Význam slova "ľú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lub -u m. tenké štiepané drevo použ. na výr. náradia, košíkov ap.: l. sita

● mať niečo za l-om (tajne) zamýšľať niečo;

ľúbezne prísl.;

ľúbeznosť -i ž.

ľúbezný príd. pôvabný a milý: ľ-é dieťa, ľ. spev, úsmev;

ľúbiť -i nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť

3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť

// ľúbiť sa

1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i;
ľ-i sa mu, že ...

2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i;
nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní)

ľúbo prísl. k 2

ľúbosť -i ž.

1. láska (význ. 2): verná, nešťastná ľ.

2. obyč. v spoj. jesť, piť do ľ-i koľko sa žiada, do vôle;

ľúbostne prísl.

ľúbostný príd. k 1: ľ. cit;
ľ-á pieseň, lyrika;

ľubovník -a m. trváca liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. Hypericum

ľubovôľa -e ž. uplatňovanie vlastnej vôle; (neobmedzená) vlastná vôľa, ľubovoľnosť: vybrať si podľa ľ-e;
závisieť od ľ-e niekoho

ľubovoľne prísl.: ľ. určený;

ľubovoľnosť -i ž.

ľubovoľný príd. vybratý, určený ap. podľa vôle, akýkoľvek, hocijaký: ľ. počet, spôsob;

lubový príd.: l. kôš

ľubozvučne prísl.;

ľubozvučnosť -i ž.

ľubozvučný príd. príjemne, lahodne znejúci: ľ. tón, ľ-á reč;
slovenčina je ľ-á;

ľúby príd. poet.

1. (obyč. v oslovení) milý, drahý: druh môj ľ.!

2. ľúbezný: ľ. zvuk;

lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.;
slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama;

lúčavka -y ž. chem.: l. kráľovská zmes kyselín, kt. rozpúšťa ušľachtilé kovy

lucerna -y -rien ž. lúčna rastlina pestovaná ako krmivo, bot. Medicago;

lucernový príd.: l-á kŕmna zmes

lucifer -a m. (podľa Lucifera, vodcu diablov) čert, diabol;

lúčik -a m. zdrob.

lúčina -y -čin ž. lúka, lúčka, obyč. horská: zelené l-y;

lúčinka -y -niek ž. zdrob.

lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie

● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

lúčka -y -čok ž. zdrob.

lúčnatý príd. bohatý na lúky: l. kraj

lúčnica -e -nic obyč. mn. ž. ľud. pieseň spievaná pôv. pri hrabaní sena

lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;

lúčničiarka -y -rok ž.;

lúčničiarsky príd.

lúčny príd.: l-e hospodárstvo;
l. koník;

lúčovito, lúčovite prísl.: l. sa rozbiehať

lúčovitý príd. rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče: l-é vrásky;

lúčový príd.;

ľud -u m.

1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
je to človek z ľ-u;
cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev

2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u

ľudáčka -y -čok ž.;

ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;

ľudáctvo -a s. ľudácka politika

ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;

ľudia -í m.

1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í

2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú

3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!

● ľ-í ako maku veľa;
chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa;
byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti;
všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.);
nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och

ľudkovia -kov m. expr. ľudia: ľ. (moji, dobrí, boží)! v oslovení, zvolaní;
často iron. (boli tam) všelijakí ľ. prostí, bezvýznamní ľudia

ľudnatosť -i ž.

ľudnatý príd. husto obývaný; zaľudnený: ľ-á oblasť;
ľ-á ulica;

ľudojed -a m. ľudožrút, kanibal;

ľudojedstvo -a s.

ľudomil -a mn. -ovia m. kniž. ľudomilný človek, dobrodinec: lekár ľ.;

ľudomilka -y -liek ž.;

ľudomilnosť -i ž. filantropia

ľudomilný príd. prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí; svedčiaci o tom: ľ. človek;
ľ-á činnosť;

ľudomilský príd.;

ľudomilstvo -a s.

ľudoop -a mn. N a A -y m. ľudoopica

ľudoopica -e -píc ž. zool. opica vývinovo najbližšia človekovi (orangutan, gorila, šimpanz)

ľudoprázdny príd. v kt. nie sú ľudia; neobývaný: ľ-e ulice

ľudovec -vca m. publ. člen ľudovej strany (napr. v Rakúsku)

ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia

ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;

ľudovodemokratický príd. vzťahujúci sa na tzv. ľud. demokraciu: ľ. štát, ľ-é zriadenie

ľudovosť -i ž.

