Význam slova "út" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

utáboriť sa dok. dočasne sa ubytovať v stane (v prírode): u. sa pri potoku;
u-enie vojska;

nedok. utáborovať sa

uťahane prísl.;

uťahanosť -i ž.

uťahaný príd. hovor. expr. ustatý, ukonaný, vyčerpaný: prišiel z roboty u.;

nedok. k 1 uťahovať

● u. si opasok uskromniť sa (v jedle ap.)

// utiahnuť sa

1. odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: u. sa do kútika;
u. sa do samoty, do ústrania, pren. prerušiť styky so spoločnosťou

2. prestať sa zaujímať, odtiahnuť sa: u. sa od verejnej činnosti;

nedok. uťahovať sa

// utiahnuť si urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov;

nedok. uťahovať si

utajene prísl.;

utajenosť -i ž.

utajený príd. skrytý, nepozorovaný: u-á sila, u-á choroba;
u-á škodoradosť;
u. svedok kt. nevypovedá verejne;

utajiť -í -a dok.

1. podržať v tajnosti, zatajiť: u. informáciu;
u-enie zločinu

2. urobiť nepozorovaným, skryť, zakryť: u. vzdych, u. sklamanie;

nedok. utajovať

nedok. k 2 utápať -a

// utopiť sa

1. ponorením do vody sa zadusiť, prísť o život: u. sa v mori;
nevedel plávať, u-l sa

2. expr. byť zaplavený množstvom niečoho: u. sa v slzách, v dlhoch, v klamstvách;

nedok. k 2 utápať sa

uťať utne utnú dok. odťať, odseknúť: u. vrchovec (zo) stromu

● akoby u-l náhle, odrazu;

utečenec -nca m. kto utiekol (význ. 2): politickí u-i, prenasledovať u-ov;

utečenecký príd.: u. tábor

utečenka -y -niek ž.;

útecha -y ž. (obyč. slovné) pôsobenie s cieľom dosiahnuť úľavu (v žiali, bolesti ap.), potešenie: slová ú-y;
dodávať, prinášať ú-u;
pohár ú-y pre súťažiacich vyradených z boja o popredné miesto

útek -u m.

1. vzdialenie sa behom: bezhlavý, zbabelý ú., dať sa na ú., zachrániť sa ú-om;
byť na ú-u

2. náhly tajný odchod: u. z väzenia, zo zajatia;
ú. z domu

3. vyhýbanie sa, únik: ú. od zodpovednosti, od tvrdej skutočnosti

nedok. utekať

1. k 1 – 4: u. pred povodňou, u. za hranice;
mlieko u-á z hrnca kypí;
ako ten čas u-á

2. bežať (význ. 1): u. za autobusom;
u-á, čo mu sily stačia;
u. ozlomkrky;
hovor.: u. na stanicu, do obchodu, po lekára ponáhľať sa;
čo už u-te? neodchádzajte ešte!

uteráčik -a m. zdrob.: detský, hygienický u.

uterák -a m. (obdĺžnikový) kus tkaniny na utieranie tela: frotírový u., utrieť si ruky, tvár u-om, do u-a;

útes -u m. ostrý skalný výbežok, bralo: strmý ú.;
koralový ú.;

utešene prísl.

utešený príd. expr. krásny (význ. 1), príjemný, milý: u. pohľad, u. deň;

utešiť dok. poskytnúť útechu, potešiť, upokojiť: u. chorého;
slová sústrasti u-ia;

utesniť dok. urobiť tesným, nepriepustným: dobre u-ené obloky, u. kohútik vodovodu (tesnením);

nedok. utesňovať

nedok. utešovať

// utešiť sa potešiť sa, upokojiť sa: u. sa prácou;
u. sa v žiali;

nedok. utešovať sa

útesový príd.

utiahnuť -e -u -hol dok.

1. pritiahnuť (význ. 2): u. remeň, uzol

2. i nedok. mať silu ťahať; ťahaním dopraviť, vytiahnuť: silný motor u-e hore kopcom, lokomotíva neu-la náklad

3. expr. uvládať, zvládnuť: človek sám neu-e toľko roboty;

utiahnuto prísl.: žiť u.;

utiahnutosť -i ž.

utiahnutý príd. kt. sa uťahuje, nesmelý, zakríknutý, nevýbojný: u-á samotárska povaha;

nedok. utíchať -a

utíchnuť -e -u -chol dok.

1. prestať sa ozývať, stíchnuť, zatíchnuť: vtáky u-li, lomoz u-l

2. prestať (význ. 2), utíšiť sa: bolesť u-la, boje u-li;

utiecť utečie utečú utiekol dok.

1. behom sa vzdialiť; náhlivo opustiť nebezpečné ap. miesto; ujsť, zutekať: zbabelo u., naľakal sa a u-l;
u. prenasledovateľom;
u. pred ohňom, pred povodňou

2. (tajne, nepozorovane) odísť; svojvoľne opustiť isté prostredie, povolanie ap.; ujsť, zutekať: u. z domu, z väzenia;
u. z dediny do mesta;
u. od povinností;
čo si u-l, nepáčilo sa ti tu?

