Význam slova "ôs" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. oškierať -a

// oškrieť sa: o. sa na kolene;

nedok. oškierať sa

ošklbaný príd.

1. zbavený peria, porastu, lístia ap.: o-á hus, o. strom, záhon

2. pejor. (o veciach) roztrhaný, otrhaný: o. kabát

3. pejor. (o človeku) otrhaný: o. žobrák

ošklbať -e -ú dok.

1. šklbaním odstrániť (perie ap.): o. perie;
o. lístky z kvetu otrhať

2. šklbaním zbaviť peria ap.: o. hus, konár

3. expr. obrať, okradnúť: o. niekoho o posledné peniaze

● o. niekoho ako hus obrať o všetko;

nedok. ošklbávať -a

ošklivec -vca m. expr. ošklivý človek

oškliviť nedok. vzbudzovať v niekom ošklivosť, odpor k niečomu, protiviť: o-í mu učenie, o-í si jedlo

// oškliviť sa

1. hnusiť sa: o-í sa mu jesť rybu

2. expr. zaoberať sa, zapodievať sa (s niečím nepríjemným): nebudem sa už s neposlušníkom o.

ošklivo prísl. i vetná prísl.: o. vyzerať;
vonku je o.;

ošklivosť -i ž.

1. k 1 – 3

2. ošklivý čin: páchať o-i

3. odpor, hnus: cítiť o. k niekomu

ošklivý príd.

1. výzorom nepekný, škaredý, ohavný, hnusný, op. pekný: o-é farby, o-á tvár

2. vzbudzujúci nepríjemné pocity, nepríjemný, protivný, ohavný: o-á robota, o-é počasie, o-á choroba;
o-é slovo neslušné, hrubé

3. expr. nebezpečný, háklivý: je to o-á situácia, o-é zranenie;

oskoruša -e -rúš/-í ž.

1. ovocný strom, bot. jarabina o. Sorbus domestica

2. drobný trpký plod tohto stromu

oškrabať -e -ú, oškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť (povrchovú vrstvu), zoškr(i)abať: o. špinu, blato, o. kôru zo stromu

2. škr(i)abaním očistiť, obieliť: o. zemiaky;

nedok. oškrabávať, oškrabúvať -a, oškrabovať

oškrabkať dok. expr. (jemne) oškrabať: o. nečistotu;

nedok. oškrabkávať -a

oškrieť -ie -ú -etý/-ený dok. odrieť, poškr(i)abať, oškúliť: o. (si) lakeť, o-tý stôl;

oškúliť -i -ľ! dok. expr. odrieť, poškr(i)abať, oškrieť: o. si líce, o-ená skriňa

// oškúliť sa: o-l sa a poudieral

oškvarček -a m. zdrob.

oškvariť dok. škvarením pripáliť (na povrchu): o. si vlasy, kožu

oškvarkový príd.: o-é pagáče;

oškvarok -rku/-rka m. obyč. mn. škvarka: halušky s o-mi;

oškvŕknuť -e -u -kol dok.

1. sčasti spáliť (plameňom, mrazom ap.): blesk o-l strom

2. sčasti o(b)horieť, sčasti sa spáliť: o-té vlasy

osla -y osiel ž. kameň na ostrenie kosy;

oslabiť dok. urobiť slabším, slabým, zoslabiť, op. zosilniť: choroba o-la organizmus;
o. význam, účinok niečoho, o. moc;
o-ené mužstvo nekompletné;
o-enie súpera;

oslabnúť -e -ú -bol dok. stať sa slabším, slabým, zoslabnúť: po dlhej chorobe o-l, zrak mu o-l;
o-té údy

nedok. oslabovať

// oslabiť sa (z)oslabnúť, op. zosilnieť: o-enie organizmu;
fin. kurz koruny sa o-l, koruna sa o-la;

nedok. oslabovať sa

osladiť dok. urobiť sladkým: o. čaj (cukrom, medom);

nedok. osládzať -a, osladzovať

ošľahať dok. šľahaním zasiahnuť a poškodiť: vetrom, dažďom o-né stromy;

nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a

ošľahnúť -e -ú -hol dok. šľahnutím zasiahnuť a poškodiť: tvár o-tá plameňom;
mráz o-l kvety;

oslava -y osláv ž.

1. slávnosť: rodinná o., o. narodenín;
o-y vzniku Slovenskej republiky;
o-y SNP;
usporiadať o-u

2. kniž. oslávenie, oslavovanie: o. mladosti

oslávenec -nca m. kto je oslavovaný: vinš o-ovi;

oslávenkyňa -e -kýň ž.

osláviť -i dok.

1. uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: o. svoju päťdesiatku, o. víťazstvo;
o. príchod vierozvestov

2. prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele o-l hrdinstvo, vlasť;

oslavne prísl.;

oslavnosť -i ž.

oslavný príd. určený na oslavovanie, oslavujúci: o. prejav;

nedok. oslavovať

oslepiť dok.

1. urobiť slepým: následok choroby bolo o-enie;
bol už nevládny a skoro celkom o-ený

2. na chvíľu zbaviť schopnosti vidieť, oslniť: prudké svetlo ho o-lo

3. expr. omámiť, oslniť, očariť: nádhera paláca ho o-la;
o-ený vlastnou mocou;

oslepnúť -e -ú -pol dok. stratiť zrak: pri požiari o-l;
čiastočne, úplne o-tý

nedok. oslepovať

oslepujúci príd. kt. oslepuje: o-a žiara;
o-a krása;

oslepujúco prísl.

oslí príd.

oslička -y -čiek ž. zdrob.

oslniť dok.

1. prudkým svetlom na chvíľu oslepiť: o. bicyklistu

2. zapôsobiť silným dojmom, omámiť, oslepiť, očariť: sláva, krása ho o-la, o-ený úspechom;

oslnivo prísl.

oslnivý príd. oslňujúci: o-á žiara;
o-á krása, čistota;

nedok. oslňovať

oslňujúci príd. kt. oslňuje, oslnivý: o-e svetlo;
o. výkon;

oslňujúco prísl.

oslobodiť dok.

1. zbaviť nadvlády; vyslobodiť: o. krajinu od nepriateľov, vojsko o-lo od okupantov celé územie štátu

2. zbaviť viny: o. obžalovaného

3. vyslobodiť, uvoľniť, vymaniť: o. si ruku zo zovretia

4. zbaviť niečoho zaťažujúceho, (nepríjemnej) povinnosti, vyslobodiť: o. od trápenia, o. od dane, od skúšky;

osloboditeľ -a mn. -ia m. kto sa zaslúžil o oslobodenie: o. národov, vďaka o-om;

osloboditeľka -y -liek ž.;

osloboditeľský príd.: o. zápas

oslobodzovací príd. kt. má za cieľ oslobodiť: o. boj, o-ie hnutie

nedok. oslobodzovať

// oslobodiť sa

1. zbaviť sa nadvlády, vyslobodiť sa: o. sa spod cudzej nadvlády, o. sa spod jarma moci;
národné o-enie

2. zbaviť sa niečoho zaťažujúceho, nepríjemného, vyslobodiť sa: o. sa od strachu;

nedok. oslobodzovať sa

oslobodzujúci príd. kt. oslobodzuje: o. rozsudok;
o. pocit;
o. úsmev uvoľnený;

oslobodzujúco prísl.

osloviť dok.

1. prihovoriť sa niekomu (otázkou): o. okoloidúceho;
kde sa ponáhľaš? o-l ma sused;
už sa neo-li rok

2. kniž. al. publ. vyvolať (priaznivý) ohlas, zaujať pozornosť, zapôsobiť: predstavenie o-lo najmä mládež, kniha o-la čitateľov

3. pomenovať osloveného vhodným menom, titulom: ako vás mám o.? úctivé o-enie

4. hovor. požiadať, vyzvať: o-l som ho v tej veci už dvakrát;

nedok. oslovovať

osma -y osiem ž. kart. osmička: vytiahnuť, vyhodiť o-u

ôsmačka -y -čiek ž.;

ôsmacký príd.

ôsmak -a mn. -ci m. žiak 8. triedy, 8. ročníka;

osmažiť dok. opražiť: o. cibuľu, žemľu

ošmeknúť -e -ú -kol dok. pejor. klamstvom okradnúť, dostať: o. niekoho o peniaze

// ošmeknúť sa oklamať sa, dostať sa: pri kúpe som sa o-l

osmeliť sa -ľ! dok. nabrať smelosť, odvážiť sa: o. sa zaklopať, (ne)o. sa ozvať, o-l sa a prišiel;

nedok. osmeľovať sa

osmička -y -čiek ž.

1. číslo, číslica 8

2. niečo označené číslom 8 (izba, električka ap.)

3. čo sa podobá číslici 8: krasokorčuliar kreslil o-y;
na kolese sa urobila o.

osmina -y -mín ž.

I. čísl. zlom. ôsma časť celku, 1/8: o. jablka

II. hud. nota s hodnotou ôsmej časti celej noty;

osminka -y -niek ž. zdrob.: o. masla 1/8 kg;
o. papiera

osminový príd.: o-á nota;

ošmirgľovať dok. k šmirgľovať: o. plech;
o. hrdzu

osmium -ia s. tvrdý a krehký sivobiely kov, najťažší chem. prvok, zn. Os

osmonoh -a mn. N a A -y m. zool. chobotnica, Octopus

osmorák -a mn. N a A -y m. jeleň s 8 vetvami na parohoch

osmorako čísl. druh. príslov.

osmoraký čísl. druh. ôsmich druhov: o-é farby;

osmoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo vyj. počet 8; pri iných podst. m. vyj. počet 8 ako súhrn: o. okuliarov, o. očí;
o. zápaliek;
o. detí

osmutnieť -ie -ejú dok. stať sa smutnejším, smutným, zosmutnieť: tvár mu o-la;

nedok. osmutnievať -a

ôsmy čísl. rad. k 8: ô-a trieda, ô. deň, ráno o ô-ej

● ô. div sveta výnimočná vec

ôsmykrát, ôsmy raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 8: ô. sa pokúsiť (prekonať rekord)

osnova -y -nov ž.

1. sústava priadzí v tkanine idúca po jej dĺžke

2. (notová) o. 5 vodorovných čiar na zapisovanie nôt

3. (myšlienkové) rozvrhnutie, zákl. usporiadanie, plán: o. hry, článku, rámcová o.;
učebné o-y;
práv. o. zákona navrhované znenie;

osnovať dok. kniž.

1. i nedok. (tajne) pripraviť, pripravovať (niečo zlé): o. úklady, intrigy, atentát

2. založiť, usporiadať: dielo o-né na poznaní histórie;
o. učebnú látku

osnovateľ -a mn. -ia m. kniž.

1. kto niečo (zlé) (z)osnoval: o. vojny, zločinu

2. zakladateľ: o. podniku;

osnovateľka -y -liek ž.

osnovný príd. k 1: o-á priadza

osoba -y osôb ž.

1. ľudská bytosť (bez rozdielu pohlavia) ako jednotlivec: je to významná o., sedadlo pre dve o-y;
pokiaľ ide o moju o-u o mňa

2. jednotlivec ako nositeľ istej funkcie, práva ap.: plnoleté o-y;
civilná, vojenská, duchovná o.

3. postava (v umel. diele): konanie o-b (v dráme)

4. gram. kategória rozlišujúca účastníkov reči a toho al. to, o kom, resp. o čom sa hovorí: prvá, druhá, tretia o.;

osobák -a m.

1. subšt. osobný vlak: viezť sa o-m

2. šport. slang. osobný rekord; osobáčik -a m. zdrob. expr.

osobite, osobito prísl.;

osobitne prísl.: vyzvať každého o.;
o. pripomenúť;
vyjadrovať sa o.;

osobitnosť -i ž.

osobitný príd.

1. kt. jestvuje samostatne, oddelene: o. vchod separátny;
o-é odvetvie;
to je o. prípad odlišný

2. kt. má nejakú mimoriadnu funkciu, úlohu, cieľ ap., mimoriadny: o. vlak, o-á komisia, o-á ochrana, o. význam;
o-á škola pre rozumovo postihnutú mládež

3. výnimočný, mimoriadny: o-á pozornosť, starostlivosť

4. svojrázny, osobitý, svojský, typický, zvláštny: mať o. ráz, o-é čaro;
o-á reč;

osobitosť -i ž.: národná o., pečať o-i

osobitý príd. svojrázny, svojský, zvláštny: o. ráz, o-é zafarbenie;

osôbka -y -bok ž. zdrob. expr. k 1

osobne prísl. k 1 – 3: o. zodpovedať;
o. si niečo vysvetľovať;
o. poznať niekoho

osobnosť -i ž.

1. človek s vyhranenými duš. vlastnosťami, individualita; súhrn takýchto vlastností: je to (silná) o., ovláda celý kolektív;
čaro jej o-i

2. jednotlivec s významným postavením v spoloč., polit., ved. ap. sfére: významné o-i našej histórie zjavy, postavy;
úloha o-i, kult o-i;

osobnostne prísl.

osobnostný príd.: o. prínos;

osobný príd.

1. týkajúci sa osoby ako ľudského jedinca al. gram. osoby: o-é veci, potreby, údaje;
o-á zodpovednosť, sloboda;
o-é oddelenie pre agendu, administratívne veci o pracovníkoch;
o. automobil, vlak;
o-é mená rodné mená a priezviská;
gram.: o-é prípony (pri slovesách);
o-é zámená (napr. ja, ty);
o. počítač určený jednotlivému používateľovi, zn. PC

2. týkajúci sa názorov, postojov, záujmov ap. jednej osoby, subjektívny: o-é šťastie, o-á mienka, o. vkus;
je príliš o. zaujatý

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, bezprostredný, priamy: o. styk, o-á prítomnosť, účasť

4. pridelený istej osobe: o. tajomník, o-á stráž, o. lekár;
šport. o-á obrana;
odb. o-é identifikačné číslo tajný číselný kód držiteľa platobnej karty ap.

● vybaviť si s niekým o-é → účty;

osobovať si nedok. kniž. privlastňovať si (právo, moc ap.), obyč. protiprávne, nemiestne: o. si právo trestať, právo autorstva

osočovať nedok. ohovárať, haniť (obyč. v polit. a spoloč. živote): o. zriadenie;
vzájomné o-nie

osoh -u m. úžitok, prospech, op. škoda: hmotný, duševný o.

□ byť, ísť na o. osožiť;
mať z niečoho o.

● narobiť viac → škody ako o-u

osol osla mn. N a A -y m. somár;

osoliť -ľ! dok. pridať soľ; posypať soľou, posoliť: o. polievku;
o. chlieb;

ošomrať -e -ú dok. expr. šomraním prejaviť nespokojnosť, ohundrať, ofrflať: o. darček, o. každú robotu;

nedok. ošomrávať -a

osopiť sa dok. ostro niekomu niečo povedať, oboriť sa: o. sa na dieťa;

nedok. osopovať sa

osový príd. k 1: o. prierez v osi;

osožiť nedok. prinášať osoh, byť na osoh, prospievať: plávanie o-í zdraviu, o-lo by ti viac spať;
neo-í vám, že sa namáhate

osožne prísl.;

osožnosť -i ž.