Význam slova "íst" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 108 výsledkov (1 strana)
-
ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli
4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)
6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou
7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;
8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú
9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo
11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)
14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde15. hovor. hodiť sa2, pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?
● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni! -
iste, isto
I. istejšie prísl.
1. v zhode so skutočnosťou, nepochybne, zaručene: (ne)viem to i.
2. s istotou, pevne, smelo: správal sa už istejšie;
postupovať pomaly, ale i.3. bezpečne: cítiť sa i.
II. expr. i isteže, isto-iste čast. vyj. istotu, určite, naisto, naozaj, bezpochyby: i. príde;
celkom i. tam stál;
i., urobili sme chyby pravdaže -
istina -y -tín ž. fin. suma, ktorú dostáva držiteľ obligácie v čase jej splatnosti, t. j. pri jej umorení
-
istiť -sť/-i! nedok. zabezpečovať (význ. 3): horolezec sa i-í (lanom);
i. kábel -
istota -y -tôt ž.
1. nepochybná pravda; pevné presvedčenie: i. poznania, mať i-u v niečom;
s i-ou tvrdiť;
pre i-u ešte skontrolovať2. prejav schopností, zručností, viery vo vlastné sily ap.: intonačná i. (speváka);
i. vystupovania;
konať s i-ou, dodať niekomu i-u3. záruka bezpečnosti, zabezpečenia: v práci je jeho i.;
poskytnúť niekomu i-y;
sociálna, finančná i.● i. je i. treba sa poistiť
-
istý istejší príd.
1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda;
i-é správy spoľahlivé;
je to viac ako i-é;
byť si i. víťazstvom2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší;
i. hlas, mať i-ú ruku3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
byť si i. pred nebezpečenstvom;
nebyť si i. životom byť ohrozený;
nikto nie je pred ním i.;
i-é miesto (v zamestnaní);
mať i. chlieb4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu
5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery;
i. človek sa ma spýtal nejaký -
chrúst -a mn. N a A -y m. veľký chrobák s hnedými krovkami obžierajúci listy stromov, zool. Melolontha;
-
pôst -u m.
1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;
2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;
-
st. skr.
1. stupeň
2. starší: Ján Čajak st.
-
nedok. stáčať -a
// stočiť sa skrútiť sa (význ. 1, 3): mačka sa s-la do klbka;
vietor sa s-l (na východ); -
nedok. stáčať sa
-
stádo -a stád s. črieda: s. kráv;
-
stádočko -a -čiek s. zdrob.
-
stádovito, stádovite prísl.;
-
stádovitosť -i ž.
-
stádovitý príd. pejor. nekriticky podliehajúci názorom väčšiny: s-é správanie;
-
stádovo prísl.;
-
stádovosť -i ž.;
-
stádový príd.: s. inštinkt;
-
stále prísl.: s. rovnaký;
s. sa vyskytovať; -
stálica -e -lic ž. hviezda (, o kt. sa predpokladalo, že nemení miesto);
-
stálofarebnosť -i ž.
-
stálofarebný príd. kt. má stálu farbu: s-á látka;
-
stálosť -i ž.: s. citov;
s. meny stabilita;
s. farby trvanlivosť;
nemať s-i -
stáložiarny príd.: s-e kachle, s-a pec s nepretržitým kúrením
-
stály príd.
1. neprerušený v čase, ustavičný, neprestajný, trvalý: s-a spolupráca, prevádzka
2. kt. nepodlieha zmenám, (vždy) rovnaký, nemenný, trvalý: s-a povaha;
s-a farba, s-e počasie;
byť s. v láske3. kt. sa pravidelne vyskytuje, pravidelný: s-i návštevníci (divadla);
s-i hostia (v hoteli); -
stámiliónový príd.: s-é hodnoty
-
stámilióny -ov m. mn. čísl. zákl.
1. mnoho (sto) miliónov: vynaložiť s. na stavbu
2. expr. veľké množstvo: s. ľudí;
-
stánkový príd. k 1: s. predaj
-
stánok -nku m.
1. búdka, prístrešok ap. ako pouličná predajňa: novinový, kvetinový s., s-y s občerstvením
-
nedok. stápať -a
// stopiť sa roztopiť sa (význ. 1, 2), rozpustiť sa: sneh sa s-l;
-
nedok. stápať sa
-
stárež -e ž. hromad. kniž. al. expr. starí ľudia: mládež i s. všetci
-
stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;
-
stáročný príd.: s. vývin
-
státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.
1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.
2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;
-
státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup
-
nedok. k 1 stávať si, stávať3 -a
-
stávka -y -vok ž.
1. dohovor, pri kt. vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne; hra založená na takomto dohovore: uzavrieť, prehrať s-u;
s. o peniaze2. vec, vklad, o kt. sa niekto stavil al. kt. postavil do hry: prijímať s-y
-
stávkar -a m. kto uzatvára stávky;
-
stávkarka -y -riek ž.;
-
stávkarský príd.
-
stávkový príd.: s-á kancelária kt. prijíma a vypláca stávky
-
stáž -e ž. dlhší študijný pobyt (na výskumnom, ved. pracovisku);
-
stážista -u m. kto je na stáži;
-
stážistka -y -tiek ž.
-
stážovať nedok. hovor. byť na stáži: s. v zahraničí
nedok. sťažovať
-
stážový príd.;
-
nedok. stíchať -a
-
stíchnuť -e -u -chol dok.
1. prestať sa ozývať, utíchnuť, zatíchnuť: vtáky s-li, ulica s-la
-
stíhač -a m. kto stíha (význ. 1): voj. stíhací letec;
šport. účastník stíhacích pretekov -
stíhací príd. určený na stíhanie: s-ie lietadlá;
šport. s-ie preteky (v cyklistike) -
stíhačka -y -čiek ž. hovor. voj. stíhacie lietadlo
-
stíhať -a nedok.
1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: s. zlodeja
2. úradne zakročovať proti niekomu; trestať: súd ho s-l za ublíženie;
s. zradu;
práv. trestné s-nie3. (nepríjemne) postihovať, zastihovať: s-jú ho choroby, s-a ich neúroda;
jedno nešťastie s-a druhé nasledujú za sebou4. hovor. mať dosť času na vykonanie niečoho: popri učení s-a športovať;
nič nes-a -
nedok. k 1 – 3 stínať -a
// sťať sa hovor. expr. veľmi sa opiť, spiť sa: s. sa do nemoty úplne
-
stíplčejs, steeplechase [stíplčejs] neskl. ž. (angl.) šport. náročné prekážkové dostihy, preteky
-
stíšiť -i dok.
1. urobiť tichším, tichým, stlmiť: s. hlas, rádio
2. zmierniť, stlmiť, oslabiť: s. bolesť (liekom), s. žiaľ
3. urobiť pomalším, spomaliť: s. krok;
auto v zákrute s-lo;
v stanici vlak s-l zmiernil rýchlosť; -
dok. stískať -a
// stisnúť sa
1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;
2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;
-
nedok. stískať sa
-
stľapčiť dok. expr. sploštiť: s. cesto
// stľapčiť sa: vlasy sa jej od čiapky s-li
-
stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.
1. zatlčením klincov spojiť, zhlobiť, zbiť: s. dve dosky (dovedna)
-
nedok. k 1, 2 stĺkať -a
-
stĺp -a m.
1. vys. hrubá tyč, kôl, obyč. stojaci v zemi: drevený s., povala podopretá s-m;
s-y elektrického vedenia stožiare;
→ morový s.;2. zvislý (nosný) prvok stav. konštrukcie, pilier: nosný s.;
iónsky, korintský s.; -
stĺpček -a m. zdrob.
1. k stĺpec 1, 2, 4: doplniť údaje do s-ov
2. kratší (pravidelný) novinársky útvar s aktuálnym obsahom, kurzívka: jazykový, záhradkársky s.
-
stĺpcový príd.: s-á sadzba;
s. súčet; -
stĺpec -pca m.
1. menší stĺp, stĺpik: s. v poličke, v knižnici
2. útvar pozostávajúci z niečoho usporiadaného do výšky, zvisle: ortuťový s. (teplomera), vodný s.;
s. číslic, mincí3. súvislá sadzba textu v zvislom pruhu: strana slovníka má dva s-e;
novinové s-e;4. priestor s údajmi al. na doplnenie údajov v úr. listine, na tlačive ap., kolónka: s. príjmov, vyplniť s-e dotazníka, tiketu;
-
stĺpik -a m. zdrob.
1. malý stĺp: s-y zábradlia, oplotenia
2. čo pripomína malý stĺp: krátky, dlhý s. útvar pri háčkovaní;
motor. nosná časť strechy osob. auta; -
stĺpisko -a -pisk s., v jedn. i m. zvel.
-
stĺpkom prísl.
● oči mu stáli s. meravo hľadel
-
stĺporadie -ia s. rad stĺpov ohraničujúci nejaký priestor: mramorové s., s. paláca
-
stĺpovito, stĺpovite prísl.
-
stĺpovitý príd. podobný stĺpu: s-é korene;
s-é končatiny; -
stĺpový príd. k 2: s-á sieň so stĺpmi;
-
stôl stola m.
1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.;
sedieť za s-om, pri s-e;
prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie;
pozvať k s-u pozvať jesť;
nosiť na s. podávať jedlá;2. zariadenie podobné stolu: operačný s.;
biliardový s.● (terén ap.) rovný ako s. úplne;
udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť;
publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti;
zasadnúť za → okrúhly s.; -
stóra -y stór ž. zaťahovacia záclona obyč. z ťažšieho materiálu
-
stôs -a/-u m. niečo naukladané do výšky, štôs: s. polien, tehál;
uložiť knihy do s-a do stĺpca; -
stôsik -a m. zdrob.
-
nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a
// strhať sa vysiliť sa, vyčerpať sa, zmoriť sa (prácou): s. sa pri stavbe domu
nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a
// strhnúť sa
1. prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa (od prekvapenia, ľaku): keď zazneli kroky, s-l sa
2. náhle sa zobudiť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo zamyslenia
3. náhle vzniknúť, vypuknúť: s-l sa potlesk, s-la s búrka, zvada;
-
nedok. stŕpať -a
-
stŕpnuť -e -u -pol dok.
1. stať sa meravým, zmeravieť, zdrevenieť: nohy, ruky mu s-li;
zuby mu s-li po niečom kyslom, trpkom ap.;
s-tie šije2. zľaknúť sa, zaraziť sa, zmeravieť: s. od ľaku, údivu;
s-l nad takým činom; -
stŕpnuto prísl.;
-
stŕpnutosť -i ž.
-
stŕpnutý príd.
1. kt. sa nemôže hýbať, zmeravený, zdrevenený: s-é údy, s. jazyk
-
stúliť -i -ľ! dok.
-
stúpací príd. určený na stúpanie: stav. s-ie vedenie hlav. vedenie vody, plynu a elektriny vedúce z 1. podlažia do najvyššieho, stúpadlo
-
stúpačka -y -čiek ž. hovor. stúpadlo (význ. 1 – 5);
-
stúpačkový príd.: s. ventil
-
stúpadlo -a -diel s.
1. plošinka slúžiaca ako schod (na železničnom vozni, nákladnom aute, stroji ap.)
2. obyč. mn. vstavané priečky slúžiace ako rebrík (v komínoch, kanáloch)
3. stúpacie vedenie
4. obyč. mn. háky pripevňované na obuv pri výstupe na stĺpy ap.
5. nožné tlačidlo;
-
stúpadlový príd.
-
stúpať -a nedok.
1. k stúpiť, stupiť: s. do blata
2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom
3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a;
jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie
5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a;
s-úce tendencie;
nálada s-a zlepšuje sa● expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať;
s. niekomu na → päty;
s. niekomu do svedomia dohovárať;
s. po → spoločenskom rebríčku;
úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;nedok. stúpať -a
-
stúpavý príd. stúpajúci, op. klesavý: s-á tendencia;
lingv. s-á melódia;
s. let, op. zostupný -
stúpenec -nca m. kto je niekomu, niečomu naklonený, kto sa stavia za niekoho, niečo, prívrženec; zástanca: s. realizmu, reforiem, s-i ekologického hnutia;
-
stúpenkyňa -e -kýň ž.
-
stúpiť -i, stupiť -í dok.
1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty;
s. na pedál stlačiť pedál;
s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í;
kde s-i, s-í, tam zanechá stopu3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody
● expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho;
s. niekomu do svedomia pokarhať ho;
niet kde s. niet voľného miesta; -
dok. k 3 – 5 stúpnuť -e -u -pol
-
stý čísl. rad.
1. k 100: sté výročie, každý s. obyvateľ
2. expr. nespočítateľný: to je už s. spôsob, čo skúšam
-
stýkač -a m. elektrotech. prístroj na zapájanie elektr. prúdu plošnými kontaktmi;
-
stýkačový príd.: s. prepínač
-
stýkať sa -a nedok.
1. byť v styku, v spojení, stretávať sa: s. sa s priateľmi;
s. nikým sa nes-a;
pohlavne sa s. súložiť2. dostávať sa do tesnej blízkosti, dotýkať sa, spájať sa: miesto, kde sa s-a cesta s riekou;
-
opak. stýkavať sa -a
-
stýrať -a dok. týraním utrápiť, utýrať: zajatcov s-li (na smrť);
s-né kone