Význam slova "śe" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

seansa -y seáns ž. špiritistická schôdzka;

sebadisciplína -y ž. ovládanie svojho konania, vôle, prejavov

sebadôvera -y ž. dôvera vo vlastné schopnosti, sily, sebaistota: strata s-y, získať s-u

sebairónia -ie ž. výsmech seba samého;

sebaironický príd.: s. postoj;

sebaironicky prísl.

sebaisto prísl.

sebaistota -y ž. sebadôvera, sebavedomie: pocit s-y, nadobudnúť s-u

sebaistý príd. kt. si dôveruje, sebavedomý: s-é správanie, konanie;

sebaklam -u m. pomýlená predstava o niečom: žiť v s-e

sebakontrola -y ž. kontrola seba samého: stratiť s-u

sebakritickosť -i ž.

sebakritický príd.;

sebakriticky prísl.;

sebakritika -y ž. kritika seba samého: úprimná s.;

sebaobetovanie -ia s. kniž. obetovanie seba samého, vlastných záujmov: bezvýhradné s.

sebaobmedzovanie -ia s. kniž. obmedzovanie seba samého: princíp s-ia

sebaobrana -y ž. obrana seba samého, vlastných záujmov: zraniť niekoho v s-e, povedať niečo na s-u;

sebaobranný príd.: s. úder, reflex

sebaochrana -y ž. ochrana osoby a majetku vlastnými silami a prostriedkami

sebaovládanie -ia s. ovládanie seba samého, sebakontrola: stratiť s.

sebapoznanie, sebapoznávanie -ia s. kniž. pozn(áv)anie seba samého

sebapozorovanie -ia s. kniž. pozorovanie seba samého, sebaskúmanie, introspekcia

sebapreceňovanie -ia s. nekriticky vysoké hodnotenie seba samého

sebarealizácia -ie ž. kniž. uplatňovanie seba samého: umelecká s., možnosti s-ie

sebareflexia -ie ž. odb. sebapozorovanie a uvažovanie zamerané na pochopenie vlastných činov a ich zákonitostí: nedostatok s-ie, schopnosť s-ie

sebaskúmanie -ia s. kniž. sebapozorovanie

sebaúcta -y ž. úcta k sebe samému

sebaukájanie -ia s. lek. ukájanie pohlavného pudu samým sebou, onánia

sebaurčenie -ia s. samourčenie

sebauspokojenie, sebauspokojovanie -ia s. spokojnosť so sebou samým: to ho viedlo k s-iu, neupadať do s-ia

sebauvedomovanie -ia s. kniž. uvedomovanie si vlastných schopností, predností ap.: proces s-ia národa

sebavedome prísl.: s. sa správať

sebavedomie -ia s. vedomie vlastnej hodnoty, sebaistota: národné s., nezdravé s., nedostatok s-ia

sebavedomý príd. kt. si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: s. človek;
s-é správanie, s-á odpoveď;

sebavýchova -y ž. vychovávanie seba samého: nedostatok s-y

sebavzdelanie, sebavzdelávanie -ia s. získ(av)anie vzdelania vlastným pričinením

sebazáchova -y ž. úsilie zachovať si život, sebazáchrana: pud s-y

sebazáchrana -y ž. sebazáchova: urobiť niečo v s-e

sebazapieranie, sebazaprenie -ia s. odriekanie, odrieknutie sa vlastných potrieb, túžob, záujmov: cvičiť sa v s-í;
pracovať so s-m

sebec -bca m. kto hľadí len na vlastný prospech, egoista: meštiacky, bezohľadný s.;

sebeckosť -i ž.;

sebecký príd.: s. človek, s. záujem;

sebecky prísl.;

sebectvo -a s.

seberovný príd. kt. je rovnaký s niekým, rovnocenný: pokladať niekoho za s-ho, cítiť sa ako s.

sebestačne prísl.;

sebestačnosť -i ž.

sebestačný príd. kt. nepotrebuje pomoc iného, nezávislý: hospodársky s. štát, byť s. v potravinách;

sebevrah, sebevražda, správ. samovrah, samovražda

seč -i ž. kniž. boj (sečnými zbraňami): vojnová, krvavá seč;
voj. konečná fáza útočného boja

secesia -ie ž. umel. smer z konca 19. stor. zdôrazňujúci ozdobnosť;

secesný príd.: s-á budova, s-é umenie;

šechtár -a L -i mn. -e m. hrotok: drevený, plechový š.;
nadojiť za š. mlieka

● → gazdovať zo šafľa do š-a;

šechtárik -a m. zdrob.

sečka -y ž. nadrobno narezaný krm pre dobytok: drobná s., rezať s-u;

sečkovica -e -víc ž. stroj na rezanie sečky

sečkový príd.: s. kôš

● expr. je to (ako) s. neusporiadané, rozhádzané

sečnica -e -níc ž. geom. priamka spájajúca dva body krivky

sečný príd.

1. slúžiaci na sekanie: s-á zbraň

2. spôsobený seknutím: s-á rana, s. úder

sed -u m. sedacia poloha tela: pevný s. (jazdca);
tel. cvik v s-e

šeď -e ž. kniž. sivá farba

sedací príd. určený na sedenie: s-ia súprava, s-ia časť tela;
s. kúpeľ pri kt. sa sedí;
anat. s. nerv

sedačka -y -čiek ž.

