Význam slova "ďa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dabing, pôv. pís. dubbing -u m. (angl.) dabovanie; jeho výsledok; inštitúcia zaoberajúca sa dabovaním;

dabingový príd.: d-é štúdio

dablér -a m. zástupca herca v nebezpečných, nepríjemných ap. situáciách;

dablérka -y -rok ž.;

dablérsky príd.

dabovať nedok. i dok. (u)robiť záznam zvuku v inom jazyku, (pre)tlmočiť: d-ný film

dačí zám. neurč. privl. niečí, voľačí, čísi: d. klobúk, d-ia ruka

dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
vziať si d. jedla;
je (o) d. starší;
ten sa k nám d. nachodil!

● d. pod zub(y) jedlo;
stáť za d. hodno si to všimnúť;
d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
d. mu je je chorý;
expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
to je d.? bezvýznamná vec;
také d.! čudná vec

dadaista -u m. stúpenec dadaizmu;

dadaistický príd.

dadaizmus -mu m. západoeur. lit. a výtvar. smer hlásajúci úplnú anarchiu a absolútnu slobodu tvorby;

dag zn. dekagram

ďah -u m. expr. obyč. v spoj. ktorým (týmto) ď-om kadiaľ (tadiaľ);
v ktorých (týchto) ďahoch kde (tu)

dajako, hovor. dáko zám. neurč. príslov. nejako, voľajako: my si už d. poradíme

dajaký, hovor. dáky zám. neurč. nejaký, voľajaký: nájsť si d-ú robotu;
hovor. počkať dáky rok

dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

dajsamisvete cit. dajsamibože: d., trocha prachu!

dakade zám. neurč. príslov. niekade, voľakade: d. sa musíme dostať von

dakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 3), voľakde: d. sa zastaviť;
vyjsť d. do prírody

dakedajší príd. niekdajší, voľakedajší: rumoviská d-ích miest

dakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1 – 5): d. sa ťažko rozhodnúť;
d. býva studené leto;
to bolo d. v 10. storočí;
prídem až d. nadránom;
d. tu stál mohutný hrad;
vrátime sa sem d.?

ďakovať nedok.

1. vyjadrovať vďaku: ď. priateľom za pomoc;
ď-m (pekne) a) výraz vďaky b) zdvorilé odmietnutie c) iron. výraz nesúhlasu

2. byť vďačný, zaviazaný, vďačiť: ď. za svoj objav usilovnej práci;
ď. Bohu chvalabohu;

ďakovný príd. vyjadrujúci vďaku: ď. telegram, ď. úsmev

dakto -koho zám. neurč. niekto, voľakto; ktosi: d. zaklopal

daktorý zám. neurč. niektorý, voľaktorý: d-í z hostí neprišli

daktyl -u m. metrická stopa zložená z jednej prízvučnej al. dlhej slabiky a z dvoch neprízvučných al. krátkych slabík;

daktyloskopia -ie ž. metóda na zisťovanie totožnosti podľa odtlačkov prstov;

daktyloskopický príd.;

daktyloskopicky prísl.: d. skúmať

daktylský príd.

opak. ďakúvať -a

dalajláma -u mn. -ovia m. hlava tibetskej budhistickej cirkvi

ďalej

I. prísl.

1. vo väčšej vzdialenosti al. do väčšej vzdialenosti, op. bližšie: sedieť o dva rady ď.;
odtisnúť stoličku ď.;
poslať niečo ď. i pren. povedať to ďalším;
ď.! vyzvanie na vstup do miestnosti

2. v rozvitejšom štádiu al. do rozvitejšieho štádia: byť v práci ď.;
pokročiť v poznaní ď.

3. vyj. pokračovanie deja: život ide ď.;
tak to už ď. nejde! čím ď. tým viac (sa namáhať) vyj. stupňovanie (deja)

● nevidieť ď. od nosa byť obmedzený;
pomaly ď. zájdeš;
a ď. sa píska, hvízda a) o ďalšom sa nehovorí b) ďalší text piesne (mi) je neznámy

II. čast. okrem toho (pri vyratúvaní): vo Vysokých Tatrách sa ď. vyskytuje kamzík, rys ostrovid a svišť

ďaleko

I. prísl. k ďaleký, op. blízko: bývať ď. od mesta;
cestovať ď.;
do rána je ď.;
nemať ď. do plaču;
nebyť ď. od pravdy;
ď. lepšie, správ. oveľa lepšie, omnoho lepšie

● ako si (s tým) ď.? ako si pokročil? → dotiahnuť to (v živote) ď.;
prišlo to tak ď., že ... veci sa vyvinuli do krajnosti;
ísť ď. (v niečom) ísť do krajnosti;
→ jablko nepadá ď. od stromu

II. ďaleko -a s. veľká vzdialenosť, diaľka: pozerať sa do ď-a

ďalekohľad -u m. opt. prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov;

ďalekohľadový príd.

ďalekonosný príd. voj. kt. má veľký dostrel: ď-é delo

ďalekopis -u m.

1. telegrafický prístroj prenášajúci (strojom písanú) správu

2. správa prenášaná týmto prístrojom: poslať ď.;

ďalekopisný príd.: ď. prístroj

ďalekopisovať nedok. oznamovať ďalekopisom: ď. správu;
ď. z miesta konferencie

ďalekosiahlosť -i ž.: ď. plánov

ďalekosiahly príd. závažný, významný: ď. význam, ď-e závery;

ďalekozrakosť -i ž.

ďalekozraký príd. kt. nejasne vidí blízke predmety, op. krátkozraký;

ďaleký príd.

1. kt. je vo veľkej priestorovej, časovej ap. vzdialenosti, vzdialený, op. blízky: ď-é kraje;
ď-á budúcnosť;
ď-á rodina;
Ď. východ krajiny vých. Ázie

2. siahajúci do diaľky: ď-á cesta dlhá;
ď. dosah veľký význam;

dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.

ďalší príd.

1. nasledujúci (v čase, v priestore): ď. vlak, ď-ia miestnosť

2. pokračujúci: ď. rast výroby

3. (pri vyratúvaní) iný: kapry, sumce a ď-ie ryby

daltonista -u m. farboslepý človek

daltonizmus -mu m. lek. farbosleposť;

dáma -y dám ž.

1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u

2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)

3. spoloč. hra na šachovnici

4. v žolíkových kartách karta nižšia ako kráľ;

damask -u m. vzorkovaná tkanina s atlasovým leskom na obliečky, obrusy ap.;

damaskový príd.: d. obrus

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

Damokles -la m. mytol. postava

● kniž. D-lov meč ustavične hroziace nebezpečenstvo

damping, pôv. pís. dumping -u m. (angl.) ekon. vývoz (tovaru) za stratové ceny z konkurenčných dôvodov;

dampingový príd.: d-é ceny stratové

dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo;

daň -e ž.

1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie ver. potrieb: poľnohospodárska d., d. zo mzdy, z obratu, zaplatiť d.;
d. z pridanej hodnoty, skr. DPH, podmienená zhodnotením tovaru vo výr. procese na ceste k spotrebiteľovi al. zhodnotením poskytnutej služby

2. morálny al. iný pod. záväzok, dlh, povinnosť: d. národu, d. mladosti, móde

● splácať, platiť d. niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo;

danajský príd.

● kniž. d. dar prinášajúci nešťastie

dánčina -y ž. dánsky jazyk

daniar -a m. hovor. pracovník daňového úradu: chce podviesť d-ov;

daniarka -y -rok ž.

daniel -a mn. N a A -e m. prežúvavec s lopatovitými parohmi patriaci k vysokej zveri, zool. Dama;

danielí príd.;

danielica -e -lic ž.;

danielik -a mn. N a A -y m. zdrob.

danosť -i ž.

1. niečo objektívne dané, skutočnosť, realita, fakt: historická d., d-i prostredia

2. (u človeka) vloha, predpoklad, schopnosť: psychické, umelecké d-i, d-i jednotlivca

daňovník -a mn. -ci n kto je povinný platiť daň

daňový príd. k 1: d. systém, d-á politika;
d-é prázdniny odpustenie daní právnickej osobe na istý čas

dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;

dánsky prísl.: vedieť (po) d.

danteovský príd. k Dante: d. sonet typický pre Danteho

daný príd.

1. kt. práve je, jestvujúci, existujúci, tento: d-á situácia, d-é podmienky;
v d-om prípade

2. určený, vymedzený: d-á lehota, d. problém;
mat. d. uhol

dar -u m.

1. vec daná al. získaná bez protihodnoty: vianočný d.;
odovzdať d.;
dať niečo do d-u;

2. čo človek má al. získa od prírody: d-y zeme;
d. jazyka, reči i fraz. výrečnosť

● → danajský d.;

darca -u mn. -ovia m.

1. kto niečo dáva, daruje: d. prispel na výstavbu kostola;
d. krvi

2. komu (po smrti) odoberú orgán na transplantáciu čakateľovi;

darček -a m. zdrob. k 1;

darčekový príd.: d-á služba

darcovstvo -a s.: bezplatné d. (krvi)

darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň

darebáčka -y -čok ž.;

darebácky príd.;

darebáctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k darebák

2. darebácke konanie, darebácky skutok

darebák -a mn. -ci m. expr.

