Význam slova "ľú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 190 výsledkov (2 strán)
-
lub -u m. tenké štiepané drevo použ. na výr. náradia, košíkov ap.: l. sita
-
ľúbezne prísl.;
-
ľúbeznosť -i ž.
-
ľúbiť -i nedok.
1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia
2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť
3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť
// ľúbiť sa
1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i;
ľ-i sa mu, že ...2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i;
nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní) -
ľúbo prísl. k 2
-
ľúbosť -i ž.
1. láska (význ. 2): verná, nešťastná ľ.
-
ľúbostne prísl.
-
ľúbostný príd. k 1: ľ. cit;
ľ-á pieseň, lyrika; -
ľubovník -a m. trváca liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. Hypericum
-
ľubovôľa -e ž. uplatňovanie vlastnej vôle; (neobmedzená) vlastná vôľa, ľubovoľnosť: vybrať si podľa ľ-e;
závisieť od ľ-e niekoho -
ľubovoľne prísl.: ľ. určený;
-
ľubovoľnosť -i ž.
-
ľubovoľný príd. vybratý, určený ap. podľa vôle, akýkoľvek, hocijaký: ľ. počet, spôsob;
-
lubový príd.: l. kôš
-
ľubozvučne prísl.;
-
ľubozvučnosť -i ž.
-
ľubozvučný príd. príjemne, lahodne znejúci: ľ. tón, ľ-á reč;
slovenčina je ľ-á; -
ľúby príd. poet.
1. (obyč. v oslovení) milý, drahý: druh môj ľ.!
2. ľúbezný: ľ. zvuk;
-
lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.;
slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama; -
lúčavka -y ž. chem.: l. kráľovská zmes kyselín, kt. rozpúšťa ušľachtilé kovy
-
lucerna -y -rien ž. lúčna rastlina pestovaná ako krmivo, bot. Medicago;
-
lucernový príd.: l-á kŕmna zmes
-
lucifer -a m. (podľa Lucifera, vodcu diablov) čert, diabol;
-
lúčik -a m. zdrob.
-
lúčinka -y -niek ž. zdrob.
-
lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť
-
lúčka -y -čok ž. zdrob.
-
lúčnatý príd. bohatý na lúky: l. kraj
-
lúčnica -e -nic obyč. mn. ž. ľud. pieseň spievaná pôv. pri hrabaní sena
-
lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;
-
lúčničiarka -y -rok ž.;
-
lúčničiarsky príd.
-
lúčny príd.: l-e hospodárstvo;
l. koník; -
lúčovito, lúčovite prísl.: l. sa rozbiehať
-
lúčovitý príd. rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče: l-é vrásky;
-
lúčový príd.;
-
ľud -u m.
1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
je to človek z ľ-u;
cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev -
ľudáčka -y -čok ž.;
-
ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;
-
ľudáctvo -a s. ľudácka politika
-
ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;
-
ľudia -í m.
1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í
2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú
3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!
● ľ-í ako maku veľa;
chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa;
byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti;
všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.);
nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och -
ľudkovia -kov m. expr. ľudia: ľ. (moji, dobrí, boží)! v oslovení, zvolaní;
často iron. (boli tam) všelijakí ľ. prostí, bezvýznamní ľudia -
ľudnatosť -i ž.
-
ľudnatý príd. husto obývaný; zaľudnený: ľ-á oblasť;
ľ-á ulica; -
ľudojed -a m. ľudožrút, kanibal;
-
ľudojedstvo -a s.
-
ľudomil -a mn. -ovia m. kniž. ľudomilný človek, dobrodinec: lekár ľ.;
-
ľudomilka -y -liek ž.;
-
ľudomilnosť -i ž. filantropia
-
ľudomilný príd. prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí; svedčiaci o tom: ľ. človek;
ľ-á činnosť; -
ľudomilský príd.;
-
ľudomilstvo -a s.
-
ľudoop -a mn. N a A -y m. ľudoopica
-
ľudoopica -e -píc ž. zool. opica vývinovo najbližšia človekovi (orangutan, gorila, šimpanz)
-
ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia
-
ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;
-
ľudovodemokratický príd. vzťahujúci sa na tzv. ľud. demokraciu: ľ. štát, ľ-é zriadenie
-
ľudovosť -i ž.
-
ľudovoumelecký príd. týkajúci sa ľud. umenia, majúci znaky ľud. umenia: ľ-á výroba
-
ľudový príd.
