Význam slova "čitať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma

□ uviesť c. citovať;

čítať -a nedok.

1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov

2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári

3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze

● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;

čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;

čitateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. neživ. mat. číslo nad zlomkovou čiarou, op. menovateľ

čitateľka -y -liek ž.;

čitateľne prísl.: č. písať;

čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti

čitateľný príd.

1. kt. sa dá (ľahko) (pre)čítať: č-é písmo

2. hovor. al. publ. taký, ktorému sa dá ľahko rozumieť, priehľadný: strana s č-ným programom;

čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;

citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)

do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;

mešita -y -šít ž. mohamedánska modlitebňa