Význam slova "ňit" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nit [n-] -u m. súčiastka na pevné a trvanlivé spájanie kovových dielov;

niť -e ž. spradené vlákno na tkanie, šitie ap.: tenká n., klbko n-í, navliecť n. do ihly;
(strihať ap.) po n-i v jej smere;

● niečo sa ťahá, tiahne, vinie ako červená n. niečím je vedúcou myšlienkou;

nitár [n-] -a m. kto pracuje s nitmi, nitovač

nitka -y -tiek ž. zdrob.: hodvábna n.;

● zmoknúť do n-y úplne;
niet na ňom → suchej n-y;
expr. → život mu visel na n-e;
na n-e obstálo, že ... veľa nechýbalo, že ...;
obrať ap. niekoho do (poslednej) n-y všetko mu vziať;
mať v rukách všetky n-y všetko ovládať;
expr. nenechať na niekom (ani) → suchej n-y;

nitkovitý príd. podobný nitke (najmä hrúbkou): n-é korienky;
lek. n. pulz slabý

nitkový príd.;

nitôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

nitovač [n-] -a m. nitár

nitovať [n-] nedok. spájať nitmi: n. plechy, n-nie konštrukcií

niťovka -y obyč. mn. niťovky -viek ž. veľmi tenké rezance (do polievky)

nitový príd.: n-é spájanie

niťový, nitený príd.: n. tovar;
n-é rukavice z nití;

nitrocelulóza -y ž. tech. plastická látka použ. na výr. strelného prachu, filmov ap.;

nitrocelulózový príd.: n. lak

nitrogén -u m. chem. dusík, zn. N;

nitrogénový príd.

nitroglycerín -u m. chem. olejovitá kvapalina použ. najmä na výr. trhavín;

nitroglycerínový príd.: n-é trhaviny

nitrolak -u m. nitrocelulózový lak

buničitý príd. obsahujúci buničinu: b-á vata, vlna

čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.

dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...;

írečitý príd. rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é oblečenie, í-é tradície;
í-é slová;

končitý, končistý príd. (na konci) zahrotený, špicatý, ostrý: k. vrch, k-á veža, k. nos;

kremičitý príd. obsahujúci kremík: k. piesok, k-á pôda;
chem. kysličník k.

náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;

nenáležitý príd. nesprávny, neprimeraný, nevhodný: n. výraz, postup;

nepretržitý príd. neprestávajúci, ustavičný, neprestajný, stály: n. proces, pohyb;
n-á prevádzka (závodu) bez prerušenia;

neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit;
človek n-ého veku;
lingv.: n. člen;
n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby;
n-é číslovky, zámená;

očitý príd. kt. pozoruje vlastnými očami; vychádzajúci z takéhoto pozorovania: o. svedok;
o-é svedectvo

odťažitý príd. kniž. abstraktný, pojmový: o. problém

okamžitý príd. kt. nastáva hneď, rýchly, náhly: o. účinok, o-á smrť;
o-á platnosť bezprostredná;
o-á fotografia;

ostražitý príd. opatrný, obozretný, bedlivý: o. vojak, o. krok;

peňažitý príd.

1. peňažný (význ. 2): p-á odmena, p. trest

2. zastar. bohatý: p. človek, p-á nevesta;

piesčitý príd. piesočnatý: p-á pôda;
p-á pláž, p-é dno

prežitý príd. zastaraný (význ. 1), prekonaný: p-é zvyky, názory;

rozložitý príd.

1. rozľahlý: r-á budova, r-é nádvorie

2. široko rozrastený: r-á jabloň

3. plecnatý: r. päťdesiatnik

rozpačitý príd. kt. je v rozpakoch, nerozhodný, bezradný; svedčiaci o rozpakoch: r-á dievčina;
r. pohľad;

roztržitý príd. neschopný sústrediť sa, nesústredený, nepozorný; svedčiaci o tom: r. žiak, r. učiteľ;
r. úsmev;

točitý príd. špirálovito stočený: t-é schody

uhličitý príd.

1. v odb. názvoch chem. zlúčenín: kysličník u., kyselina u-á

2. obsahujúci kysličník uhličitý: u-é kúpele

určitý príd.

1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie;
gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby);
u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)

2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni

3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;

užitý

1. správ. aplikovaný, op. teoretický

2. správ. úžitkový (umenie ap.)

večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

výročitý príd. arch. výročný (význ. 1, 2): v-é sviatky

vžitý príd. kt. sa vžil, ustálený, bežný: v-é slová, v. úzus;

zažitý príd. dobre živený, tučný: z. chlap

zložitý príd. kt. sa skladá, je utvorený z mnohých zložiek, komplikovaný, op. jednoduchý: z-á stavba, z-é predpisy, podmienky, z-á otázka, z. proces, jav;

zošit -a m.

1. zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: školský z. písanka;
notový z.

2. časť väčšieho diela v podobe brožovanej publikácie: ukážkový z., dielo vychádza v z-och;

zošiť -je -jú dok. šitím spojiť (okraje niečoho): z. rukáv, z. obidva konce;
z. ranu;
z. hárky;