Význam slova "ľa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1424 výsledkov (12 strán)
-
laička -y -čiek ž.;
-
laický príd.: l. názor, výklad neodborný;
l. apoštolát;laicky prísl.
-
laik -a mn. -ci m.
1. neodborník: to zvládne i l.;
vo filozofii je l.2. svetský príslušník cirkvi, op. duchovný, kňaz: úloha l-ov v cirkvi;
-
lajblík -a m. hovor. krátka vesta, živôtik (obyč. súčasť ľud. oblečenia)
-
lajda -y lájd ž. pejor. neporiadna žena; nadávka obyč. lenivej žene
-
lajdáčina -y ž. pejor. nedbajstvo, lajdáctvo
-
lajdáčiť -i nedok. pejor. byť lajdákom, správať sa ako lajdák: l. v robote, žiak l-i
-
lajdáčka -y -čok ž.;
-
lajdáckosť -i ž., lajdáctvo -a s.: l. v práci, l. žiaka
-
lajdácky príd. i prísl.: l. žiak, l-a robota;
l. pracovať; -
lajdák -a mn. -ci m. pejor. neporiadnik, leňoch, nedbaj;
-
lajniak -a mn. N a A -y m. zool. chrobák živiaci sa lajnom rožného statku, hnojival, Geotrupes
-
lajster -tra L -i mn. -e m., lajstro -a -tier s. hovor. (úr.) spis, listina;
-
lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela
-
lak -u m. roztok živíc a iných látok použ. na natieranie a zvyšovanie lesku: olejový, syntetický l.;
l. na nechty, na vlasy; -
lákadlo -a -diel s. čo láka, vábidlo: l-á veľkomesta, podľahnúť l-ám života
-
lákať -a nedok.
1. pútať pozornosť (rečami, pôsobivosťou ap.), priťahovať, vábiť: l. niekoho sľubmi;
kvety l-jú hmyz, voda l-a (kúpať sa), pokušenie l-a2. usilovať sa dostať niečo, mámiť: l. peniaze, sľuby od niekoho
ľakať nedok. vzbudzovať strach, strašiť: deti ľ-á tma, ľ-á ho budúcnosť
// ľakať sa prežívať strach, báť sa, strachovať sa: ľ. sa ťažkostí, ničoho sa neľ-á, kone sa ľ-jú;
-
lákavo prísl.;
ľakavo prísl.;
-
lákavosť -i ž.
ľakavosť -i ž.
-
lákavý príd. kt. láka, vábiaci: l. tovar, úsmev, l-á príležitosť;
-
lakeť -kťa m.
1. kĺb spájajúci rameno s predlaktím: pravý, ľavý l., opierať sa l-mi o stôl, opierať sa o l., rukávy po l.
2. časť rukáva priliehajúca na lakeť: deravé l-e
3. stará dĺžková miera: l. plátna
● mať široké, tvrdé l-e byť bezohľadne priebojný;
expr. ide, lezie mu to l-om (von) zunovalo sa mu to;
merať, robiť niečo na dlhé l-e zdĺhavo robiť, preťahovať niečo; -
lakmus -u m. chem. farbivo použ. ako indikátor kyselín a zásad;
-
lakmusový príd.: l. papier
● byť l-ým papierom niečoho byť preverovacou skúškou niečoho
-
dok. ľaknúť sa -e -ú -kol
-
lakomica, lakomnica -e -(n)íc ž.
-
lakomiť sa nedok. dychtiť, pachtiť sa za niečím; byť lakomý na niečo: l. sa na peniaze, na majetok, na cudzie
-
lakomo prísl.;
-
lakomosť -i ž., lakomstvo -a s.: kradnúť z l-i, z l-a
-
lakomý príd. príliš lipnúci za peniazmi, majetkom; nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. človek, l. na peniaze, na cudzie;
lakomec l. nadávka; -
lakonickosť -i ž.
-
lakonický príd. veľmi stručný, úsečný: l-á odpoveď, správa;
lakonicky prísl.: l. odpovedať;
-
lakota -y -kôt ž. expr. lahôdka, maškrta;
-
lakôtka -y -tok ž. zdrob. expr.
-
lakotne prísl.;
-
lakotníčka -y -čok ž.;
-
lakotnícky príd. i prísl.: l. vychutnávať jedlo;
-
lakotníctvo -a s.
-
lakotník -a mn. -ci m. expr. maškrtník, pôžitkár;
-
lakotnosť -i ž.
-
lakotný príd. expr. maškrtný, pôžitkársky: l. človek;
-
lakovač -a m. pracovník, kt. lakuje (lakom);
-
lakovačka -y -čiek ž.;
-
lakovačský príd.: l-á dielňa;
-
lakovačstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. povolanie lakovača
-
lakovať nedok.
1. natierať, pokrývať lakom: l. nábytok, l. si nechty, vlasy;
-
lakovka -y -viek obyč. mn. ž. hovor. laková topánka
-
lakovníčka -y -čok ž.;
-
lakovnícky príd.;
-
lakovníctvo -a -tiev s. lakovačstvo (význ. 2)
-
lakovník -a mn. -ci m. lakovač;
-
lakový príd.: l. náter;
l-é topánky z lakovanej kože -
laktácia -ie ž. odb. vylučovanie mlieka mliečnymi žľazami; obdobie a) dojčenia b) dojivosti;
-
laktačný príd.: l-é obdobie
-
laktík -a m. zdrob.
