Význam slova "šmé" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

smeč -a/-u m. šport. (vo volejbale, tenise ap.) prudké zrazenie lopty na stranu súpera: nahrať na s. i pren. dať príležitosť na vhodnú odpoveď, na úspech ap.

smečiar -a m. šport. hráč, kt. smečuje;

smečiarka -y -rok ž.;

smečiarsky príd. i prísl.

smečovať nedok. i dok. šport. d(áv)ať smeč

smejo, smejko -a mn. -ovia m. expr. často sa smejúci človek

šmelina -y -lín ž. hovor. pejor. nedovolený obchod s nedostatkovým al. nezákonne získaným tovarom: dať sa na š-u

šmelinár -a m. hovor. pejor. kto sa zaoberá šmelinou;

šmelináriť, šmelinárčiť -i nedok. hovor. pejor. zaoberať sa šmelinou: š. so šperkami, s cigaretami

šmelinárka -y -rok ž.;

šmelinársky príd. i prísl.;

šmelinárstvo -a s.

smelo prísl.: s. útočiť, postupovať;
môžeš to s. odmietnuť;

smelosť -i ž.

smelý príd.

1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti;
op. bojazlivý: s. bojovník, vodič;
s-á tvár, s. krok

2. prevyšujúci predpoklady, nezvyčajný: s. plán, s-á myšlienka, s-é požiadavky

3. opovážlivý, bezočivý: s. článok, s-é správanie;

smer -u m.

1. myslená čiara pohybu k istému miestu, objektu ap.: správny, neznámy s., s. toku, vetra;
postupovať rozličnými s-mi, sedieť v s-e jazdy

2. zacielenie, ráz, povaha: nový s. života, školy humanitného s-u

3. súhrn náhľadov, zásad ap. v umení, vo vede, v politike (obyč. v istom čase): umelecký, filozofický s.;

smernica -e -níc obyč. mn. ž. pokyny, zásady upravujúce istú činnosť, direktíva: vládna s., interná s.;
s. predsedu;
pridŕžať sa s-íc, plniť s-e

smerný príd. ekon. udávajúci smer vývoja: s. plán;
s-é číslo slúžiace ako podklad návrhu plánu

smerodajne prísl.;

smerodajnosť -i ž.

smerodajný príd. určujúci smer, závažný, rozhodujúci: s. názor;
to nie je s-é;

smerom na predl. s A, smerom do, smerom od predl. s G, smerom k predl. s D: s. na Žilinu, s. do Košíc, s. od jazera, s. k lesu;

smerovací príd. odb.: poštové s-ie číslo udávajúce cieľovú poštu zásielky;
s. ostrovček zabezpečujúci vedenie jazdných prúdov na križovatke

smerovať nedok.

1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu

2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;

3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku

4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu

5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom

6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať;
s. anténu zameriavať

smerovka -y -viek ž.

1. (svetelný) ukazovateľ smeru dopr. prostriedku: s. bliká doprava

2. smerové kormidlo lietadla;

smerovkový príd.

smerový príd.: poštové s-é číslo;
s-á anténa

smeť -i obyč. mn. ž. smeti drobný odpad spôsobujúci neporiadok: kôš na s-i, odpratať s-i

● expr. mať niečoho ako s-í veľa;
v → cudzom oku vidí s. a vo svojom brvno nevidí;

smetiak -a m. smetník: vysypať papiere do s-a

smetiar -a m. kto odváža smeti;

smetiarka -y -rok ž.;

smetiarsky príd.: s-e auto

smetisko -a -tísk s. miesto na smeti; hromada smetí

● dva kohúty na jednom s-u (sa neznesú) súperi na jednom mieste;

smetiskový príd.

smetiť nedok. trúsiť smeti: deti, nes-te tu!

smetník -a m. nádoba na smeti

smetný príd.: s. kôš na smeti;
s-á nádoba smetník;

Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu

● odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel

agronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v agronómii;

amalgám -u m. chem. zliatina kovu s ortuťou;

angažmán -u m. i neskl. s. zmluva na pod(áv)anie umel. výkonu (v súbore); takto získané zamestnanie: dostať, prijať a.

aranžmán -u m. i neskl. s. usporiadanie, úprava

astronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v astronómii, hvezdár;

atóm -u m. najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie: rozbitie a-u;

autodróm -u m.