ľudovoumelecký príd. týkajúci sa ľud. umenia, majúci znaky ľud. umenia: ľ-á výroba

ľudový príd.

1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie;
ľ-é zhromaždenia na námestiach;
v rozlič. názvoch: Ľ -á banka;
ľ-á škola (prv);
ľ-á strana

2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba;
ľ-á slávnosť;

ľudovýchova -y ž. osvetová výchova širokej verejnosti: zdravotnícka ľ.;

ľudovýchovný príd.: ľ-á činnosť, ľ. pracovník

ľudožrút -a m. kto je (aj) ľudské mäso, najmä z rituálnych dôvodov, kanibal: kmeň ľ-ov;

ľudožrútsky príd. i prísl.;

ľudožrútstvo -a s.

ľudskosť -i ž.

ľudský príd.

1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť;
ľ-é práva

2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.

● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť;
to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka;
ľ-é jazyky ohovárači;
mýliť sa je ľ-é;

ľudsky prísl.;

ľudstvo -a s. hromad.

1. súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo: vývin, dejiny ľ-a

2. hovor. dav ľudí, ľudia: nahrnulo sa tam ľ-a

luft, ľuft -u m. hovor. expr. vzduch: vyletieť do l-u

● rozprávať, strieľať do l-u, ľ-u nehovoriť k veci, tárať

luh -u m. vlhký listnatý nížinný les: dunajské l-y;

lúh -u m. tekutý výťažok z drevného popola: vydrhnúť niečo l-om;
alkalický l. názov hydroxidu sodného al. draselného

● voda, pivo ako l. teplá (-é);

luhanina -y -nín ž. expr. lož, klamstvo, cigánstvo

luhár -a m. klamár;

luhárka -y -rok ž.;

luhársky príd.;

luhárstvo -a s.

luhať -že/-há -žú/-hajú luž/-haj! -žúc/-hajúc nedok. klamať, cigániť: l. niekomu do očí

lúhovať nedok. spracúvať lúhom; máčať v nejakom roztoku: l. kože

lúhovitosť -i ž.

lúhovitý príd. majúci vlastnosti lúhu: l-á chuť, pôda;

lúhový príd.

luhový, lužný príd.: l-ný les v zaplavovaných oblastiach

luk -u m. stará strelná zbraň; dnes šport. náčinie: tetiva l-u, vystreliť šíp z l-u;
napätý ako l.

lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y;
cvičná l. určená na cvičenie

● (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;

lúkarský príd.

lúkarstvo -a s. poľnohosp. lúčne hospodárstvo;

lukostreľba -y -lieb ž. strieľanie z luku (ako šport. disciplína): majstrovstvá v l-e

lukostrelec -lca m. strelec z luku (bojovník); športovec pestujúci lukostreľbu;

lukostrelecký príd.

lukostrelkyňa -e -kýň ž.;

lukratívne prísl.;

lukratívnosť -i ž.: l. obchodu, podniku

lukratívny príd. kniž. al. publ. kt. prináša zisk, ziskový, výnosný: l-e zamestnanie;

lukulský príd.: l-é hody, l-á hostina bohatá hostina s vyberanými jedlami

ľuľkový príd.

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;

luminiscencia -ie ž. fyz. svetelné žiarenie bez sprievodnej vys. teploty, svetielkovanie;

luminiscenčný príd.

lump -a m. expr.

1. kto lumpuje; pijan

2. naničhodník, darebák, lotor: ty l. jeden! nadávka;

lumpáčisko -a s. i m. zvel.

lumpáčiť -i nedok. hovor. expr. lumpovať

lumpácky príd.: l. život;

lumpáctvo -a s.;

lumpák -a mn. -ci m. expr. lump;

lumpisko -a s. i m. zvel.

lumpovačka, lumpačka -y -čiek ž. hovor. lumpovanie, flámovanie

lumpovať nedok. hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. po nociach, hýriť, flámovať: l. po nociach

luna -y ž. poet. mesiac na oblohe: svit l-y;

lunapark -u m. zábavný podnik (s kolotočom, strelnicami ap.) obyč. na voľnom priestranstve

lunárny príd. mesačný: astron. l. rok;
l. modul na kozmickej lodi

luniak -a mn. N a A -y m. veľký dravý vták s vykrojeným chvostom, zool. Milvus

lup¹ cit.

1. napodobňuje zvuk úderu, nárazu: l., l., ozývalo sa z izby

2. naznač. úder: a on l. ho po chrbte

lup² -u m.

1. zbíjanie, zbojstvo, zboj: vydať sa na l.

2. lúpežou získaná, ulúpená vec, korisť: držať v rukách celý l.