Význam slova "ńu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 290 výsledkov (3 strán)
-
nuansa [nü-] -y -í/-áns ž. (franc.) kniž. jemný rozdiel, odtienok: významová n., n. hlasu, tónu
-
ňucháč -a m. ňufák: psí ň.;
-
ňucháčik -a m. zdrob.
-
ňuchať nedok.
1. (o zvieratách, expr. i o ľuďoch) ňuchom vnímať, zisťovať: pes n-á (zver)
2. expr. (o človeku) zvedavo zisťovať, sliediť: n-á po dome (, čo by našiel);
-
dok. ňuchnúť -e -ú -chol
-
ňuchový príd.
-
nuda -y ž. nepríjemný pocit (prázdnoty, otupenosti) pri nedostatku činnosti, dlhá chvíľa: zmocnila sa ho n.;
je tu n. nudno;
expr. zabíjať n-u; -
nudista -u m. stúpenec nudizmu;
-
nudistický príd.: n-á pláž
-
nudistka -y -tiek ž.;
-
nudiť nedok. spôsobovať nudu: n. spoločníka, román ho n-í
// nudiť sa pociťovať nudu, mať dlhú chvíľu: n. sa na zábave
-
nudne, nudno prísl. i vetná prísl.: n. rozprávať;
je tu n. -
nudný príd. spôsobujúci nudu, nezaujímavý: n. človek, film;
-
núdza -e ž.
1. veľký nedostatok životných potrieb, bieda: trpieť n-u
2. nedostatok, bieda, tvŕdza: je n. o byty, o vodu
3. zlá situácia, ťažkosti, tvŕdza: obrátiť sa na niekoho v čase n-e;
východisko z n-e● robiť z n-e cnosť predstierať dobrovoľnosť rozhodnutia;
v n-i poznáš priateľa;
n. do roboty zobúdza, n. železo láme keď treba, všetko sa dá prekonať; -
núdzovo prísl.: n. pristáť (o lietadle)
-
núdzový príd. urobený al. použitý v núdzi al. z nedostatku iných možností: n-é riešenie;
n. východ vo ver. budovách, kinách ap.;
n-é osvetlenie; -
ňufáčik -a m. zdrob.;
-
ňufáčisko -a s., v jedn. i m. zvel.
-
ňufák -a m.
1. predná pretiahnutá časť hlavy niekt. cicavcov, ňucháč: psí, medvedí n.
-
nugat, nugát -u m. čokoládová cukrovinková masa s prímesou mandlí; cukrovinka z nej;
-
nugatový, nugátový príd.: n-é bonbóny, n-á čokoláda
-
núkať -a nedok.
1. vyzývať niekoho, aby niečo prijal, zjedol ap., ponúkať: n. koláče, n. hostí jedlom, n. tovar (na predaj);
nedajte sa n.! zdvorilostná formula pri pohostení2. dávať podnet na vykonanie niečoho, ponúkať, vyzývať, pobádať: n. hosťa, aby si sadol, n. dieťa do učenia;
n. sa za spoločníka● nedá sa (dva razy) n. nezdráha sa (jesť ap.)
// núkať sa
1. prejavovať ochotu niečo urobiť, ponúkať sa: pomôžem ti, n-a sa
2. (o javoch, veciach) byť naporúdzi, ponúkať sa, naskytovať sa: n-a sa mu šťastie, n-a sa im príležitosť dobre zarobiť
-
nukleárny príd. odb. jadrový (význ. 2): n-a energia, fyzika, n-e zbrane
-
nula -y núl ž.
I. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 0;
mat. číslo, kt. je medzi kladnými a zápornými číslami: n. celých, dve desatiny;
teplota 2 °C nad, pod n-ou;
hovor. je pod n-ou mrzne● byť na n-e, klesnúť na, pod n-u (obyč. o nálade) veľmi sa zhoršiť;
rovnať sa n-e (o úsilí, výsledku ap.) byť bez úspechuII. ž.
1. číslica 0: pripísať n-u
2. hovor. pejor. niekto bezvýznamný, niktoš, nič;
bezo mňa si n., spoločenská n.; -
nulita -y ž. práv., kniž. neplatnosť, anulovanie: n. dohody;
-
nulitný príd. neplatný
-
nulový príd. majúci hodnotu nuly: n. výsledok, n-á rýchlosť;
expr. n. človek bezvýznamný;
n. bod (merania) východiskový;
n. variant zrieknutie sa vzájomných nárokov (pri majetkových sporoch ap.);
lingv. n-á prípona, morféma v gram. tvaroch nevyjadrená (napr. muž-ø, muž-a);
elektrotech. n. vodič bez prúdu -
nultý čísl. rad. k 0: mat. n-á mocnina;
geogr. n. poludník od kt. sa počítajú poludníky, greenwichský -
numerický príd. odb. číselný: n. výpočet;
n-á matematika;numericky prísl.
