Význam slova "šaľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šál -u L -e mn. -y m.

1. (podlhovastá) prikrývka krku, hlavy al. pliec: teplý, vlnený, hodvábny š.

2. kuch. časť hovädzieho stehna;

sála -y sál ž. priestranná miestnosť na ver. podujatia ap., sieň: koncertná, prednášková s.;
operačná s.;

šalabachter -tra L -i mn. -e m. hovor. expr. stará, obyč. poškodená kniha, písanka ap.

saláma -y ž. údenina z mletého mäsa v širšom čreve: suchá, parížska, maďarská s.;

salamandra -y -dier ž. čierno-žlto sfarbený obojživelník s vretenovitým chvostom podobný jašterici, zool. Salamandra

salámový príd.

Šalamún -a m. kráľ starovekého Izraela;

● žart. i iron. múdry ako Š. veľmi;
hovoriť ako Š. múdro;

šalamúnsky príd. i prísl. expr.: š. rozsudok;
š-e rozhodnutie, riešenie prijateľné pre každého;
š. rozsúdiť spor

šalanda -y -lánd ž. v min. veľká izba al. barak pre sezónnych robotníkov: mlynská š.;
bývať v š-e;

salaš -a m.

1. ohradený priestor pre ovce s kolibou pre baču a valachov: horský, družstevný s.

2. hovor. pohostinstvo s typickými sloven. jedlami;

salašík -a m. zdrob. expr.

salašnícky príd.: s-e hospodárstvo

salašníctvo -a s. chov dobytka (najmä oviec) na salašoch;

salašník -a mn. -ci m.

1. chovateľ oviec na salašoch

2. majiteľ al. správca salaša, bača, valach;

salašný, salašový príd.: s. gazda;

sálať -a nedok.

1. vyžarovať teplo (a svetlo): z pece s-a teplo, oheň, žiara

2. kniž. zračiť sa, vyžarovať: z očí jej s-a šťastie, dobrota;

šalát -u m.

1. zelenina pestovaná pre listy podávané obyč. ako surové, bot. Lactuca: hlávkový, jarný š., sadiť š.

2. studený príkrm z rozlič. druhov zeleniny, ovocia al. mäsa: uhorkový, zemiakový, ovocný š.;
rybací, hydinový š.

3. hovor. expr. neusporiadaný písomný materiál, prejav: to nie je správa, to je š.;

šalátik -a m. zdrob.

šalátovka -y -viek ž. hovor. šalátová uhorka

šalátový príd.: š-á priesada mladé sadenice šalátu;
š. prívarok zo šalátu;
hovor. expr. š-é vydanie roztrhaná kniha;

opak. sálavať -a

sálavosť -i ž.

sálavý príd. vyžarujúci teplo: s-é lúče;
fyz. s-é teplo;
tech. s-é kúrenie;

šaľba -y -lieb ž. kniž.

1. chvíľkové omámenie mysle, ošiaľ

2. klamstvo (význ. 1, 2), nepravda, podvod, lož

šaľbiar -a m. expr. klamár, podvodník;

šaľbiariť -i nedok. expr. klamať (význ. 1 3), podvádzať: š. ľudí

šaľbiarsky príd. i prísl.: š. bozk;
š. konať;

šaľbiarstvo -a -tiev s. klamanie, klamstvo

salchov -a m. hovor. skok pri krasokorčuľovaní pomenovaný podľa Salchowa, Salchowov skok: jednoduchý, dvojitý s.

saldo -a sáld s. účt. rozdiel medzi príjmami a výdavkami: aktívne, pasívne s.;
vyrovnať s.;

saldový príd.

salezián -a m. člen rehole založenej v 19. stor. na výchovu mládeže;

saleziánsky príd.

salicyl -u m. konzervačný prášok použ. pri zaváraní ap.;

salicylový príd.: s. preparát;
chem. kyselina s-á

šalieť, šalieť sa -ie -ejú nedok.

1. hovor. byť duševne chorý, blaznieť

2. expr. správať sa ako duševne chorý, blaznieť (sa), blázniť sa: š. túžbou, šťastím, nedočkavosťou

3. expr. veľmi túžiť za niekým, niečím, blaznieť (sa), blázniť sa: š. (sa) za chlapcami, š. za úspechom

šálik -a m. zdrob.