1. skúšobná al. pretekárska trať pre motor. vozidlá

2. zábavný podnik s autíčkami na elektr. pohon

bohém -a m. človek (obyč. umelec) zámerne porušujúci spoloč. konvencie;

bohuprisám, bohuprisahám

I. čast. expr. dotvrdzuje platnosť výpovede zaverením, veru: pekné dievča, b.

II. cit. vyj. rozlič. citové stavy (prekvapenie, sklamanie ap.): ej, b., ale ste mi dali!

bróm -u m. jedovatá kvapalina;
chem. halový prvok, zn. Br

čary-mary, čáry-máry cit.: čáry-máry (fuk) zaklínacia formula

chrám -u m. väčšia budova určená na bohoslužby, kostol: gotický ch.;

chróm -u m. veľmi tvrdý striebrobiely kov, chem. prvok, zn. Cr;

chromozóm -u m. biol. vláknitý útvar v bunkovom jadre obsahujúci gény;

čím

I. č. – tým (s 2. st. príd., prísl.) spoj. podraď. vyj. mieru deja, vlastnosti: č. je starší, tým menej vládze;
č. prv prídu, tým lepšie

II. čast. (s 2. i 3. st. príd., prísl.) vyj. najvyššiu možnú mieru, hranicu: získať č. väčší podiel;
príď č. (naj)skôr

čmára -y čmár ž. expr. neúhľadná čiara: č-y na stene

čmáranica -e -níc ž. expr. čmáranina, čarbanica

čmáranina -y -nín ž. expr. čarbanica, čarbanina;

čmárať -a nedok. expr. čarbať: č. po stenách, uhľom po papieri

diadém -u m. (pôv. kráľovský) šperk na ozdobu hlavy, drahocenná čelenka: drahokamy v d-e

do mäkka → domäkka;

dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

ekonóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v ekonómii, národohospodár; učiteľ al. študent ekonómie;

ekosystém -u m. biol. rastlinné a živočíšne spoločenstvo viazané na isté životné prostredie a utvárajúce s ním jeden celok: e. Žitného ostrova

ekzém [egz-] -u m. lek. druh kožnej choroby, lišaj;

emblém -u m. znak, odznak, symbol: olympijský e.

enzým -u m. bielkovinová látka urýchľujúca chem. reakcie v živom organizme, ferment;

extrém -u m. krajnosť; výstrednosť: e-y počasia;
zachádzať do e-ov;

fantóm -u m.

1. prelud, vidina: f. slávy, moci

2. prízrak, strašidlo: prenasleduje ho f.

flám -u m. hovor. flámovanie: ísť na f., byť na f-e

flámčina -y ž. flámsky jazyk

fytokrém -u m. kozmet. prípravok využívajúci prírodné rastlinné látky

gastronóm -a mn. -i/-ovia m.

1. odborník v gastronómii

2. kniž. labužník, gurmán;

gastronóm -u m. neživ. obchod s potrav. špecialitami;

idióm -u m. lingv. idiomatizmus;

ježišmaria, ježišmária cit. vyj. strach, hrôzu, začudovanie, prekvapenie ap.: j., čo sa stalo? j., kde sme sa dostali?

karcinóm -u m. lek. zhubný rakovinový nádor

kašmír -u m. mäkká tenká vlnená tkanina;

kašmírový príd.: k. šál, vzor

kelím -u m. (hrubý) koberec s dekoratívnym geom. vzorom;

kondóm -u m. prezervatív

kostým -u m.

1. dámske oblečenie z kabátika a sukne al. nohavíc: športový k.

2. div. al. maškarné dobové oblečenie: historické k-y;

kostýmček -a m. zdrob.;

kostýmčekový príd.

kozmodróm -u m. základňa, z kt. sa vysielajú rakety do kozmu

krám -u m. hovor. obyč. pejor.

1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

● aký → pán, taký k.;
to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

krčmár -a m. hovor. hostinský;

krčmárka -y -rok ž.;

krčmársky príd.

krém -u m.

1. polotuhý prípravok na udržiavanie koženej obuvi ap.: k. na topánky

2. polotuhý kozmet. prípravok: mastný k., k. na opaľovanie

3. sladká kašovitá cukrár. hmota: vanilkový k.;
k. do torty;

kým spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie;
budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní

2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali

3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami

lančmít, pôv. pís. luncheon meat [lančenmít] -u m. (angl.) obch. upravené mleté mäso v konzerve

m [i em] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: m meter;
m² štvorcový meter;
m³ kubický meter;
admin.: m. r. minulého roka;
t. m. tohto mesiaca;
M rím. číslica tisíc

máčať -a nedok.