-
numero -a -mier s. zastar. al. expr. číslo
-
numizmatička -y -čiek ž.;
-
numizmatický príd.: n-á zbierka
-
numizmatik -a mn. -ci m.
1. odborník v numizmatike
2. zberateľ mincí;
-
numizmatika -y ž. odbor histórie zaoberajúci sa mincami, medailami a mincovníctvom;
-
nuncius -ia mn. -ovia m. pápežský vyslanec
-
núrať, núrať sa, ňúrať, ňúrať sa -a nedok. expr.
1. hrabať sa (význ. 5), kutať (sa): n. (sa) v skrini, po zásuvkách
2. iba núrať, ňúrať sliediť, snoriť: všade n-a, čo by sa dozvedel;
n., ň. za informáciami;
čo za mnou ň-š? -
nútene prísl.;
-
nútenosť -i ž.
-
nútený príd.
1. robený pod nátlakom, z nevyhnutnosti ap., nedobrovoľný: n-é práce, n-á dražba;
n-é zabitie (dobytka na bitúnku)2. neprirodzený, násilný, neúprimný: n. úsmev;
-
opak. nútievať -a
// nútiť sa s premáhaním sa usilovať niečo robiť: n. sa do jedla, n. sa počúvať;
-
opak. nútievať sa
-
nútiť -i nedok.
1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti, poháňať, prinucovať: n. dieťa do učenia;
do všetkého ho treba n.;
n-l ho odísť, aby odišiel;
bol n-ený (odísť ap.) musel2. popudzovať, dráždiť: neos. n-i ho do kašľa, n-i ho vracať;
-
nutkať nedok. (o cite al. pocite) podnecovať, pobádať, nútiť: niečo ho n-á obzrieť sa;
má n-nie na dávenie;
neos. n-á ho do spevu -
nutkavo prísl.;
-
nutkavosť -i ž.
-
nutkavý príd. naliehavý, pobádajúci, nútiaci: n-á otázka, túžba;
-
nutne prísl.;
-
nutnosť -i ž.: urobiť niečo z n-i
-
nutný príd. nevyhnutný, naliehavý, potrebný: treba urobiť, čo je n-é;
práv. n-á obrana v krajnej núdzi;
ekon. n-á práca, n. produkt● n-é zlo s kt. sa treba zmieriť;
-
nutrí príd.: n-ie mláďa
-
nutria -ie ž.
1. vodný hlodavec s cennou hnedou kožušinou, zool. Myocastor
2. kožušina z tohto hlodavca;
-
nutričný príd. odb. týkajúci sa výživy, výživový: n-á hodnota jedla
-
nutriový príd.: n. golier;
-
nuž
I. spoj. priraď. vyj. dôsledkový vzťah, (a) tak: dávali, n. bral
II. čast.
1. nadväzuje na kontext al. situáciu: n. vidieť, že mu je lepšie, n. dobre, n. áno;
často vo výrazoch n. tak, n. teda, n. veď, n. ale2. má pobádací význ.: n., poďme! n., začnime!
-
bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!
-
byľku, byľu hovor. expr.
-
chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť
-
čučať -í -ia nedok. expr.
-
čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.
-
čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;
-
čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast
-
čučoriedka -y -dok ž.
1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus
-
čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno
-
čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;
● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho
-
čuť -je -jú nedok. kniž.
1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce
-
dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude -
dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;
-
kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou
-
kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;
-
kľučiarka -y -rok ž.;
-
kľučiarsky príd.
-
kľučka1 -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u
● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve
kľučka2 -y -čiek ž.
1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka
2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)
-
kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;
-
kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.
1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca
-
korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e -
korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach
-
korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach -
kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;
-
kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
kožušinový príd.: k. golier;
-
kožušníčka -y -čok ž.;
-
kožušnícky príd.;
-
kožušníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. kožušnícky odbor
2. obchod s kožušinami
-
kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;
-
kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.
-
krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;
-
ľuľkový príd.
-
ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;
-
maňuška2 -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka
maňuška1 -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;
-
maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra
-
namojdušu
I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím tiII. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!
-
napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie -
našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy
// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la
-
našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;
-
nedok. našuškávať -a: nen-jte!
-
náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti) -
náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;
-
náušnička -y -čiek ž. zdrob.
-
nedok. obkľučovať
-
odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l; -
odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.
-
opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;
-
pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;
-
pančuškový príd.: detské p-é nohavičky
-
pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;
-
pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)
-
pľušťový príd.
-
pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.
1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;
2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;
-
počuť -je -jú nedok. i dok.
1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?
● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ... -
popľuť, popľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok.
1. navlhčiť slinami: p. zapekačku;
p. (si) dlane, ruky obyč. na povzbudenie do roboty i pren. -
populárno-náučný príd. populárno-vedecký: p-á literatúra
-
pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou -
pošuškávať -a nedok.
1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa -
pošušky prísl. hovor.