Význam slova "šur" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

súra -y ž. expr.

1. veľké náhlenie, zhon; súrna robota: v s-e zabudol nechať odkaz

2. tiesnivá situácia, ťažkosti: pomáhať tomu, kto je v s-e

súradne prísl.;

súradnica -e -níc ž. odb. číslo, sústava čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore: s. bodu;
zemepisné, výškové s-e;

súradnicový príd.: s-á os, sústava

súradnosť -i ž.

súradný príd. odb. majúci rovnaký st., rovnakú hodnotu: s-é pojmy;
s-é roviny;

surf -u m. hovor. windsurfing (význ. 2)

surfing -u m. (angl.) hovor. windsurfing (význ. 1);

surfista -u m. kto pestuje windsurfing;

surfistický príd.: s. výstroj

surfistka -y -tiek ž.;

surfovať nedok. hovor. pestovať windsurfing: venovať sa s-niu;
s. po internete prezerať obsah internetových stránok

súriť -i nedok.

1. naliehavo vyzývať, pobádať, poháňať, nútiť: s-i ho rýchlejšie kráčať, robota nás s-i;
čas s-i

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, urgovať: podnik s-i dodávky

3. expr. ponáhľať sa (význ. 2), náhliť: mládenec s-i so ženbou

surma -y -riem ž.

1. starý hud. dychový nástroj, poľnica

2. kniž. zastaráv. zhon, zmätok, trma-vrma

surmovať nedok.

1. trúbiť na surme

2. kniž. lomoziť (význ. 1, 2): víchor s-je;

súrne prísl.: s. potrebovať niečo;

súrno vetná prísl., zried. i prísl.: je mu s. ponáhľa sa;

súrnosť -i ž.

súrny príd. kt. neznesie odklad, naliehavý, neodkladný: s-a robota, povinnosť;
pošt. s-a zásielka;

súrodenec -nca m. kto má s niekým spoločných rodičov al. jedného z nich: má dvoch s-ov, (ne)vlastný s.;

súrodenecký príd.: s. vzťah

súrodo prísl.;

súrodosť -i ž.

súrodý príd. kniž. rovnorodý, homogénny, op. nesúrodý: s-é prvky, s-á spoločnosť;

surovec -vca m. surový, brutálny človek, grobian

surovina -y -vín ž. nespracovaný východiskový materiál určený na výr.: nerastné, priemyselné s-y;
druhotné s-y určené na opätovné spracovanie;
zber s-vín;

surovinový príd.: s-á základňa

surovo prísl. k 3 – 5 i vetná prísl. k 5: s. sa biť;
s. žartovať;
vonku je s.;

surovosť -i ž.

1. iba jedn. k surový

2. surový čin: dopúšťať sa s-í

surový príd.

1. jestvujúci v prír. stave, ešte nespracovaný, neupravovaný: s-á koža, nafta, s. hodváb;
s-é mäso;
s-á strava neupravovaná varením, pečením ap.

2. (obyč. o dreve) nevysušený, čerstvý: s-é drevo, dosky

3. ukrutný, krutý, neľútostný, tvrdý, brutálny: s. bitkár, s-é zaobchádzanie

4. hrubo neslušný, grobiansky: s-é žarty, nadávky

5. sychravý, drsný: s-á zima, s. vietor;

surrealista -u m. stúpenec surrealizmu;

surrealistický príd.: s. básnik, obraz

surrealistka -y -tiek ž.;

surrealizmus [süre-, sure-] -mu m. umel. smer po r. 1920 vychádzajúci z javov podvedomia, predstáv, snov ap.;

súručenstvo -a s. kniž. vedomie spolupatričnosti, spoločných záujmov: bratské s., s. národov

čurčať -í -ia nedok. expr. tiecť cícerkom: žľabom č-í voda, mlieko č-lo do šechtára

uráčiť sa -i dok. obyč. iron. blahosklonne, láskavo sa pre niečo rozhodnúť: neos. u-lo sa mu prísť

urán -u m.

1. rádioaktívny chem. prvok, zn. U

2. astron. Urán planéta slnečnej sústavy;

uránový príd. k 1: u-á ruda

nedok. urážať -a

// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť;
neu-te sa, ale takto to nebolo;

nedok. urážať sa

urážka -y -žok ž. ublíženie na cti výrokom al. počínaním; takýto výrok al. počínanie: hrubá u., u. na cti, dopustiť sa u-y

urážlivo prísl.;

urážlivosť -i ž.

urážlivý príd.

1. urážajúci: u. výrok, u-é správanie

2. kt. sa ľahko urazí: u. človek;

určenie -ia s.

1. rozhodnutie o niečom, vymedzenie, stanovenie: u. trestu;
gram. → príslovkové u.

2. poslanie; cieľ: slúžiť svojmu u-iu;
vyššie u.;
pošt. miesto u-ia cieľ zásielky

určiť urč/-i! dok.

1. vopred rozhodnúť o niečom al. o niekom, urobiť záver: u. ceny, poradie, u. termín odchodu;
u. zostavu mužstva;
u. veliteľov, vedúcich skupín ustanoviť

2. zamerať na istý cieľ: film je u-ený mládeži;
zrno u-ené na siatie

3. uvažovaním, skúmaním zistiť: u. počet, polohu niečoho, u. krvnú skupinu, u. svetové strany;
odb.: u. rastlinu, živočícha;
trojuholník je jednoznačne u-ený troma stranami;

určite, určito

I. prísl. isto (význ. 1), presne: nevyjadril sa celkom u.;

určitosť -i ž.

II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali

určitý príd.

1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie;
gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby);
u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)

2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni

3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;

nedok. určovať

urémia -ie ž. lek. vnútorná otrava organizmu pri zlyhaní činnosti obličiek;

uršulínka -y -nok ž. členka žen. rehoľného spoločenstva založeného v 16. stor.;

uršulínsky príd.: u. kostol

urýchlene prísl.: u. vybaviť objednávku

urýchlený príd. rýchlejšie prebiehajúci, zrýchlený: u. postup;

urýchliť -i dok. urobiť rýchlejším, zrýchliť, uskoriť: u. výstavbu, žatvu, u. dozrievanie;

urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov

nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti