Význam slova "ét" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 519 výsledkov (5 strán)
-
etablovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť do platnosti, zariaďovať, zariadiť; budovať, vybudovať: e. nový úrad
// etablovať sa budovať si, vybudovať si dobrú pozíciu, spoľahlivý chod, dobrú úroveň: štát sa e-l; e-ná firma
-
etamín -u m. druh tenkej polopriesvitnej tkaniny;
-
etamínový príd.: e-á blúzka
-
etapa -y etáp ž. časť, úsek; štádium vývinu, fáza: e. života;
vývinová e.;
šport. (prvá) e. pretekov; -
etapovito, etapovite prísl.
-
etapovitý príd. uskutočňujúci sa po etapách, rozdelený na etapy: e. vývin, e-é plánovanie;
-
etapový príd.
-
etážový príd.: e-é kúrenie, vykurovanie ústredné vykurovanie jedného podlažia al. bytu
-
éter -u L -i m.
1. chem. prchavá kvapalina použ. ako rozpúšťadlo a pri narkóze
2. v star. chápaní látka vypĺňajúca vesmír; vesmírny priestor: na vlnách é-u;
vysielať do é-u; -
éterický príd.: é-é oleje voňavé olejovité tekutiny získavané z rastlín;
é-á bytosť krehká, jemná (ako vzduch);étericky prísl.
-
eternit -u m. azbestovocementová krytina;
-
eternitový príd.: e-á strecha
-
éterový príd.: é-á narkóza;
-
etický príd.: e-á výchova;
eticky prísl.
-
etik -a mn. -ci m. odborník v etike;
-
etika -y ž.
1. filoz. disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi, mravouka
2. sústava mravných noriem, morálka: kresťanská, novinárska e.;
-
etiketa -y -kiet ž.
1. nálepka s udaním obsahu, vineta: e. na fľaši
2. súhrn pravidiel spoloč. správania a zvykov: správať sa podľa e-y
-
etnicita -y ž.
1. národnostná, etnická príslušnosť: na Slovensku nezanikla rozmanitá e.
2. národnostná, etnická skupina: v Rusku je veľa e-cít
3. národnostný, etnický ráz: pestrá e. pohraničných oblastí
-
etnický príd.: e-á skupina
-
etnikum -ka -ník s. národnostné, národné spoločenstvo: slovenské e.;
-
etnograf -a mn. -i m. odborník v etnografii;
-
etnografia -ie ž. ved. disciplína (ako súčasť národopisu) zaoberajúca sa opisom materiálnej a duchovnej ľudovej kultúry;
-
etnografický príd.: e-é múzeum
-
etnografka -y -fiek ž.;
-
etnológ -a mn. -ovia m. odborník v etnológii;
-
etnológia -ie ž. veda zaoberajúca sa hmotnou a duchovnou kultúrou;
-
etnologička -y -čiek ž.;
-
etnologický príd.: e. ústav, výskum
-
etuda [etu- i etü-] -y -túd/-tud ž. hud. cvičná skladba, cvičenie
-
etylalkohol -u m. chem. lieh: otrava e-om
-
etymológ -a mn. -ovia m. odborník v etymológii;
-
etymológia -ie ž. lingv.
1. vedný odbor skúmajúci pôvod, prvotný význ. a príbuznosť slov
2. pôvod (slova ap.); jeho výklad: e. slova naporúdzi;
ľudová e. nevedecká; -
etymologička -y -čiek ž.;
-
etymologický príd.: e. slovník, pravopis;
etymologicky prísl.
-
ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku
-
achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón
-
adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
-
advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
-
agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;
-
agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a. -
akurát hovor.
I. prísl. práve, priam: a. sme prišli
II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.
III. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť -
anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby
-
antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.
-
aparát -u m.
1. prístroj: fotografický, premietací a.
2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a. -
apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om
-
atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho
-
atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;
-
atribút -u m.
1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa
2. gram. prívlastok;
-
bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)
-
brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;
-
buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.
-
bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie
-
bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe
-
celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.
-
celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;
-
certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.
-
chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.; -
chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;
-
chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk
-
chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om; -
citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
-
dekanát [d-] -u m.
1. dekanstvo (význ. 2)
2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností
-
dekrét -u m.
1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora
-
delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;
-
demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba
-
deputát -u m. v min. časť mzdy al. platu vyplácaná v naturáliách: pracovať za d.;
-
derivát -u m. odb. odvodenina; odvodená chem. zlúčenina: ópiové d-y
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia -
diktát -u m.
1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.
2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.
-
doktorát -u m.
1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.2. doktorské skúšky: urobiť d.
-
doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li
-
drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva
-
drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé; -
druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.
1. k 2: d. povedať niečo
2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie -
dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.
● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;
-
duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť -
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
elaborát -u m. písomné spracovanie témy, námetu ap.
-
emirát -u m. štát na čele s emirom: arabské e-y
-
eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu
-
estét -a m.
1. milovník a znalec krásy a umenia: literárny e.
2. často pejor. kto preceňuje estetické hľadisko;
-
exhalát -u obyč. mn. m. škodlivé odpadové látky (v ovzduší): e-y z tovární
-
falzifikát -u m. napodobnenina vydávaná za originál: f. listiny, obrazu
-
formát -u m.
1. tvar, veľkosť, rozmery: f. papiera, knihy;
malý, normalizovaný f.2. úroveň, význam: umelec veľkého, európskeho f-u;
3. inform. usporiadanie istého množstva údajov (textu) na disku
-
fosfát -u m.
1. chem. fosforečnan
2. fosforečné hnojivo;
-
fotoaparát -u m. hovor. fot. aparát
-
granát1 -u m. druh munície plnenej výbušninou, kt. exploduje pri náraze: delostrelecký, ručný g., hodiť g.;
granát2 -u m. tmavočervený polodrahokam: české g-y;
-
hiát -u m. lingv. susedstvo 2 samohlások na hranici slov al. slabík (napr. v slove hnedooký);
-
hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.;
hulvátstvo -a -tiev s.1. iba jedn. k hulvát
2. grobiansky čin
-
huncút -a m. expr. figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj: h. chlapec huncútsky;
-
hydrát -u m. chem. zlúčenina obsahujúca v istom pomere molekuly vody: h. soli;
-
inštitút -u m.
1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.
2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.
3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny
-
internát -u m. ustanovizeň na kolektívne ubytovanie, stravovanie (a výchovu) žiakov, študentov ap.: vysokoškolský, chlapčenský i.;
-
inzerát -u m. platené tlačové oznámenie (o ponuke, dopyte ap.): prihlásiť sa na i.;
dať do novín i.; -
kabát -a m. vrchný odev s rukávmi kryjúci v rozlič. miere telo od pliec dolu: dlhý, zimný k. zvrchník, plášť;
nohavice s k-om sakom;
pyžamový, kostýmový k.● obrátiť, prevrátiť k. zmeniť presvedčenie;
→ vyprášiť niekomu k.;
bližšia → košeľa ako k.; -
kamarát -a m.
1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.;
expr. k-i na život a na smrť verní2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde;
poď sem, k.● k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;
-
kandidát -a m.
1. uchádzač o nejaký úrad, funkciu, členstvo ap.: k-i na poslancov mestských zastupiteľstiev, navrhnúť k-a na úrad prezidenta;
k. na profesúru čakateľ;
publ. k. na medailu2. k. vied nižší st. ved. hodnosti v niekt. štátoch, skr. CSc.: k. filozofických vied;
-
karát -u m.
1. jednotka rýdzosti zlata
2. jednotka hmotnosti drahých kameňov a perál (0,2 g);
kárať, správ.
1. karhať, napomínať
2. trestať
-
knôt -u m. pásik tkaniny udržiavajúci plameň v petrolejovej lampe, vo sviečke, v kahanci ap.;
-
kohút -a mn. N a A -y m. samec kúr;
● červený ako k. od hnevu;
dva k-y, dvaja k-i na jednom smetisku sokovia v bezprostrednej blízkosti;
expr. červený k. na streche požiar;