Význam slova "úpr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 377 výsledkov (4 strán)
-
upracovane prísl.;
-
upracovanosť -i ž.
-
upracovaný príd. zrobený: u-á žena;
u-é ruky; -
upratať -ce -cú -cúc/-tajúc dok.
-
upratovač -a m. kto upratuje (na pracoviskách, v domácnostiach) za mzdu;
-
upratovačka -y -čiek ž.
-
nedok. upratovať: veľké, jarné u-nie
-
úprava -y -rav ž.
1. upravovanie, upravenie (význ. 1 – 4): ú. lúk a pasienkov, ú. vlasov, ú. rukopisu;
ú. tkanín, vody, rúd2. vonkajší vzhľad, ráz, usporiadanie niečoho: grafická ú. knihy;
scénická ú. hry;
vzorná ú. písomných prác žiakov -
upravene prísl.;
-
upravenosť -i ž.
-
upravený príd. uvedený do riadneho stavu: u. účes, zovňajšok;
-
upraviť dok.
1. uviesť do riadneho stavu, zlepšiť z vonkajšej, vnútornej stránky: u. si vlasy, u. sa pred zrkadlom, chodí u-ený;
u. svahy, koryto rieky;
u. text rukopisu;
u. vzťahy medzi spolupracovníkmi2. prispôsobiť novým požiadavkám, novému cieľu: u. miestnosti na kancelárie adaptovať;
u. ľudovú pieseň pre zbor3. spracovať, pripraviť: u. mäso, zeleninu na viacero spôsobov;
mat. u. rovnicu (pred riešením)4. podrobiť žiadanému technologickému procesu: u. rudu, tkaniny;
-
úpravňa -e ž. podnik, oddelenie, kde sa upravuje: ú. vody, rúd, textílií
-
úpravnícky príd.: ú-e práce
-
úpravníctvo -a s. prac. odbor zaoberajúci sa úpravou (rúd, tkanín ap.);
-
upravovačka -y -čiek ž.;
-
upravovačský príd.
-
nedok. upravovať
// upraviť sa dostať sa do riadneho stavu, zlepšiť sa: pomery sa u-li, stav pacienta sa postupne u-l;
časom sa všetko u-í; -
nedok. upravovať sa
-
upravovateľ -a mn. -ia m. kto sa zaoberá úpravou lit. al. hud. diela: u. divadelnej hry, u. ľudových piesní;
-
upravovateľka -y -liek ž.;
-
upravovateľský príd.: u. zásah
-
nedok. uprázdňovať
// uprázdniť sa: u-lo sa niekoľko miest;
-
nedok. uprázdňovať sa
-
upražiť dok. pražením upraviť, pripraviť: u. vajíčka na slanine;
u. kávu, mandle;
odb. u. rudu// upražiť sa pražením získať žiadanú podobu: cibuľa sa u-la nahnedo
-
uprednostniť dok. prednostne vybaviť, dať prednosť: u. výstavbu školy, u. starších;
-
nedok. uprednostňovať
-
upresniť, vhodnejšie spresniť
-
upretý, uprený príd. (o zraku) sústredený na istú vec: u. pohľad;
-
upriamiť -i dok. zamerať (význ. 2), zacieliť, sústrediť: u. myseľ na istý problém;
-
nedok. upriamovať
// upriamiť sa: pohľad sa u-l do diaľky;
tak sa na vec u-l, že nemyslí na nič iné; -
nedok. upriamovať sa
-
upriasť -radie -radú dok. pradením zhotoviť: u. niť, priadzu
-
uprieť2 -ie -ú -tý/-ný dok. poprieť (význ. 1), nepriznať: u. niekomu právo na niečo;
dielu nemožno u. pravdivosť;uprieť1 -ie -ú -tý/-ný dok. sústredene zamerať, upriamiť, obrátiť (význ. 3): u. zrak, pozornosť istým smerom;
pohľad u-tý do diaľky; -
úprimnosť -i ž.
-
úprimný príd.
1. konajúci bez pretvárky, otvorený, priamy; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. pohľad, ú-é slová2. skutočný (význ. 1), nefalšovaný, nepredstieraný: ú-é priateľstvo, ú. vzťah, ú-á radosť;
-
uprosiť dok. prosením obmäkčiť: (ne)dať sa u.
-
uprostred
I. prísl. v prostriedku, v strede, naprostriedku: námestie s fontánou u.
II. predl. s G vyj.
1. umiestnenie v strede (priestoru, skupiny ap.), naprostred, naprostriedku: jabloň u. záhrady;
pohyb u. davu2. čas v strede nejakého časového úseku al. činnosti: u. noci, prestávka u. zápasu
3. čas rámcovaný dejom, okolnosťou, v priebehu, počas, za: vyrušil ho u. práce, výstrel u. ticha
-
práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;
-
práca -e prác ž.
1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e
5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje; -
práceneschopnosť -i ž.
II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie
-
práceneschopný
-
práceschopnosť -i ž.
-
práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie
-
práchnivosť -i ž.
-
práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;
-
práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)
-
prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
práčňa, práčovňa -e ž.
1. miestnosť na pranie: družstevná p.
2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.
-
prácne prísl.: p. niečo získať;
-
prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup
-
prádelňa, správ. práč(ov)ňa
-
prádelník, správ. bielizník
-
prádlo, správ. bielizeň
-
prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie
-
prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi
-
prápor -u m.
1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.
2. správ. zástava;
-
práporčíčka -y -čok ž. k 2;
-
práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť -
práporčík -a mn. -ci m.
1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi
2. stredný st. vyšších práporčíkov;
-
práporečník, správ. zástavník
-
práporový príd. k 1
-
opak. prášievať -a
// prášiť sa
1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
z múčneho vreca sa p-i2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov
● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi; -
opak. prášievať sa
-
prášiť -i nedok.
1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!
2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce
-
prask, prásk cit.
1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel
2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem
-
praskavo, práskavo prísl.
-
praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;
-
práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka
-
práškovať nedok.
1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami -
práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok
-
práškový príd.
1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor
2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov
-
prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon
-
prášok -šku m.
1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y; -
opak. právať -a
-
práve
I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončiliII. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť -
právne prísl.
-
právnička -y -čiek ž.;
-
právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;právnicky prísl.
-
právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;
-
právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve; -
právo -a práv s.
1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.
3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.
4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.
-
právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo
-
právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.
-
právoplatne prísl.;
-
právoplatnosť -i ž.
-
právoplatný príd.
1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba
-
prázdninovať nedok. hovor. prežívať prázdniny: p. v Tatrách, pri mori
-
prázdninový príd.: p. tábor
-
prázdniny -nin ž. pomn.
1. obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niekt. odboroch nepracuje: školské, divadelné p.
2. obdobie, v kt. platí oslobodenie od príslušných poplatkov: daňové p. pre zahraničných investorov;
-
prázdno
I. -a s. prázdny priestor, prázdnota: rútiť sa do p-a
● hľadieť, dívať sa do p-a neprítomne
II. prísl.
1. tupo, bezducho: hľadí na mňa p.
2. vetná prísl. pusto: v dome je p.
-
prázdnosť -i ž. bezobsažnosť
-
prázdnota -y ž. prázdno: p. ulíc;
● zívať p-ou byť prázdny
-
prázdny príd.
1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok;
p. zošit nepopísaný;2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život
3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň
● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí;
→ mlátiť p-u slamu;
→ prísť s p-ymi rukami;
mať p-e vrecko nemať peňazí; -
prémia -ie ž.
1. odmena v (tipovacej) súťaži;
ekon. osobitná odmena za zvýšený výkon, vysokú akosť, úsporu ap.: získať p-iu;
štvrťročná p., p. za prekročenie úloh2. dar za splnenie istých podmienok: knižná p.;
-
prémiovať nedok. i dok. odmieňať, odmeniť prémiou: p. mimoriadne výkony, p. zamestnancov
-
prémiový príd.: p. poriadok, p-á kniha;
p-é sporenie -
préria -ie ž. trávnatá step v miernom pásme Sev. Ameriky;
-
prériový príd.
-
préteritum -ta s. lingv. minulý čas
-
prézentný príd.
-
príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
rozprávať p. -
príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;
-
príbojový príd.
-
príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.
-
príbuzenský príd.: p. pomer;
príbuzensky prísl.
-
príbuzenstvo -a s.
1. vzťah vzniknutý rodom al. sobášom: pokrvné p.
2. hromad. príbuzní ako celok, rodina: na svadbe bolo celé p.;
-
príbuzne prísl.;
-
príbuznosť -i ž.
II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch;
pokrvný p.