1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie;
ľ-é zhromaždenia na námestiach;
v rozlič. názvoch: Ľ -á banka;
ľ-á škola (prv);
ľ-á strana2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba;
ľ-á slávnosť; -
ľudovýchova -y ž. osvetová výchova širokej verejnosti: zdravotnícka ľ.;
-
ľudovýchovný príd.: ľ-á činnosť, ľ. pracovník
-
ľudožrút -a m. kto je (aj) ľudské mäso, najmä z rituálnych dôvodov, kanibal: kmeň ľ-ov;
-
ľudožrútsky príd. i prísl.;
-
ľudožrútstvo -a s.
-
ľudskosť -i ž.
-
ľudský príd.
1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť;
ľ-é práva2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.
● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť;
to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka;
ľ-é jazyky ohovárači;
mýliť sa je ľ-é;ľudsky prísl.;
-
ľudstvo -a s. hromad.
1. súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo: vývin, dejiny ľ-a
-
luft, ľuft -u m. hovor. expr. vzduch: vyletieť do l-u
● rozprávať, strieľať do l-u, ľ-u nehovoriť k veci, tárať
-
luh -u m. vlhký listnatý nížinný les: dunajské l-y;
lúh -u m. tekutý výťažok z drevného popola: vydrhnúť niečo l-om;
alkalický l. názov hydroxidu sodného al. draselného -
luhár -a m. klamár;
-
luhárka -y -rok ž.;
-
luhársky príd.;
-
luhárstvo -a s.
-
luhať -že/-há -žú/-hajú luž/-haj! -žúc/-hajúc nedok. klamať, cigániť: l. niekomu do očí
-
lúhovať nedok. spracúvať lúhom; máčať v nejakom roztoku: l. kože
-
lúhovitosť -i ž.
-
lúhovitý príd. majúci vlastnosti lúhu: l-á chuť, pôda;
-
lúhový príd.
-
luhový, lužný príd.: l-ný les v zaplavovaných oblastiach
-
luk -u m. stará strelná zbraň; dnes šport. náčinie: tetiva l-u, vystreliť šíp z l-u;
napätý ako l. -
lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y;
cvičná l. určená na cvičenie● (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;
-
lúkarský príd.
-
lúkarstvo -a s. poľnohosp. lúčne hospodárstvo;
-
lukostreľba -y -lieb ž. strieľanie z luku (ako šport. disciplína): majstrovstvá v l-e
-
lukostrelec -lca m. strelec z luku (bojovník); športovec pestujúci lukostreľbu;
-
lukostrelecký príd.
-
lukostrelkyňa -e -kýň ž.;
-
lukratívne prísl.;
-
lukratívnosť -i ž.: l. obchodu, podniku
-
lukratívny príd. kniž. al. publ. kt. prináša zisk, ziskový, výnosný: l-e zamestnanie;
-
lukulský príd.: l-é hody, l-á hostina bohatá hostina s vyberanými jedlami
-
ľuľkový príd.
-
ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;
-
lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;
-
luminiscencia -ie ž. fyz. svetelné žiarenie bez sprievodnej vys. teploty, svetielkovanie;
-
luminiscenčný príd.
-
lump -a m. expr.
1. kto lumpuje; pijan
2. naničhodník, darebák, lotor: ty l. jeden! nadávka;
-
lumpáčisko -a s. i m. zvel.
-
lumpáčiť -i nedok. hovor. expr. lumpovať
-
lumpácky príd.: l. život;
-
lumpáctvo -a s.;
-
lumpák -a mn. -ci m. expr. lump;
-
lumpisko -a s. i m. zvel.
-
lumpovačka, lumpačka -y -čiek ž. hovor. lumpovanie, flámovanie
-
lumpovať nedok. hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. po nociach, hýriť, flámovať: l. po nociach
-
luna -y ž. poet. mesiac na oblohe: svit l-y;
-
lunapark -u m. zábavný podnik (s kolotočom, strelnicami ap.) obyč. na voľnom priestranstve
-
lunárny príd. mesačný: astron. l. rok;
l. modul na kozmickej lodi -
luniak -a mn. N a A -y m. veľký dravý vták s vykrojeným chvostom, zool. Milvus
-
lup1 cit.
1. napodobňuje zvuk úderu, nárazu: l., l., ozývalo sa z izby
2. naznač. úder: a on l. ho po chrbte
lup2 -u m.
1. zbíjanie, zbojstvo, zboj: vydať sa na l.
2. lúpežou získaná, ulúpená vec, korisť: držať v rukách celý l.