3. expr. (o veciach) uvoľniť sa, uniknúť (zo svojho miesta); ujsť: očko na pančuche u-lo

4. ubehnúť, uplynúť (v čase); ujsť: deň rýchlo u-l, prázdniny u-li (ako voda), cesta im rýchlo u-la

● čo sa vlečie, neu-ie;
to ti neu-ie a) dočkáš sa toho b) na to je čas;

utiekať sa -a nedok. kniž. obracať sa (význ. 4); uchyľovať sa: u. sa o pomoc, o radu k rodičom;
u. sa do samoty vyhľadávať samotu

nedok. utierať -a

utiereň -rne ž. vianočná polnočná omša

utierka -y -rok ž. kus tkaniny na utieranie riadu ap.: kuchynská u.

utilitarista -u m. kto uplatňuje toto úsilie;

utilitaristický príd.;

utilitaristicky prísl.

utilitaristka -y -tiek ž.;

utilitarizmus -mu m. kniž. úsilie, ktorého cieľom je dosiahnutie úžitku; prospechárstvo;

utilitárne prísl.;

utilitárnosť -i ž.

utilitárny príd. kniž. užitočný, prospešný: u-e zretele;

nedok. utínať -a

utíšiť -i dok.

1. upokojiť, uchlácholiť: u. plačúce dieťa, u. pobúrenú verejnosť, u. vlastné svedomie

2. spôsobiť skončenie niečoho, zamedziť, zastaviť; zmierniť: u. vravu, hádku, u. hlad;
liek na u-enie bolesti;

nedok. k 2 utískať -a

// utisnúť sa expr. uskromniť sa: museli sme sa u.;

nedok. utískať sa

utisnúť -e -ú -sol dok.

1. mať schopnosť, silu tisnúť, utlačiť: nevládal u. vozík

2. expr. usporiť (význ. 1), odložiť, ušetriť: u. trochu peňazí;

utisnutý príd. závislý od niekoho, odkázaný na niekoho: u. na pomoc, podporu iných

nedok. utišovať

// utíšiť sa

1. stíchnuť (význ. 1), zatíchnuť, upokojiť sa: pacient sa u-l

2. prestať (význ. 2), utíchnuť; zmierniť sa: rozruch sa u-l;
vietor sa u-l;

nedok. utišovať sa

utišujúci príd. prinášajúci utíšenie, upokojujúci: u-e prostriedky;

utišujúco prísl.

utkať dok. tkaním zhotoviť: u. obrus

útkový príd.: ú-é nite

utkvený, utkvelý príd. kniž. pevne uchovaný, trvalý, stály: u-á predstava, myšlienka

utkvieť -ie -ejú dok.

1. pevne sa zachytiť, uchovať (v mysli ap.): ten obraz mu natrvalo u-l v pamäti

2. kniž. (o zraku) spočinúť (význ. 2), uprieť sa: jeho pohľad u-l na panoráme hôr

3. kniž. spočinúť zrakom, zahľadieť sa: u. pohľadom na tvári ženy;

nedok. utkvievať -a

nedok. utláčať -a

1. k 1: u. seno do kôp

2. uskutočňovať útlak: u. ľud

utláčateľ -a mn. -ia m. kto robí útlak, despota, tyran: boj proti u-om;

utláčateľka -y -liek ž.;

utláčateľský príd.

utlačiť dok.

1. pritlačiť (význ. 1), popritláčať: dobre u. zem okolo priesad

2. utisnúť (význ. 1): ledva u-í naložený vozík (do kopca);

útlak -u m. násilné potláčanie ľudských slobôd a práv: národnostný ú., sociálny, koloniálny ú.;
znášať ú.

utľapkať dok. tľapkaním (význ. 4) zhotoviť, sformovať: u. pagáč, u. cesto;

nedok. utľapkávať -a

utĺcť utlčie utlčú utĺkol dok.

1. tlčením rozdrobiť, potĺcť: u. korenie, u. niečo na prach

2. tlčením stlačiť, ubiť: u-ená hlina, zem;

nedok. utĺkať -a

útlm -u m.

1. fyziol. proces, kt. obmedzuje al. zastavuje činnosť v niekt. oblasti centrálneho nervstva

2. prechodne oslabená sústredenosť, otupenosť

3. (prechodné) obmedzenie, zastavenie činnosti: ú. ťažby uhlia, zbrojnej výroby

□ byť v ú-e, mať ú.;

utlmiť dok.

1. stíšiť (význ. 1), stlmiť: u. zvuky, kroky

2. potlačiť: u. vzburu;
u-ené vášne

útlmový príd.: ú. program sledujúci obmedzenie činnosti

útlo prísl.;

útlocit -u m. kniž. jemnocit (význ. 1), citlivosť: prejaviť ú.;

útlocitne prísl.;

útlocitnosť -i ž.

