Význam slova "šep" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 43 výsledkov (1 strana)
-
separácia -ie ž. separovanie: s. chorého, s. škodlivín;
-
separačný príd.
-
separatista -u m. stúpenec separatizmu;
-
separatistický príd.;
separatisticky prísl.
-
separatistka -y -tiek ž.;
-
separátne prísl.: postupovať, rozhodovať s.
-
separátny príd. oddelený, samostatný, osobitný: s-a zmluva, s. mier;
-
separovane prísl.: s. umiestnený materiál
-
separovať nedok. i dok. oddeľovať, oddeliť, izolovať (význ. 1): s. chorého, s. jednotlivé zložky;
s-nie komunálneho odpadu triedenie// separovať sa: s. sa od priateľov
-
sépia -ie ž.
1. morský živočích s chytadlami, zool. Sepia
2. mal. tmavohnedá farba;
-
sépiový príd.
-
šepkanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka
-
šepkár -a m. kto šepká (hercom text);
-
šepkárka -y -rok ž.;
-
šepkársky príd.: š-a búdka
-
šepkať nedok.
1. hovoriť šeptom, šeptať, šuškať: tichučko, tajomne š. niečo niekomu;
š. text (v divadle);
š-ná reč;2. (v škole) druhému pri odpovedi radiť, šuškať, našuškávať
3. tajne o niekom, niečom rozprávať, šuškať: š-á sa, že je rozvedený povráva sa;
š-ná propaganda ústna; -
opak. šepkávať -a;
-
šepleta -y -liet ž. expr.
1. bezcenná vec, haraburda: kupovať samé š-y
2. nedôležitá vec, pletka: rozprávať š-y
3. nevážny človek, táraj
-
dok. šepnúť -e -ú -pol
-
šepotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr. šepkať (význ. 1, 3), šeptať: ústa, pery š-ú;
š. nežné slová;
nezrozumiteľne niečo š. -
šeptať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc nedok. šepkať (význ. 1, 3): pery š-ú;
ticho, vrúcne š., š. prosby, š. niekomu niečo do ucha;
všeličo sa o ňom š-á; -
opak. šeptávať -a;
-
šeptavo, šepotavo prísl.
-
šeptavý, šepotavý príd. vydávajúci šepot, šeptajúci: š. hlas, š-á reč;
-
september -bra L -i m. 9. mesiac v roku;
-
septembrový príd.
-
septima -y ž.
1. hud. 7. st. stupnice; interval medzi 1. a 7. st.
2. siedma trieda osemročného gymnázia;
-
septimán -a m. žiak septimy (význ. 2);
-
septimánka -y -nok ž.;
-
septimánsky príd.
-
septimový príd.: hud. s. akord
-
šeptom prísl. veľmi ticho, skoro nečujne, op. nahlas: rozprávať, vravieť š.;
zhovárať sa š. -
čepček -a m. zdrob.
-
čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy