Význam slova "ľak" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 86 výsledkov (1 strana)
-
lak -u m. roztok živíc a iných látok použ. na natieranie a zvyšovanie lesku: olejový, syntetický l.;
l. na nechty, na vlasy; -
lákadlo -a -diel s. čo láka, vábidlo: l-á veľkomesta, podľahnúť l-ám života
-
lákať -a nedok.
1. pútať pozornosť (rečami, pôsobivosťou ap.), priťahovať, vábiť: l. niekoho sľubmi;
kvety l-jú hmyz, voda l-a (kúpať sa), pokušenie l-a2. usilovať sa dostať niečo, mámiť: l. peniaze, sľuby od niekoho
ľakať nedok. vzbudzovať strach, strašiť: deti ľ-á tma, ľ-á ho budúcnosť
// ľakať sa prežívať strach, báť sa, strachovať sa: ľ. sa ťažkostí, ničoho sa neľ-á, kone sa ľ-jú;
-
lákavo prísl.;
ľakavo prísl.;
-
lákavosť -i ž.
ľakavosť -i ž.
-
lákavý príd. kt. láka, vábiaci: l. tovar, úsmev, l-á príležitosť;
-
lakeť -kťa m.
1. kĺb spájajúci rameno s predlaktím: pravý, ľavý l., opierať sa l-mi o stôl, opierať sa o l., rukávy po l.
2. časť rukáva priliehajúca na lakeť: deravé l-e
3. stará dĺžková miera: l. plátna
● mať široké, tvrdé l-e byť bezohľadne priebojný;
expr. ide, lezie mu to l-om (von) zunovalo sa mu to;
merať, robiť niečo na dlhé l-e zdĺhavo robiť, preťahovať niečo; -
lakmus -u m. chem. farbivo použ. ako indikátor kyselín a zásad;
-
lakmusový príd.: l. papier
● byť l-ým papierom niečoho byť preverovacou skúškou niečoho
-
dok. ľaknúť sa -e -ú -kol
-
lakomica, lakomnica -e -(n)íc ž.
-
lakomiť sa nedok. dychtiť, pachtiť sa za niečím; byť lakomý na niečo: l. sa na peniaze, na majetok, na cudzie
-
lakomo prísl.;
-
lakomosť -i ž., lakomstvo -a s.: kradnúť z l-i, z l-a
-
lakomý príd. príliš lipnúci za peniazmi, majetkom; nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. človek, l. na peniaze, na cudzie;
lakomec l. nadávka; -
lakonickosť -i ž.
-
lakonický príd. veľmi stručný, úsečný: l-á odpoveď, správa;
lakonicky prísl.: l. odpovedať;
-
lakota -y -kôt ž. expr. lahôdka, maškrta;
-
lakôtka -y -tok ž. zdrob. expr.
-
lakotne prísl.;
-
lakotníčka -y -čok ž.;
-
lakotnícky príd. i prísl.: l. vychutnávať jedlo;
-
lakotníctvo -a s.
-
lakotník -a mn. -ci m. expr. maškrtník, pôžitkár;
-
lakotnosť -i ž.
-
lakotný príd. expr. maškrtný, pôžitkársky: l. človek;
-
lakovač -a m. pracovník, kt. lakuje (lakom);
-
lakovačka -y -čiek ž.;
-
lakovačský príd.: l-á dielňa;
-
lakovačstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. povolanie lakovača
-
lakovať nedok.
1. natierať, pokrývať lakom: l. nábytok, l. si nechty, vlasy;
-
lakovka -y -viek obyč. mn. ž. hovor. laková topánka
-
lakovníčka -y -čok ž.;
-
lakovnícky príd.;
-
lakovníctvo -a -tiev s. lakovačstvo (význ. 2)
-
lakovník -a mn. -ci m. lakovač;
-
lakový príd.: l. náter;
l-é topánky z lakovanej kože -
laktácia -ie ž. odb. vylučovanie mlieka mliečnymi žľazami; obdobie a) dojčenia b) dojivosti;
-
laktačný príd.: l-é obdobie
-
laktík -a m. zdrob.