1. súčasť nábytku na sedenie (obyč. bez operadla)

2. sedadlo na lanovkách a výťahoch

3. sedadielko pre malé deti, kt. sa pripevňuje na zadnom sedadle auta, používa pri turistike ap.;

sedačkový príd.: s-á lanovka

sedadielko -a -lok s. zdrob.

sedadlo -a -diel s. predmet na sedenie: predné, zadné s-á auta;
sklápacie s.;

sedadlový príd.;

sedan -a/-u m. uzavretý štvordverový najmenej štvormiestny os. automobil

sedatívne prísl.: pôsobiť s.

sedatívny príd.: s. účinok tabletky;

sedatívum -va -tív obyč. mn. s. farm. upokojujúci liek;

opak. sedávať -a

sedavý príd. vykonávaný sediačky, bez väčšieho pohybu: s-é zamestnanie, s-á práca

sedem, m. živ. i siedmi -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 7: s. minút, týždňov, korún;
s. divov sveta staroveké stavby (pyramídy, záhrady ap.)

● držať, mať niečo pod siedmimi zámkami bezpečne schované;
s. (ne)úrodných rokov čas hojnosti al. nedostatku;
rozpráv. za siedmimi horami a siedmimi dolinami veľmi ďaleko

sedemčlenný príd. zložený zo 7 členov: s. kolektív, rad

sedemdenný príd. trvajúci 7 dní, sedemdňový (význ. 1), týždenný: s. zájazd, s-á plavba

sedemdesiat, m. živ. i sedemdesiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 70: s. korún, s-i lyžiari

sedemdesiatina -y -tin ž. čísl. zlom. sedemdesiata časť celku, 1/70

sedemdesiatiny -tin ž. pomn. sedemdesiatka (význ. 3)

sedemdesiatka -y -tok ž.

1. číslo 70

2. niečo označené číslom 70 (pretekár, kľúč ap.)

3. vek 70 rokov: mať okolo s-y, oslavovať s-u, dožiť sa s-y

4. rýchlosť 70 km/hod.: tu je dovolená iba s.

sedemdesiatnásobne čísl. nás. príslov.

sedemdesiatnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný sedemdesiat ráz;

sedemdesiatnička -y -čiek ž.

sedemdesiatnik -a mn. -ci m. (približne) sedemdesiatročný človek: svieži s.;

sedemdesiatročný príd.

1. trvajúci 70 rokov: s-é obdobie

2. 70 rokov starý: s. starec, s-á kniha

sedemdesiattisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 70 000;

sedemdesiattisícový príd.: s-é mesto, s-á stavba

sedemdesiaty čísl. rad. k 70: s. v rade;
s-e roky roky 70 – 79 istého stor.

sedemdielny príd. majúci 7 dielov: s. televízny seriál

sedemdňový príd.

1. trvajúci 7 dní, sedemdenný, týždenný: s. výlet, s-á dovolenka

2. 7 dní starý: s-é mláďa

sedemhlavý príd. rozpráv. majúci 7 hláv: s. šarkan, s-á potvora

sedemhodinový príd.

1. trvajúci 7 hodín: s. let, pracovný čas

2. majúci 7 hodín: s-é kurča

sedemhran -a/-u m. geom. teleso majúce 7 hrán;

sedemhranový, sedemhranný príd.

sedemkilový príd. vážiaci 7 kg: s. obal, s-é mláďa

sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať

sedemmesačný príd.

1. trvajúci 7 mesiacov: s-é školenie

2. 7 mesiacov starý: s-é dieťa

sedemmetrový príd.

1. merajúci 7 m: s-á chodba, s-é vozidlo

2. hovor. vážiaci 7 q: s. náklad

sedemmíľový príd. merajúci 7 míľ: rozpráv. s-é čižmy v kt. krok meria 7 míľ, rýchle

sedemnásobne čísl. nás. príslov.

sedemnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 7 ráz: s. hrdina;
s. zločin;

sedemnásť, m. živ. i sedemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 17: s. dní, korún;
s. žiakov, s-i žiaci

sedemnástina -y -tin ž. čísl. zlom. sedemnásta časť celku

sedemnástka -y -tok ž.

1. číslo 17

2. niečo označené číslom 17 (izba, pretekár)

sedemnásťročný príd.

1. trvajúci 17 rokov: s-é účinkovanie

2. 17 rokov starý: s. mladík

sedemnásty čísl. rad. k 17: s-a minúta;
s-e storočie roky od 1601 do 1700

sedemosminový príd. majúci 7 osmín niečoho: s. kabát;
hud. s. takt skladajúci sa zo 7 dôb osminovej dĺžky

sedemposchodový príd. kt. má 7 poschodí: s. dom

sedemramenný príd. majúci 7 ramien: s. svietnik

sedemročný príd.

1. trvajúci 7 rokov: s-á prax

2. 7 rokov starý: s. kôň

sedemsten -a m. geom., miner. teleso utvorené zo 7 stien;

sedemstenový, sedemstenný príd.: s. kryštál

sedemsto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 700: s. kilometrov

sedemstoročný príd.

1. trvajúci 7 storočí: s-á poroba

2. 7 storočí starý: s. hrad

sedemstotisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 700 000;

sedemstotisícový príd.: s-é mesto

sedemstrunový príd. majúci 7 strún: s. nástroj

sedemstupňový príd. majúci 7 stupňov: s-á teplota, s-é pivo

sedemstý čísl. rad. k 700: s-é výročie vzniku mesta