Význam slova "špú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spuchnúť -e -ú -chol dok. napuchnúť, opuchnúť: s-la mu tvár;
s-té oči

spucovať dok. subšt.

1. vyhrešiť: s-jú ho, že to neurobil

2. (všetko) zjesť: s. tanier polievky

špúliť -i -ľ! nedok. zaokrúhľovať a vysúvať pery dopredu: š. ústa

// špúliť sa zaokrúhľovať sa a pritom sa vysúvať dopredu (o ústach, perách)

špunt -u m. neživ. hovor. zátka: vytiahnuť zo suda š.;

špunt -a mn. -i m. živ. expr. malé dieťa al. malý človek: šesťročný š.

spupne prísl.;

spupnosť -i ž.

spupný príd. kniž. veľmi pyšný, nadutý, povýšený, arogantný; svedčiaci o tom: s. človek, víťaz;
s-é správanie, s. smiech;

spurne prísl.;

spurnosť -i ž.

spurný príd. kt. sa stavia na odpor, vzdorovitý, priečny; svedčiaci o vzdorovitosti: s-é dieťa;
s. pohľad, s-é správanie;

špurt -u m. zvýšenie rýchlosti na konci istého úseku (cyklistických) pretekov: bodovací š.

špurtovať nedok. bežať, ísť špurtom: š. na bicykli, š. do cieľa

spúšť² -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.

spúšť¹ -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);

spust -u m. otočenie kľúča v zámke, západ (význ. 5): zamknúť dvere na dva s-y

spústa -y spúst ž. subšt. hŕba, kopa, hromada

spúšťač -a m. tech. mechanizmus na spúšťanie strojov, motorov ap., štartér: riadiaci s.

spúšťací príd.

1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus

2. zariadený na spúšťanie: s. most padací

spúšťadlo -a -diel s. žľab na spúšťanie dreva

nedok. spúšťať -a

// spustiť sa

1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie);
s. sa do doliny zísť;
s. sa na kolená;

2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď

3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa

4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad

5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;

nedok. spúšťať sa

spustiť -sť/-i! dok.

1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo a obyč. usmerniť tento pohyb: s. oponu, kotvu, s-ené závory, s. nohy (z postele);
pes s-l chvost ovesil;
s. nohavice čiastočne stiahnuť;
geom. s. kolmicu na priamku

2. dať unášať (prúdom ap.), pustiť: s. loď na vodu

3. uviesť do chodu: s. motor;
s. výrobu začať;
s. streľbu;
s. kohútik na zbrani spôsobiť výstrel

4. hovor. začať nejakú činnosť (hovoriť, hrať ap.), dať sa do niečoho: s. krik, nárek, hudobníci s-li (tuš);
rečník s-l začal hovoriť;
s-la naňho začala ho hrešiť

5. pri jednaní zľaviť (z ceny): s-l mu 100 korún;

● nes. z očí, nes. oči, oka, pohľad z niekoho, niečoho a) uprene pozerať na niekoho, niečo b) sledovať, pozorovať;
(ne)s. zo zreteľa niečo (ne)prestať sledovať;

spustnúť -e -ú -tol dok.

1. stať sa pustým, osirieť: námestie s-lo

2. stať sa zanedbaným, upadnúť: gazdovstvo s-lo

3. telesne i mravne upadnúť, spustiť sa: chlapec bez výchovy s-l

spustnuto prísl.;

spustnutosť -i ž.

spustnutý príd.

1. prázdny (význ. 1), pustý: s-é polia

2. zanedbaný, ošarpaný, upadnutý: s. dom, s-á záhrada

3. (o zovňajšku a mravoch človeka) nedbajúci o seba, zanedbaný: s. opilec;

spustošiť dok. pustošením zničiť: vojna s-la krajinu, požiar s-l horu;
s-ené mestá

spúšťový príd.

spútať -a, sputnať -á dok.

1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;

2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom

3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;

nedok. spútavať -a, sputnávať -a

sputnik -a m. (rus.) sov. umelá družica Zeme

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

kýpťový príd.;

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.

páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

páčivo prísl.

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

páčka -y -čok ž. zdrob.

pácovať nedok. hovor. moriť²: p. mäso

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

pádne prísl.: p. argumentovať;

pádnosť -i ž.: p. dôkazov

pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

pádový príd. k 5: p-é prípony

páka -y pák ž.

1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pálené s. hovor. pálenka

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

opak. pálievať -a

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om

2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre

4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu

5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i

6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz

10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!

pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy

pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

pánko -a mn. -ovia m.

1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia

2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
ako sa majú, mladý p.?

pánovito, pánovite prísl.;

pánovitosť -i ž.

pánovitý príd. panovačný: p. človek, p-é vystupovanie;

pánt -a/-u m.

1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e

2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;

pántik -a m. zdrob.

páper -a m. obyč. hromad. páperie (význ. 1, 2): ľahký ako p.;
p. snehu;
p. na brade jemné, ešte neoholené chĺpky;

páperie -ia s. hromad.

1. jemné spodné vtačie perie: perina z p-ia;
ľahučký ako p. veľmi

2. niečo podobné jemnému periu: p. snehu, púpavy;

páperovo prísl.: p. ľahký veľmi

páperovo prísl.

páperový príd.: p. sniežik;

páperový príd.: p-á perina;
p. sneh;

pápež -a m. rímsky biskup, hlava kat. cirkvi, Svätý Otec: p. sídli v Ríme;

pápežský príd.: p. stolec, p. legát, p-é encykliky

● kniž. byť p-ejší ako p., od p-a a) prepínať v horlivosti b) byť prepiato dogmatický;

pápežstvo -a s. hodnosť pápeža

pár² neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov

pár¹ -u L -e mn. -y m.

1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.;
dva p-y koní;
p. topánok, dva p-y očí

2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.

● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;

páračka -y -čiek ž. žena párajúca perie

páračky -čiek ž. pomn. kolektívne páranie peria, driapačky: dedinské p., ísť na p.

párať -a nedok.

1. rozdeľovať zošité časti látky al. rozpletať pletenie: p. košeľu;
p. sveter

2. otvárať niečím ostrým, rozrezávať: p. žabe brucho nožíkom;

3. odtrhávať (perie) z kostrniek, driapať: p. perie

● expr.: vreští, kričí, akoby ho p-l veľmi;
hrom do teba p-l, sto striel do teba p-lo! zahrešenia

// párať sa oddeľovať sa na šve: nohavice sa mu p-jú

pária -iu mn. -iovia m. člen najnižšej spoloč. vrstvy v Indii;

párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

párnokopytník -a mn. N a A -y m. zool. cicavec s párnym počtom prstov zakončených kopytami (napr. krava, jeleň)

párok -rka m. obyč. mn. jemný údenársky výrobok v podobe tenkých dlhších šúľkov; spojená dvojica takéhoto výrobku: teplé p-y, p-y s horčicou;
kúpiť si dva páry p-ov, zjesť dvoje p-ov;
p. v rožku jeden diel z dvojice podávaný v rožku ako rýchle jedlo

párový príd.: p-é tance;
fon. p-é spoluhlásky kt. tvoria pár(y) podľa znelosti a neznelosti, op. nepárové;

párty neskl. ž. (angl.) subšt. priateľská spoločenská zábava, večierok, posedenie: chystať sa na popoludňajšiu p.