Význam slova "ňe" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nezmyselne prísl.;

nezmyselnosť -i ž.

nezmyselný príd.

1. kt. nedáva zmysel, pochabý, hlúpy: n-é reči, nápady

2. kt. sa prieči rozumu, nerozumný: n-á vojna, odpor je n.;

neznaboh, neznajboh -a mn. -ovia m. hovor. pejor. neverec, bezbožník

neznalosť -i ž. kniž. neovládanie niečoho, nevedomosť: n. zákona neospravedlňuje

neznáma ž.

1. neznáma žena

2. mat. číslo, kt. treba v rovnici vypočítať

neznámo -a s. v spoj. do n-a, z n-a niečo neznáme a vzdialené: dívať sa do n-a, vynoriť sa z n-a

● → skok do n-a

neznámy

I. príd. o kt. sa nič nevie, nepoznaný: n. páchateľ, pôvod;
u nás je n.;
→ hrob N-ho bojovníka, vojaka

II. neznámy m. neznámy človek;

neznášanlivo prísl.;

neznášanlivosť -i ž.: rodinná, národnostná n.

neznášanlivý príd. kt. sa s nikým neznáša, nezhodne; svedčiaci o tom: n. človek;
n-á povaha;

nežne prísl.;

neznelosť -i ž.

neznelý príd.: fon. n-é spoluhlásky tvorené bez účasti hlasiviek, op. znelé;

neznesiteľne prísl.: n. odporný;

neznesiteľnosť -i ž.

neznesiteľný príd. kt. sa nedá zniesť; veľmi nepríjemný: n-á bolesť, n-é pomery;
n. človek;

nezničiteľne prísl.;

nezničiteľnosť -i ž.

nezničiteľný príd. kt. sa nedá zničiť: n-á energia, hmota;
hovor. táto látka je n-á veľmi trvácna;

nežnieť -ie -ejú nedok. stávať sa nežnejším, nežným

nežnosť -i ž.

1. k nežný, neha

2. prejav nežného citu;

nežnôstka -y -tok ž. zdrob. expr.: prejavovať si n-y

nežný príd.

1. výzorom jemný, útly: n-á tvár, ruka

2. plný citu, jemný, láskavý: n-é pohladenie, slovo

● expr. n-é pohlavie (o ženách);

nezodpovedne prísl.: n. konať;

nezodpovednosť -i ž.

nezodpovedný príd. ktorému chýba zodpovednosť, nesvedomitý: n. človek, čin;

nezrelo prísl.;

nezrelosť -i ž.

nezrelý príd.

1. (o plodoch) kt. nedosiahol zrelosť, nedozretý: n-é ovocie

2. kt. ešte nevyspel, nedospelý, nehotový: n. chlapec;
n-á myšlienka;

nezriedka prísl. pomerne často: n. sa stáva, že ...

nezrovnalosť -i ž. rozpor, nezhoda (význ. 1), disproporcia: odstrániť n-i (v účtoch)

nezúčastnene prísl.: n. sa prizerať;

nezúčastnenosť -i ž.

nezúčastnený príd.

1. kt. nemá (osobnú) účasť na niečom: n-é osoby;
polit. konferencia n-ých (krajín)

2. neúčastný, ľahostajný: n. pohľad;

nezvaný príd. nevolaný, nepozvaný: n. → hosť i fraz.

nezvestnosť -i ž.

II. nezvestný m. nezvestný človek: vyhlásiť n-ho za mŕtveho

nezvestný

I. príd. o ktorého pobyte al. živote sa nevie: otec je n.;

nezvratne prísl.;

nezvratnosť -i ž.

nezvratný príd.

1. nezmeniteľný, pevný: n-é rozhodnutie, n-á istota

2. nepochybný, presvedčivý: n. dôkaz;

nezvyčajne prísl.;

nezvyčajnosť -i ž.

nezvyčajný príd. neobyčajný (význ. 1, 2), nevšedný, zvláštny: n-é meno, n-á situácia;
n. záujem mimoriadny;

nezvyk -u m. čo nie je zaužívané, nedostatok zvyku: n. hovoriť na verejnosti

nezvykle prísl.;

nezvyklosť -i ž.

nezvyklý príd. kniž. nezvyčajný, neobvyklý: n. spôsob;
prísť v n-om čase;

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b.

čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;

čečinový, čačinový príd.: č. veniec

čeľaď -e ž.

1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom

čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

čeľadník -a mn. -ci m. živ.

1. v min. panský hosp. sluha, paholok

2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

čeľusť -e ž.

1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka

2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

3. obyč. mn. čeľustie;

čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

e, é neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E

2. hud. tón a nota: stupnica E dur, e mol

e-mail, email² [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)

1. elektronická pošta, mail, mejl

2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

eštebáčka -y -čok ž.;

eštebácky príd.: e-e spôsoby

eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.

□ mať k. kašlať;

keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kužeľ -a m.

1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.

2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
svetelný k.;

kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy

kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec

kužeľový príd.: tech. k-é ložisko

ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!

● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo!

ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!

lešeňový príd.: l. rebrík

mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och

navyše

I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.

II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame

III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton

niže

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice

panebože cit. povzdychnutie, bože: p., kedy sa to už skončí

pečeň -e, hovor. pečienka² -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
p. na slaninke;

pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

polokošeľa -e -šieľ ž. druh šport. košele

poniže

I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.

II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky

povyše

I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.

II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien

pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
p. je sviatok, obchody sú zatvorené

ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om

rúče prísl.: r. robiť

rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

šeď -e ž. kniž. sivá farba

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

šešuľka -y -liek ž. zdrob.

sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný;

sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

stržeň -žňa m.

1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.

2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi;

sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

takže

I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť

II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení

tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)

ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky

tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

vášeň -šne ž.

1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

verabože čast. expr. veru: to v. nie!

vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého