Význam slova "ĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ľahučko, ľahunko, ľahulinko prísl.

ľahučký, ľahunký, ľahulinký príd. expr. veľmi ľahký: ľ. ako pierko;

laička -y -čiek ž.;

laický príd.: l. názor, výklad neodborný;
l. apoštolát;

laicky prísl.

laik -a mn. -ci m.

1. neodborník: to zvládne i l.;
vo filozofii je l.

2. svetský príslušník cirkvi, op. duchovný, kňaz: úloha l-ov v cirkvi;

lajblík -a m. hovor. krátka vesta, živôtik (obyč. súčasť ľud. oblečenia)

lajda -y lájd ž. pejor. neporiadna žena; nadávka obyč. lenivej žene

lajdáčina -y ž. pejor. nedbajstvo, lajdáctvo

lajdáčiť -i nedok. pejor. byť lajdákom, správať sa ako lajdák: l. v robote, žiak l-i

lajdáčka -y -čok ž.;

lajdáckosť -i ž., lajdáctvo -a s.: l. v práci, l. žiaka

lajdácky príd. i prísl.: l. žiak, l-a robota;
l. pracovať;

lajdák -a mn. -ci m. pejor. neporiadnik, leňoch, nedbaj;

lajniak -a mn. N a A -y m. zool. chrobák živiaci sa lajnom rožného statku, hnojival, Geotrupes

lajno -a -jen s. dobytčí výkal, kravinec: kravské l.;

lajster -tra L -i mn. -e m., lajstro -a -tier s. hovor. (úr.) spis, listina;

lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela

lak -u m. roztok živíc a iných látok použ. na natieranie a zvyšovanie lesku: olejový, syntetický l.;
l. na nechty, na vlasy;

ľak -u m. zľaknutie: striasť sa, zblednúť, zmeravieť od ľ-u

lákadlo -a -diel s. čo láka, vábidlo: l-á veľkomesta, podľahnúť l-ám života

lákať -a nedok.

1. pútať pozornosť (rečami, pôsobivosťou ap.), priťahovať, vábiť: l. niekoho sľubmi;
kvety l-jú hmyz, voda l-a (kúpať sa), pokušenie l-a

2. usilovať sa dostať niečo, mámiť: l. peniaze, sľuby od niekoho

ľakať nedok. vzbudzovať strach, strašiť: deti ľ-á tma, ľ-á ho budúcnosť

// ľakať sa prežívať strach, báť sa, strachovať sa: ľ. sa ťažkostí, ničoho sa neľ-á, kone sa ľ-jú;

lákavo prísl.;

ľakavo prísl.;

lákavosť -i ž.

ľakavosť -i ž.

lákavý príd. kt. láka, vábiaci: l. tovar, úsmev, l-á príležitosť;

ľakavý príd. kt. sa ľahko ľaká, bojazlivý: ľ-é dieťa;

lakeť -kťa m.

1. kĺb spájajúci rameno s predlaktím: pravý, ľavý l., opierať sa l-mi o stôl, opierať sa o l., rukávy po l.

2. časť rukáva priliehajúca na lakeť: deravé l-e

3. stará dĺžková miera: l. plátna

● mať široké, tvrdé l-e byť bezohľadne priebojný;
expr. ide, lezie mu to l-om (von) zunovalo sa mu to;
merať, robiť niečo na dlhé l-e zdĺhavo robiť, preťahovať niečo;

lakmus -u m. chem. farbivo použ. ako indikátor kyselín a zásad;

lakmusový príd.: l. papier

● byť l-ým papierom niečoho byť preverovacou skúškou niečoho

dok. ľaknúť sa -e -ú -kol

lakomec -mca m. lakomý človek, skupáň: l. lakomý nadávka;

lakomica, lakomnica -e -(n)íc ž.

lakomiť sa nedok. dychtiť, pachtiť sa za niečím; byť lakomý na niečo: l. sa na peniaze, na majetok, na cudzie

lakomo prísl.;

lakomosť -i ž., lakomstvo -a s.: kradnúť z l-i, z l-a

lakomý príd. príliš lipnúci za peniazmi, majetkom; nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. človek, l. na peniaze, na cudzie;
lakomec l. nadávka;

lakonickosť -i ž.

lakonický príd. veľmi stručný, úsečný: l-á odpoveď, správa;

lakonicky prísl.: l. odpovedať;

lakota -y -kôt ž. expr. lahôdka, maškrta;

lakôtka -y -tok ž. zdrob. expr.

lakotne prísl.;

lakotníčka -y -čok ž.;

lakotnícky príd. i prísl.: l. vychutnávať jedlo;

lakotníctvo -a s.

lakotník -a mn. -ci m. expr. maškrtník, pôžitkár;

lakotnosť -i ž.

lakotný príd. expr. maškrtný, pôžitkársky: l. človek;

lakovač -a m. pracovník, kt. lakuje (lakom);

lakovačka -y -čiek ž.;

lakovačský príd.: l-á dielňa;

lakovačstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. povolanie lakovača

2. dielňa, podnik, kde sa lakuje

lakovať nedok.

1. natierať, pokrývať lakom: l. nábytok, l. si nechty, vlasy;

2. hovor. expr. klamať, zavádzať: je to pravda, nel-m ťa

lakovka -y -viek obyč. mn. ž. hovor. laková topánka

lakovňa -e ž. dielňa, kde sa lakuje

lakovníčka -y -čok ž.;

lakovnícky príd.;

lakovníctvo -a -tiev s. lakovačstvo (význ. 2)

lakovník -a mn. -ci m. lakovač;

lakový príd.: l. náter;
l-é topánky z lakovanej kože

laktácia -ie ž. odb. vylučovanie mlieka mliečnymi žľazami; obdobie a) dojčenia b) dojivosti;

laktačný príd.: l-é obdobie

laktík -a m. zdrob.

lakťový príd.: l. kĺb;

laktóza -y ž. chem. mliečny cukor

ľalia -ie ž. ozdobná al. poľná rastlina s voňavými zvonovitými, obyč. bielymi kvetmi, bot. Lilium;

● byť (čistý, nevinný) ako ľ.;

ľaliovo prísl.

ľaliový príd.: ľ. kvet, ľ-á vôňa;

ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)

lalôčik -a m. zdrob.: ušný l.;

lalôčikový, lalôčkový príd.

laločnato prísl.;

laločnatosť -i ž.

laločnatý príd. majúci lalok(y): l-é listy, l. krk;

lalok -a m.

1. okrúhly al. oválny útvar, výrastok na organizme al. orgáne: kravský l., brada s l-om;
pľúcny, mozgový l.;
potrav. bravčový l.

2. oválny výbežok: l-y listov;

lalokový, laločný príd.;

lalot -u m. expr. lalotanie: l. detí

lalotať -ce -cú nedok. expr.

1. vydávať nejasne artikulované zvuky, bľabotať: dieťa, opilec l-ce

2. vydávať zvuky podobné slabikám la, lo;
potok l-ce

lama -y lám ž. cudzokrajné úžitkové zviera príbuzné ťave, zool. Lama;

láma -u mn. -ovia m. budhistický mních v krajinách, kde je rozšírený lamaizmus

lámač -a m. živ.

1. kto pracuje pri (priemyselnom) lámaní, drvení niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa

2. typ. metér;

lámač -a mn. -e m. neživ. lámací stroj

lámací príd. slúžiaci na lámanie: l. stroj

lámačka -y -čiek ž.;

lamaista -u m. stúpenec lamaizmu;

lamaistický príd.: l-í mnísi

lamaizmus -mu m. jeden zo smerov budhizmu;

lámano, lámane prísl.: rozprávať l. po anglicky

lámaný príd.

1. vzniknutý lámaním: l. kameň

2. hovor. (o jazyku) nedokonale ovládaný: l-á slovenčina;

lámať -e -u -uc -uci nedok.

1. násilným ohnutím al. tlakom deliť al. odlamovať: l. chlieb, raždie, kosti;
l. kukuricu;
l. skaly, uhlie dobývať;
typ. l. sadzbu upravovať do strán;
neos. l-e ho v kostiach, v krížoch bolí ho, lomí

2. spôsobovať zmenu smeru, lomiť: hranol l-e svetlo

3. hovor. prekonávať: l. normy, rekordy, predsudky, odpor

4. (o reči) nedokonale ovládať: l. nemčinu

● l. kolesá robiť premety;
l. putá oslobodzovať (sa);
l. palicu nad niekým, niečím mať rezignovaný postoj;
expr. l. (si) krk(y), väzy vystavovať sa nebezpečenstvu;
l. si hlavu s niečím, nad niečím, na niečom úporne premýšľať;
→ prišlo na l-nie chleba;
expr. l. si jazyk nemôcť niečo vysloviť;
l. ľady prekonávať napätie;
Matej → ľady l-e

// lámať sa

1. deliť sa (pod tlakom ap.): skala sa l-e, nechty, vlasy sa l-u;
ľad(y) sa l-e (-u) pri odmäku i fraz. uvoľňuje sa napätie

2. zohýbať sa, prelamovať sa: voz sa l-e pod ťarchou;
nohy sa mu l-u v kolenách;
l. sa v páse

3. náhle slabnúť, zanikať: hlas sa mu l-e (od dojatia);
starý svet sa l-e

4. odchyľovať sa od priameho smeru, lomiť sa: svetlo sa l-e vo vode

5. hovor. expr. túlať sa, potĺkať sa: l. sa kadekde po svete

lámavosť -i ž.

lámavý príd.

1. kt. sa ľahko láme, krehký: l. kov, l-é nechty

2. prejavujúci sa lámaním: l-é bolesti;

lamela -y -miel ž. odb. tenká doštička al. pásik: hliníková l.;

lamelový príd.: l-á spojka

lamentácia -ie obyč. mn. ž. expr. lamentovanie; ponosy

lamentovať nedok. expr. nahlas prejavovať žiaľ, nespokojnosť, bolesť ap., horekovať, bedákať, nariekať; ponosovať sa: l. nad nešťastím;
stále iba l-je

lameta -y -miet ž.

1. lesklá ozdobná stužka, šnúrka: zlatá l.

2. obyč. mn. staniolové pásiky ako ozdoba na vianočný stromček: strieborné l-y

lamí príd.: l-ie mláďa

laminát -u m. plastická látka vystužená vláknami;

laminátový príd.: l-á karoséria

laminovaný príd. kt. má (na opaku) pórovitú plastickú látku: l-é textílie

lámka -y ž.

1. metabolické ochorenie kĺbov, pakostnica, dna

2. neodb. reuma

lampa -y lámp ž.

1. nástroj na svietenie; osvetľovacie teleso: elektrická, plynová, petrolejová l.;
stojaca, stolná, nočná, pouličná l.;
zapáliť, zahasiť l-u;
l. horí, svieti

2. zdroj vydávajúci žiarenie: röntgenová l.;
l-y v prijímači elektrónky

● pod l-ou, sviečkou býva (najväčšia) tma;
na ostražitosť, poriadok ap. sa často zabúda na najdôležitejšom mieste;

lampár -a m. kto má na starosti manipuláciu s lampami (na uliciach, pri železnici ap.)

lampáreň -rne ž. lampovňa

● expr. môže sa ísť sťažovať do l-e zbytočne by sa sťažoval, nemá sa kde sťažovať

lampas -u m. zvislý pásik na vonkajšej strane nohavíc (obyč. uniformy): široké, strieborné l-y

lampáš -a m. prenosná lampa, schránka so zdrojom svetla: elektrický, vreckový l.;
žel. návestný, výstražný l.;
posvietiť si l-om;

● oči ako l-e veľké a žiarivé;
mať l. (v hlave) byť podnapitý;

lampášik -a m. zdrob.

lampášový príd.;

lampión -a m. lampáš s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom;

lampiónik -a m. zdrob.

lampiónový príd.: l. sprievod;

lampka -y -piek, lampička -y -čiek, lampôčka -y -čok ž. zdrob. al. expr.

lampovňa -e ž. miesto, miestnosť na uskladnenie, údržbu a výdaj svietidiel (v bani ap.)

lampový príd.: l-é tienidlo;

laň -e ž. samica jeleňa, jelenica (význ. 1)

● štíhla, plachá ako l. veľmi;

lán -u m. veľká plocha poľa: obilné, úrodné l-y, l-y pšenice