1. ponárať do tekutiny (a vystavovať jej pôsobeniu), namáčať: m. si ruky vo vode;
m-nie ľanu, semena;
m-né pečivo oblievané (čokoládou)

2. robiť mokrým: m. si oči harmančekom, slzy m-jú tvár

// máčať sa

1. ponárať sa do tekutiny: husi sa m-jú vo vode

2. byť ponorený v tekutine, močiť sa: zelinky sa m-jú v liehu, konope sa m-jú v potoku

máčik -a/-čka m. zdrob. expr.

mačný, máčny príd.

● expr. ani m. mak, máčik, ani za, o m. mak, máčik vôbec nie, ani trocha;

mädliť nedok. prstami al. dlaňami opakovane pritískať, žmoliť, húžvať: m. hlinu (medzi) prstami, m. čiapku, m. si fúzy (v rozpakoch);
m. si ruky, dlane i fraz. byť spokojný s výsledkom

mág -a mn. -ovia m.

1. mudrc u starovekých národov

2. kniž. čarodejník;

mágia -ie ž. tajomná moc mágov; čarodejníctvo, kúzelníctvo: čierna, moderná m.;

máj -a m.

1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce

2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby

● studený m., v stodole raj;

májik -a m. zdrob. k 2, 3

majordóm, majordómus -ma mn. -ovia/-i m.

1. hist. prvý hodnostár na (franc.) panovníckom dvore

2. zastaráv. al. expr. správca vo veľkej domácnosti

májovka -y -viek ž.

1. jedlá jarná huba belavej farby, bot. čírovnica májová Tricholoma gambosum

2. obyč. mn. skorý druh čerešieň

3. včel. jarná choroba včiel

májový príd. k 1: m. sprievod;
m. dážď, m-á bryndza;

mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

mäkčidlo -a -diel s. zmäkčovadlo

mäkčiť nedok.

1. zmäkčovať: m. vodu;
lingv. m-enie spoluhlások palatalizácia

2. hovor. mäkko vyslovovať

mäkko prísl. i vetná prísl.: m. vystlať, m. pozrieť;
bolo mu m. okolo srdca;

mäkkosť -i ž.

mäkký mäkší príd.

1. poddávajúci sa tlaku, poddajný, op. tvrdý: m-á kožušina, tráva, perina, m-é ovocie;
m. ako blato i fraz. expr. nerozhodný, poddajný;
m. ako kus chleba dobrý;
v rozlič. odb.: anat. m-é podnebie jeho zadná časť;
lek. m. vred;
les. m-é drevo;
vodohosp. m-á voda;
ekon. m-á norma;
let. m-é pristátie

2. pôsobiaci na zmysly dojmom jemnosti, lahodnosti, príjemnosti, op. tvrdý: m. hlas, tón, m. pohyb, krok, m. pohľad, m-á výslovnosť;
lingv. m-é spoluhlásky artikulované na prednom podnebí (napr. ť, ď);
m-é → drogy

3. citlivý, súcitný, prístupný, op. tvrdý: m. človek, m-á povaha, mať m-é srdce

● je z m-ho cesta je príliš poddajný;

mäkkýš -a mn. N a A -e m. živočích s mäkkým telom bez kostry;
zool. mäkkýše Mollusca;

mäknúť -e -ú -kol nedok.

1. stávať sa mäkším, mäkkým, op. tvrdnúť, tuhnúť: maslo na teple m-e, zelenina varením m-e;
lek. m-tie kostí

2. stávať sa prístupnejším, láskavejším: pohľad, srdce mu m-e

● pejor. m-e mu mozog, rozum robí nerozumnosti, osprostieva

mäkučko, mäkuško, mäkunko, mäkulinko prísl.

mäkučký, mäkušký, mäkunký, mäkulinký príd. expr. veľmi al. príjemne mäkký;

mäkušiť nedok. expr. mädliť, húžvať, žmoliť: m. v rukách čiapku

máličko, máličičko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

málilinko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

málinko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

máliť sa -i nedok. obyč. v 3. os. zdať sa málo, vidieť sa nedostačujúcim: suma sa mu m-i;
m-i sa mu stravy;
neos. m-i sa mu

máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší

málokde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (miest), iba na niekt. miestach, zriedkakde: m. na svete, m. sa vyskytovať

málokedy zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (času), iba niekedy, zriedkakedy, zriedkavo: m. je doma