1. kto sa vyhýba práci, lenivý človek, lenivec, leňoch: príživník a d.

2. zlý človek, ničomník, naničhodník: je to lump a d.;

darebný, darobný príd. lenivý, daromný, neporiadny: d. pomocník

dariť sa iba 3. os. nedok.

1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í

2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch

darkyňa -e -kýň ž.;

darmo

1. prísl. bez úžitku, zbytočne, márne, nadarmo: nežiť d.;
d. ho núkali, nevzal si

2. vetná prísl. už je tak, nedá sa nič robiť: d. (je), roky letia

3. prísl. zastaráv. bez náhrady, zadarmo: dostať niečo d.

● brať, kupovať, akoby d. dávali vo veľkom množstve

darmožráč -a m. pejor. príživník, parazit: panskí d-i;
spoločnosť lenivcov a d-ov;

darmožráčsky príd. i prísl.

daromne prísl.;

daromnica -e -níc ž.

1. bezvýznamná vec, zbytočnosť, pletka, hlúposť: zaoberať sa d-ami;
nemám čas na d-e

2. lenivá, daromná žena al. zviera

daromník -a mn. -ci m. lenivý, daromný človek al. zviera, lenivec, leňoch, darebák: nebudeme robiť na d-a

daromnosť -i ž.

daromný príd.

1. zbytočný, bezvýsledný, márny: d-é čakanie, d-á robota;
d-á bola jej námaha

2. neporiadny, lenivý, darebný: d-á žena;

darovať dok.

1. dať ako dar, venovať: d. synovi dom, d. žene šperk

2. hovor. (obyč. v zápore) odpustiť, prepáčiť: to mu ned-m!

● d. niekomu život a) porodiť dieťa b) nezabiť; neodsúdiť na trest smrti;
d-l by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
d-nému koňovi nehľaď na zuby dar sa prijíma taký, aký je;

nedok. al. opak. darúvať -a

darvinistický príd.: d-é idey

darvinizmus -mu m. učenie o všeob. zákonitostiach vývinu organizmov (podľa Ch. Darwina);

ďas -a mn. -i/-y m. čert, diabol, parom: expr. ký ď. ťa sem dovliekol!

ďasno -a -sien obyč. mn. s. sliznicovité tkanivo na okrajoch čeľustí a kŕčkov zubov;

ďasnový príd.

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval;
d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty;
d. deťom obed, chorému liek podať;
d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho;
d. život dieťaťu porodiť ho;
d. chlapcom po jablku;
d. kupujúcemu potvrdenku vydať;
d. čas na rozmyslenie;
dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún;
dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky;
daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele;
d. gól streliť;
d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce;
výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať;
nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať;
daj sa konečne presvedčiť;
nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo;
neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa;
d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť;
d. príkaz niekomu prikázať;
d. radu poradiť;
d. odpoveď odpovedať;
d. na vedomie oznámiť;
d. za úlohu uložiť;
d. najavo niečo prejaviť niečo;
d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať;
dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté;
d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho;
krk, hlavu na to nedám neručím za to;
expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba;
nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení;
expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť;
svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak;
to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

dáta dát s. mn.

1. údaje: životopisné d.

2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

databanka -y -bánk ž. inform. banka dát (údajov);

databankový príd.: d. systém systém banky údajov (dát)

databáza -y -báz ž. inform. báza dát;

databázový príd.: d-é údaje údaje bázy dát

ďateľ -a/-tľa mn. N a A -e/-tle m. štíhly vták s mocným dlhým zobákom a červenou čiapočkou;
zool. Dendrocopus: klope ako ď.

ďatelina -y -lín ž. lúčna rastlina pestovaná ako dôležitá krmovina, bot. Trifolium: kosiť ď-u, prikrmovať ď-ou;

ďatelinisko -a -nísk s. pole zasiate ďatelinou

ďatelinka -y -niek ž. zdrob. expr.

ďatelinotrávny príd. odb. skladajúci sa z viacročných ďatelinovín a tráv: ď-a miešanka

ďatelinovina -y -vín obyč. mn. ž. odb. rastliny typu ďateliny

ďatelinový príd.: ď-é seno;

datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

datívny príd.

datľa -e ž. sladký výživný plod datľovníka;

datľovník -a m. vysoká palma s perovito zloženými listami, bot. d. obyčajný Phoenix dactylifera

datľový príd.: d-á palma