útlocitný príd.: ú-é srdce;

útlosť -i ž.

útly príd.

1. kt. má tenké a drobné tvary; jemný: ú-a dievčina, ú-a postava

2. kniž. mladý (význ. 1, 2), nedospelý: od ú-ej mladosti, (zomrieť) v ú-om veku;

útočisko -a -čísk, útočište -a -číšť s. miesto al. osoba poskytujúca ochranu v ťažkostiach, v nebezpečenstve; útulok: posledné ú., hľadať, nájsť ú.;
matka je jeho jediné ú.

útočiť nedok.

1. uskutočňovať voj. útok: ú. na predné pozície

2. napadať (fyzicky, v tlači ap.): dravec začal ú.;
ú. na protivníka nevyberanými výrazmi;

útočne prísl.;

útočníčka -y -čok ž.;

útočnícky príd. i prísl.

útočník -a mn. -ci m. kto útočí: nebezpečný ú.;
stredný ú.;

útočnosť -i ž.

útočný príd.

1. kt. útočí al. je založený na útoku, agresívny: ú. oddiel, ú-á vojna, ú-á politika;
ú-á kritika;
ú-á hra ofenzívna

2. určený na útok, použ. pri útoku: ú-á zbraň;
ú. rad, ú-á tretina v niekt. šport. hrách;

útok¹ -u m.

1. voj. napadnutie zamerané na zničenie nepriateľa: nečakaný, náhly, ozbrojený ú., prejsť do ú-u, odraziť ú.

2. prudké napadnutie (fyzické, slovné, v tlači ap.): ú. strážneho psa;
osobný ú., u. na city, na statočnosť;
expr. zmocniť sa niečoho ú-om prudko, náhle;
šport. ú. na bránu súpera

3. skupina útočiacich hráčov: prvý ú. (v hokeji), hrať v ú-u

útok² útku m. text. sústava priečnych nití v tkanine;

utonúť -ie -ú dok.

1. kniž. byť zaplavený množstvom niečoho, utopiť sa (význ. 2): u. v nádhere;
u. v tme stratiť sa

2. správ. utopiť sa, potopiť sa: u. v rieke, správ. utopiť sa v rieke;
loď u-la, správ. loď sa potopila

utopenec -nca m. kto sa utopil: vytiahnuť u-a

utópia -ie ž.

1. nereálna, neuskutočniteľná predstava, ideál, sen: sociálna u.;
cesta na Mesiac už nie je u-ou;
filoz. predstava dokonalého štátu, zriadenia

2. umel. dielo vychádzajúce z takejto predstavy;

utopický príd. založený na utópii: u-á predstava, u-á literatúra;
u. socializmus;

utopicky prísl.

utopista -u m. prívrženec utopizmu;

utopistický príd.: u-é názory, u. film

utopistka -y -tiek ž.;

utopiť dok.

1. ponorením do vody usmrtiť: u. mača, šteňa

2. expr. odstrániť nepriaznivý stav pitím alkoholu: u. žiaľ, hnev, starosti (vo víne)

● expr. v lyžičke vody by ho u-l nenávidí ho;

utopizmus -mu m. utopické predstavy; úsilie o ich uskutočnenie;

utorkový, utorňajší príd.: u-é zasadnutie, u. koncert

utorok -rka m. 2. deň v týždni;

nedok. utrácať -a

utrafiť dok. hovor. uhádnuť (význ. 1), vystihnúť; odhadnúť: u. farbu, melódiu;
iron. to si u-l! mýliš sa

utrápene prísl.;

utrápenosť -i ž.

utrápený príd. naplnený trápením; svedčiaci o trápení; strápený, usužovaný: u-á mať;
u-á tvár;

utrápiť -i dok. trápením vyčerpať, umoriť: u-i ho to na smrť;
pacient u-ený chorobou

// utrápiť sa: u. sa neistotou, obavami

útrapy -rap ž. pomn. trápenie, utrpenie: vojnové ú-y, znášať (telesné, duševné) ú-y

útrata -y -rat obyč. mn. ž. výdavky, trovy: robiť si, zaplatiť ú-y, podniknúť niečo na vlastné ú-y

utratiť dok.

1. minúť peniaze, stroviť: u. veľa peňazí, u. všetko (do posledného haliera)

2. zastaráv. stratiť: u. mladosť, život;

nedok. utŕhať -a: u. na cti tupiť, osočovať

// utrhnúť sa

1. zried. odtrhnúť sa: pes sa u-l (z reťaze)

2. expr. vychytiť sa, schytiť sa: zrazu sa u-e a niet ho celý deň

utrhnúť -e -ú -hol dok.

1. zried. odtrhnúť (význ. 1)

2. expr. vziať (význ. 2), ubrať, odobrať: u. si čas na niečo;
u-e, kde sa dá;