-
lakťový príd.: l. kĺb;
-
laktóza -y ž. chem. mliečny cukor
-
ak
I. expr. i akže spoj. podraď. uvádza vetu
1. podmienkovú: ak sa nebudeš učiť, prepadneš;
ak by kúpele nepomohli, treba ho operovať;
v spájacích výrazoch → iba ak, ak len: asi nepríde, iba ak by zmenil program;
necestuj, ak len nechceš riskovať2. nepravú vzťažnú (s priraď. vzťahom), kým: ak sa vlani zúčastnilo 100 súťažiacich, tento rok ich už bolo 300
II. čast. vyj. približnosť al. obmedzovanie: nebolo ich veľa, ak traja, štyria
-
akčnosť -i ž.
-
akčný príd.: a. výbor, a. program;
a. film vyznačujúci sa pôsobivými, napínavými, rýchlo sa striedajúcimi scénami s dôrazom na dej;
odb. a. rádius dosah, okruh činnosti; -
akútne prísl.;
-
akútnosť -i ž.: a. výstavby mosta
-
akútny príd.
-
aký zám. opyt.
1. expr. i akýže vyj. otázku vzťahujúcu sa na vlastnosť, kvalitu al. ich stupeň: aké je to ovocie? aká hlboká je voda?
2. má citový ukaz. význ. (vo zvolacích vetách): aká hrôza! aká náhoda! aké strachy! netreba sa báť
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, prísudkovú, predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – taký, taký – a.): má taký plat, a. si zaslúži;
a. človek, taká reč;
nevie, a. bude výsledok4. má význ. neurč. zám., nejaký: vezmi dosku, kde aká bude
5. i akýže v rečníckych otázkach má vymedzovací význ.: a. by to malo zmysel nijaký
-
akýkoľvek akéhokoľvek zám. neurč. hocijaký; každý: prijal by akúkoľvek prácu;
márna bola akákoľvek námaha;
šaty bez akejkoľvek ozdoby úplne bez ozdoby;
a. bol výsledok, nikdy nebol spokojný -
akýsi zám. neurč.
1. vyj. zvýraznenú neurčitosť vlastnosti al. kvality; nejaký, voľajaký: a. neznámy človek; prišli ta akísi ľudia; je a. mrzutý
2. hovor. (za podst., obyč. v nadávkach) zosilňuje záporné hodnotenie, kadejaký, ledajaký, naničhodný: čudák a., pobehaj a., potvora akási
-
avšak spoj. priraď. kniž. ale, no: širší, a. výstižný termín;
usmieva sa, a. nesmelo -
čakáreň -rne ž. miestnosť určená pre čakajúcich: č. pre cestujúcich, č. u lekára;
-
čakárenský príd.: č-é priestory
-
opak. čakávať -a
-
opak. ďakúvať -a
-
fľak -u m. hovor.
-
koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
vajcový k. likér so žĺtkami; -
mliečňak -a mn. N a A -y m.
1. rybí samec
2. hovor. mliečny zub
-
neočakávane prísl.;
-
neočakávanosť -i ž.
-
neočakávaný príd. kt. nebol očakávaný, nečakaný, nepredvídaný: n-á návšteva, smrť, n. úspech;
-
nevďak -u m. zanedbanie vďačnosti, nevďačnosť: ľudský n.
● n. vládne svetom je častý
-
očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo -
očakávať -a nedok.
1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia
2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí
4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta -
pokľak -u m. pokľaknutie na 1 koleno: strieľať z p-u
-
šľak1 -u m. hovor. zastaráv. stopa (význ. 1)
● neostal po ňom ani š. zmizol bez stopy
šľak2 -u m. hovor. expr. porážka (význ. 2), mŕtvica
● expr. š. ho trafil dostal porážku;
išiel ho š. trafiť veľmi sa zlostil;
nech ho (to), bodaj ho (to) š. trafí zahrešeniešľak3 -a m. hovor. expr. čert, parom, diabol: š. ho vie;
bolí, páli ako š. veľmi● expr. ber ho š., choď do š-a kliatby;
ký š., kýho, kieho š-a výrazy nespokojnosti -
úľak -u m. zľaknutie, ľak: spamätať sa z ú-u
-
však
I. spoj. priraď. vyj.
1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram
2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!
-
všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?
-
opak. vybľakúvať -a
-
vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.
-
žakárový príd.: text. ž. stroj;
ž-é krosná druh mechanických krosien (podľa vynálezcu Jacquarda);
ž-á tkanina tkanina so zložitým vzorom vyrobená na žakárových krosnách