šálka -y -lok ž. menšia nádoba s uškom použ. na pitie nápoja; jej obsah: porcelánová š., š. na kávu, čaj;
vypiť (za) š-u mlieka;

salmiak -u m. čistiaci prostriedok;
chem. kryštalická látka použ. do chladiacich zmesí, galvanických článkov ap.;

salmiakový príd.

salmonela -y -nel ž. biol. rod baktérií spôsobujúci črevné ochorenie;

salmonelový príd.

šaľo -a mn. -ovia m. expr. pochábeľ, jašo, vetroplach (obyč. nadávka)

šáločka -y -čiek ž. zdrob.

salón -a/-u m.

1. väčšia miestnosť na prijímanie návštev: prijímací, hudobný, fajčiarsky s.

2. schôdzka umelcov, politikov ap.: usporiadať literárny s.

3. prevádzková miestnosť niekt. služieb: módny, kozmetický s., masážny s.;
otvoriť, zariadiť si s.

4. výstava umel. diel al. priemyselných výrobkov: jesenný s.

● → lev s-ov;

salónik -a m. zdrob.

salónka -y -nok obyč. mn. ž. ozdobné cukríky na vianočný stromček: čokoládové, fondánové s-y;

salónkový príd.

salónne prísl.;

salónnosť -i ž.

salónny príd.

1. spoločensky vycibrený: s-e správanie, s-a poklona, používať s. slovník

2. kniž. vzdialený od života, kabinetný: s. učenec, revolucionár

3. prepychový, luxusný: s. vozeň

4. ľahký (význ. 7), zábavný: s-a skladba, s. orchester;

salónový príd.;

šalotka -y -tiek ž. druh drobnej cibule, bot. cesnak šalotkový Allium salota;

šalotkový príd.

šalovať nedok. stav. slang. debniť

sálový príd.: s. priestor, s-á cyklistika

šálový príd.: š. golier majúci podobu šálu;

salto -a sált s. premet vo vzduchu: urobiť s.;
s. mortale akrobatický viacnásobný premet

salutovať nedok. pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke: vojak s-je

salva -y sálv ž. hromadný výstrel obyč. na počesť niekoho, niečoho: čestná s., vypáliť s-u;

salvátorka -y ž. hovor. minerálna voda zn. Salvator

šalvia -ie ž. lúčna liečivá bylina, bot. Salvia;

šalviový príd.: š. odvar, š-á vôňa

salvový príd.: s-á paľba

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

a i. skr. a iné, a iní, a inde

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

a. h. skr. ako hosť

ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!

arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov

ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie

□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať

ašpirant -a m.

1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul

2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;

ašpirantka -y -tiek ž.;

ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa

autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut

autoopravovňa -e ž. opravovňa áut

až

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať

2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvalo

II. čast.

1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať

2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra

3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák

4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30

III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ...

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň

□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas

babizňa -e ž. pejor. babisko

babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra

babuľa -e -búľ ž. hypok.

1. oslovenie dievčaťa, ženy

2. hus, húska (pri privolávaní);

bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;

bachraňa -e ž.

baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach

bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u

baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov;

baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;

baša -u mn. -ovia m. paša

batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;

bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca

bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota

belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

bezdomovkyňa -e -kýň ž.;

bežkyňa -e -kýň ž.;

blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa;

blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;

bleduľa -e -dúľ ž.

1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum

2. expr. bledé dievča, bledá žena

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;

bodľač -e ž. hromad. bodľačie

bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u

brandža -e ž. hovor.

1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b.

2. pejor. zberba, háveď, banda, bagáž: nacistická b.

brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala

broskyňa -e -kýň ž.

1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica

2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;

brošňa -e ž. ozdobná spona;

bručať -í -ia nedok.

1. (o medveďovi, o base) mrmlať, mručať; bzučať

2. mrmlať, hundrať: b. si pod fúzy

bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia

byľ, byľa -e býľ/bylí ž.

1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy

2. steblo: niekoľko býľ sena

● do (poslednej) b-e úplne všetko;