Význam slova "šaj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sajdkára -y -kár ž., sidecar [sajtkar] -u m. motocykel s bočným vozíkom

šajn -u m.

1. starý rakúsko-uhorský papierový peniaz

2. hovor. iba v spoj.: mať o niečom š. vedieť o niečom celkom málo;
nemať o niečom (ani) š., š-u nevedieť o niečom vôbec nič;

šajnový príd. k 1: š-á zlatka

aj

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba aj a v dvojčl. spoj. nielen – ale aj: pohádali sa, (ba) aj zaucho padlo;
má to nielen kultúrny, ale aj politický význam

2. zlučovací vzťah s miernym dôrazom (spája členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu): otec aj syn;
aj zhora, aj zdola;
stromy dávajú málo tône, aj zem je horúca

B. podraď. v spájacích výrazoch čo aj, hoci aj, keď aj, aj keď, keby aj, aj keby vyj. prípustku al. krajnú podmienku: budem čakať hoci aj päť rokov;
aj keď prišiel, nikdy sa dlhšie nezdržal;
aj keby na kolenách prosil, ...

II. čast.

1. zdôrazňuje pripojený výraz: aj otec sa hneval;
roboty aj na tri dni;
kde by aj vzal toľko peňazí

2. aj tak potvrdzuje platnosť výpovede; beztak, veď: aj tak už nevidím;
→ akoby aj (nie);
už aj! vyj. naliehavý rozkaz; ihneď, okamžite: practe sa! už aj!

III. cit. vyj. rozhorčenie, počudovanie: aj, to som ešte nevidel

ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou

čaj -u m.

1. sušené mladé lístky a puky čajovníka: ruský, čínsky č.

2. nápoj z nich; odvar z kvetov, plodov, listov, byliek iných rastlín: č. s citrónom;
lipový, šípkový č.;
podávať č.;
č. o piatej popoludňajšia tanečná zábava;

čajčí príd.

čajík -a, čajíček -čka m. zdrob. expr.

dopoludňajší príd.: d-ie vyučovanie

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

kročaj -e ž. kniž.

1. krok: nesmelé k-e

2. stupaj, šľapaj: k-e v snehu

lišaj¹ -a m. nenákazlivá kožná choroba, ekzém

lišaj² -a mn. N a A -e m. nočný motýľ s dlhým cuciakom, zool. Sphinx

nedeľný, nedeľňajší príd.: n. obed, oddych;

obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak

obličaj -a m. kniž. zastar. tvár: vráskavý o.;

obyčaj -e ž. ustálený spôsob, zvyk: domáca, národná o.;
podľa starej o-e

□ mať o., v o-i (hlasno hovoriť);

odpoludňajší príd.: o. spánok

poludňajší príd.: p. oddych, p-ia prestávka

pondelkový, pondelňajší príd.

poobedňajší príd. popoludňajší: p. odpočinok

popoludňajší príd.: p. spánok, p-ia zmena

povznášajúci príd. kt. povznáša (význ. 2): p. pocit, p-a chvíľa;

povznášajúco prísl.

predobedňajší, predobedný príd. predpoludňajší, dopoludňajší: p-ie hodiny

predpoludňajší príd. kt. je predpoludním, dopoludňajší: p-ie vyučovanie

proťajšok, proťajší, správ. náprotivok, náprotivný

raňajší príd.: r. autobus;

sobotný, sobotňajší príd.: s-né popoludnie, s-šie stretnutie

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

utorkový, utorňajší príd.: u-é zasadnutie, u. koncert

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

vedľajší príd.

1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
bot. v. koreň;
gram. v-ia veta závislá od inej vety

3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

● odsunúť niečo na v-iu → koľaj

vlaňajší príd. týkajúci sa vlaňajška, minuloročný, lanský: v-ia úroda, zima, v-ie udalosti

vlaňajšok -ška m. vlaňajší rok: zásoby od v-a

zovňajšok -ška/-šku m. vonkajší vzhľad, vonkajšok: príjemný z., dbať o svoj z.