-
lakťový príd.: l. kĺb;
-
laktóza -y ž. chem. mliečny cukor
-
ľalia -ie ž. ozdobná al. poľná rastlina s voňavými zvonovitými, obyč. bielymi kvetmi, bot. Lilium;
-
ľaliovo prísl.
-
ľaliový príd.: ľ. kvet, ľ-á vôňa;
-
ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)
-
lalôčik -a m. zdrob.: ušný l.;
-
lalôčikový, lalôčkový príd.
-
laločnato prísl.;
-
laločnatosť -i ž.
-
laločnatý príd. majúci lalok(y): l-é listy, l. krk;
-
lalok -a m.
1. okrúhly al. oválny útvar, výrastok na organizme al. orgáne: kravský l., brada s l-om;
pľúcny, mozgový l.;
potrav. bravčový l. -
lalokový, laločný príd.;
-
lalot -u m. expr. lalotanie: l. detí
-
lalotať -ce -cú nedok. expr.
1. vydávať nejasne artikulované zvuky, bľabotať: dieťa, opilec l-ce
-
lama -y lám ž. cudzokrajné úžitkové zviera príbuzné ťave, zool. Lama;
láma -u mn. -ovia m. budhistický mních v krajinách, kde je rozšírený lamaizmus
-
lámač -a m. živ.
1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa
2. typ. metér;
lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj
-
lámací príd. slúžiaci na lámanie: l. stroj
-
lámačka -y -čiek ž.;
-
lamaista -u m. stúpenec lamaizmu;
-
lamaistický príd.: l-í mnísi
-
lamaizmus -mu m. jeden zo smerov budhizmu;
-
lámano, lámane prísl.: rozprávať l. po anglicky
-
lámaný príd.
1. vzniknutý lámaním: l. kameň
2. hovor. (o jazyku) nedokonale ovládaný: l-á slovenčina;
-
lámať -e -u -uc -uci nedok.
1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo
3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor
4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu
● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e// lámať sa
1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode
5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete
-
lámavosť -i ž.
-
lámavý príd.
1. kt. sa ľahko láme, krehký: l. kov, l-é nechty
2. prejavujúci sa lámaním: l-é bolesti;
-
lamela -y -miel ž. odb. tenká doštička al. pásik: hliníková l.;
-
lamelový príd.: l-á spojka
-
lamentácia -ie obyč. mn. ž. expr. lamentovanie; ponosy
-
lamentovať nedok. expr. nahlas prejavovať žiaľ, nespokojnosť, bolesť ap., horekovať, bedákať, nariekať; ponosovať sa: l. nad nešťastím;
stále iba l-je -
lameta -y -miet ž.
1. lesklá ozdobná stužka, šnúrka: zlatá l.
2. obyč. mn. staniolové pásiky ako ozdoba na vianočný stromček: strieborné l-y
-
lamí príd.: l-ie mláďa
-
laminát -u m. plastická látka vystužená vláknami;
-
laminátový príd.: l-á karoséria
-
laminovaný príd. kt. má (na opaku) pórovitú plastickú látku: l-é textílie
-
lámka -y ž.
1. metabolické ochorenie kĺbov, pakostnica, dna
2. neodb. reuma
-
lampa -y lámp ž.
1. nástroj na svietenie; osvetľovacie teleso: elektrická, plynová, petrolejová l.;
stojaca, stolná, nočná, pouličná l.;
zapáliť, zahasiť l-u;
l. horí, svieti2. zdroj vydávajúci žiarenie: röntgenová l.;
l-y v prijímači elektrónky● pod l-ou, sviečkou býva (najväčšia) tma;
na ostražitosť, poriadok ap. sa často zabúda na najdôležitejšom mieste; -
lampár -a m. kto má na starosti manipuláciu s lampami (na uliciach, pri železnici ap.)
-
lampáreň -rne ž. lampovňa
● expr. môže sa ísť sťažovať do l-e zbytočne by sa sťažoval, nemá sa kde sťažovať
-
lampas -u m. zvislý pásik na vonkajšej strane nohavíc (obyč. uniformy): široké, strieborné l-y
-
lampáš -a m. prenosná lampa, schránka so zdrojom svetla: elektrický, vreckový l.;
žel. návestný, výstražný l.;
posvietiť si l-om;● oči ako l-e veľké a žiarivé;
mať l. (v hlave) byť podnapitý; -
lampášik -a m. zdrob.
-
lampášový príd.;
-
lampión -a m. lampáš s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom;
-
lampiónik -a m. zdrob.
-
lampiónový príd.: l. sprievod;
-
lampka -y -piek, lampička -y -čiek, lampôčka -y -čok ž. zdrob. al. expr.
-
lampovňa -e ž. miesto, miestnosť na uskladnenie, údržbu a výdaj svietidiel (v bani ap.)
-
lampový príd.: l-é tienidlo;
-
laň -e ž. samica jeleňa, jelenica (význ. 1)
● štíhla, plachá ako l. veľmi;
lán -u m. veľká plocha poľa: obilné, úrodné l-y, l-y pšenice
ľan -u m.
1. úžitková poľná rastlina pestovaná pre vlákna a semeno, bot. Linum: trhať ľ.
2. vlákna tejto rastliny: česať, priasť ľ.
3. tkanina vyrobená z tohto vlákna: plachta z ľ-u
-
lanár -a m.
2. hovor. kto lanári;