Význam slova "úko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ukojiť -í -a dok. kniž. uspokojiť fyzické al. psychické potreby, utíšiť: u. pudy, hlad;
u. túžbu;

úkol -u m. prac. úloha odmeňovaná podľa množstva vykonanej práce, akord: pracovať v ú-e;

úkolár -a m. zostavovateľ úkolu;

úkolárka -y -rok ž.

ukolísať -še -šu dok.

1. kolísaním utíšiť, uspať: u. dieťa

2. upokojiť: u-né svedomie, u. sľubmi;

nedok. ukolísavať -a

úkolovať nedok. určiť úkol a odmenu (za prácu): ú. prácu

úkolový príd.: ú-á mzda za jednotku vyrobeného množstva;
ú. robotník

úkon -u m. časť súvislej činnosti, akt, výkon, operácia: pracovný ú., zmechanizované ú-y;
právny ú.;
náb. liturgický ú. bohoslužobný obrad

ukonano prísl.;

ukonanosť -i ž.

ukonaný príd. ustatý, unavený: u-é telo;
expr. u. na smrť veľmi;

ukončiť -nč/-i! dok. dokončiť, dovŕšiť, zakončiť, skončiť: u-ené vzdelanie;
u. diskusiu;

nedok. ukončovať

ukoňovať sa dok. hovor. expr. veľmi sa narobiť: vrátil sa (z brigády) celý u-ný

úkor -u m. iba v spoj. na úkor na škodu, na ujmu, na účet: obohacujú sa na náš ú.;

ukoristiť -sť/-i! dok.

1. získať ako (vojnovú) korisť: u-ené zbrane

2. uchytiť, uchmatnúť: usiluje sa čo najviac u. pre seba

úkosom prísl. šikmo, bokom: pozerať ú. zazerať

ukotviť dok. zabezpečiť, aby sa niečo nepohlo, nepohybovalo, zakotviť (význ. 3), upevniť: u. dosky, trámy;
u. lanami

ukovať ukuje ukujú ukuj! ukoval, ukuť -je -jú -uj! -ul dok. kovaním, kutím zhotoviť, vykovať, vykuť: u. podkovu, ručne u-né náradie;

áčko -a -čok s. hovor. písmeno a, A;
vec ním označená al. majúca jeho podobu

akýkoľvek akéhokoľvek zám. neurč. hocijaký; každý: prijal by akúkoľvek prácu;
márna bola akákoľvek námaha;
šaty bez akejkoľvek ozdoby úplne bez ozdoby;
a. bol výsledok, nikdy nebol spokojný

autíčko -a -čok s. zdrob.: detské a.

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty

béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)

bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.

bledučko, bleduško, bledunko, bledulinko prísl.

blízučko, blízunko, blízulinko prísl.

bohviekoľko zám. neurč. číslov. hovor. expr. ktoviekoľko: blúdil b. hodín dosť dlho;
nezarobil b. zarobil málo

bruško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1

2. okrúhla spodná časť prsta

céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

cestíčko -a -čok s. zdrob.

chmuľko -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

chudučko, chudunko, chudulinko prísl.

chutnučko, chutnulinko prísl.

číkoľvek zám. privl. neurč. označ. neurčitého, ľubovoľného vlastníka, pôvodcu: vráť to, nech je to čiekoľvek

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.

dokiaľkoľvek zám. neurč. príslov. vyj. ľubovoľnosť časovej hranice, hocijako dlho, akokoľvek dlho: vydržím, nech to trvá d.

doškoľovací príd. určený na doškolenie, doškoľovanie: d. ústav

nedok. doškoľovať: d-nie personálu

// doškoliť sa: lekári sa d-ia;

nedok. doškoľovať sa

drobučko, drobnučko, drobulinko, drobnulinko, drobunko prísl.

éčko -a -čok s. hovor. písmeno e, E; vec ním označená al. majúca jeho podobu

elpéčko -a -čok s. hovor. dlhohrajúca platňa (zo skr. LP podľa angl. long play): speváčke vyšlo nové e.

géčko -a -čok s. hovor. písmeno g, G; čo je ním označené

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško prísl.

hlúpučko prísl.

hniezdočko -a -čiek s. zdrob.

hocikoľko, hockoľko neskl., m. živ. hocikoľkí, hockoľkí, m. neživ., ž. a s. hocikoľké, hockoľké zám. neurč. číslov. vyj. ľubovoľný al. rozmanitý neurč. počet, nezáleží na tom koľko, koľkokoľvek, bárskoľko: kamarátov si nájde h., h-ých;
týka sa to h., h-ých osôb;
h-í z nás

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal

jabĺčko -a -čok s.

1. zdrob. k jablko

2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe

● červený ako j.;
líčka ako j-a okrúhle;

jemnučko, jemnuško, jemnulinko prísl.

ježko -a m.

1. mn. -y/-ovia A -y/-ov zdrob. k jež

2. mn. -y vec podobná ježkovi: j. na kvety, vlasy na j-a

kadiaľkoľvek zám. neurč. príslov. kadekoľvek (význ. 1, 2): dá sa ísť k.;
k. chodil, mal oči otvorené

kilečko -a -čiek s. zdrob. expr.

klbôčko -a -čok s. zdrob.

koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.

kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

kočiarik -a m.

1. zdrob. ku kočiar

2. kočík

kočíček -čka m. zdrob.

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

kočíkový príd.;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

kočovať nedok.

1. meniť svoje sídlo, nemať pevné obydlie: v púšti k-jú nomádi

2. meniť miesto pôsobenia: k-júca divadelná spoločnosť;
k. so včelami

kočovnícky príd.: k. spôsob života

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kočovný príd.

1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň

2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

koľajisko -a -jísk s. zostava koľají na stanici

koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;

koľajnicový príd.

koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava

koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.

1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho;
k-á má byť tá medzera? aká veľká

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov;
každý dostane (toľko), k. si zaslúži;
spomína, s k-mi nádejami ta išiel

4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil

koľko-toľko koľkých-toľkých obyč. neskl. zám. neurč. má význ. malého množstva, niekoľko; trocha, mál(ičk)o: aspoň k. kláskov máme;
keby ešte vládal, aspoň k.

koľkociferný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu cifier: k-é číslo

koľkodňový, koľkodenný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu dní: k-é mláďa;
k-é školenie

koľkokoľvek koľkýchkoľvek obyč. neskl. zám. neurč. číslov. hoc(i)koľko: môžeš si požičať, k. budeš chcieť

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

koľkolitrový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu litrov: k-á chladnička

koľkonásobne zám. opyt. príslov.

koľkonásobný zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na počet prípadov násobenia al. opakovania deja, javu, vlastnosti: k-é víťazstvo dosiahol? k-á ozvena sa ozvala?

koľkoposchodový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu poschodí: k. dom

koľkoraký zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet druhov: k-é spôsoby (úpravy) rozoznávame?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k-é farby (má príroda)!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, prívlastkovú: až teraz vidí, k-é možnosti prepásol

koľkoročný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu rokov: k-é dieťa;
k-é štúdium

koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

koľký-toľký zám. neurč. aspoň nejaký, aký-taký, malý: k. úžitok

koňačik -a m. zdrob. expr.

koňacina -y ž. konské mäso

koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
vajcový k. likér so žĺtkami;

koňakový príd.: k-é poháre;

koňmo prísl. na koni, na koňoch: cestovať k.

košarovať nedok. prekladať košiar (a tak zúrodňovať pasienok): hnojenie lúk k-ním

košato prísl.: k. sa rozrastať;

košatosť -i ž.

košatý príd. bohato rozvetvený: k. strom, k-á koruna;

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;

košiarový príd.

košíček -čka m. zdrob.: papierové k-y (na zákusky)

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

košikár -a m. odborník na výr. košov a iných pletených predmetov; predavač takýchto výrobkov;

košikárka -y -rok ž.;

košikársky príd.: k. tovar;

košikárstvo -a s. košikárske remeslo