

jedenásťročný príd.

1. trvajúci 11 rokov: j-á služba

2. 11 rokov starý: j. chlapec

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor

● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

nadísť -íde -ídu -išiel dok.

1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc;
n-l čas, aby ...

2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

naklásť -kladie -kladú dok.

1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ;
n. vajíčka (o živočíchoch)

2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy);
n. oheň založiť

● expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho

napásť -pasie -pasú dok. pasením nasýtiť: n. dobytok;

// napásť sa: ovce sa n-li

narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la

2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;

● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;

nárast -u m.

1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít

2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu

násťročný príd. publ. ktorého vek sa pohybuje medzi 11 – 19 rokmi (o mládeži)

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

obklásť -kladie -kladú -klaď! -kládol -kladený dok. obložiť: kúpeľňu o. kachličkami;
o. sa vankúšmi;

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom;

odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy;
o. z domu autom;
vlak o-l načas

2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby

3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku

4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li

● zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť;
o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;

odpásť -pasie -pasú dok. hovor. expr. stratiť, zašantročiť, zapatrošiť: kde ste mi o-li rukavice?

odrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom sa priblížiť dospelosti, zrelosti: odrastené deti;
tráva o-la

2. zanechať (čo súvisí s detstvom): o. hre na schovávačku;

osemnásť, m. živ. i osemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 18: o. stupňov, o-i vojaci

● jeden za o., druhý za dvadsať bez dvoch obaja sú rovnakí

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

päsť -e ž.

1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou

2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň

● expr. je to ako p. na oko neprimerané;
robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;

pásť pasie pasú nedok.

1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci

podísť -íde -ídu -íď! -išiel dok. prísť bližšie, postúpiť: p. k oknu, p. niekoľko krokov (dopredu)

poklásť -kladie -kladú dok. uložiť, poukladať: p. taniere na poličku

popásť -pasie -pasú dok.

1. chvíľu pásť: chcel by ešte kravičky p.

2. vypásť (význ. 1), spásť: ďatelinu mu p-li

● p. (si) oči, zrak na niekom, na niečom s úľubou si pozrieť

// popásť sa chvíľu sa pásť: pustil kone p. sa na trávniku

● p. sa (očami) na niekom, na niečom s úľubou sa pozrieť