Význam slova "ãƒæ ã â akãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ak

I. expr. i akže spoj. podraď. uvádza vetu

1. podmienkovú: ak sa nebudeš učiť, prepadneš;
ak by kúpele nepomohli, treba ho operovať;
v spájacích výrazoch → iba ak, ak len: asi nepríde, iba ak by zmenil program;
necestuj, ak len nechceš riskovať

2. nepravú vzťažnú (s priraď. vzťahom), kým: ak sa vlani zúčastnilo 100 súťažiacich, tento rok ich už bolo 300

II. čast. vyj. približnosť al. obmedzovanie: nebolo ich veľa, ak traja, štyria

akčnosť -i ž.

akčný príd.: a. výbor, a. program;
a. film vyznačujúci sa pôsobivými, napínavými, rýchlo sa striedajúcimi scénami s dôrazom na dej;
odb. a. rádius dosah, okruh činnosti;

akútne prísl.;

akútnosť -i ž.: a. výstavby mosta

akútny príd.

1. naliehavý, pálčivý: a. problém

2. lek. prudký, silný, op. chronický: a. zápal;

aký zám. opyt.

1. expr. i akýže vyj. otázku vzťahujúcu sa na vlastnosť, kvalitu al. ich stupeň: aké je to ovocie? aká hlboká je voda?

2. má citový ukaz. význ. (vo zvolacích vetách): aká hrôza! aká náhoda! aké strachy! netreba sa báť

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, prísudkovú, predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – taký, taký – a.): má taký plat, a. si zaslúži;
a. človek, taká reč;
nevie, a. bude výsledok

4. má význ. neurč. zám., nejaký: vezmi dosku, kde aká bude

5. i akýže v rečníckych otázkach má vymedzovací význ.: a. by to malo zmysel nijaký

aký-taký zám. neurč. nejaký, akýsi: mám ešte akú-takú nádej

akýkoľvek akéhokoľvek zám. neurč. hocijaký; každý: prijal by akúkoľvek prácu;
márna bola akákoľvek námaha;
šaty bez akejkoľvek ozdoby úplne bez ozdoby;
a. bol výsledok, nikdy nebol spokojný

akýsi zám. neurč.

1. vyj. zvýraznenú neurčitosť vlastnosti al. kvality; nejaký, voľajaký: a. neznámy človek; prišli ta akísi ľudia; je a. mrzutý

2. hovor. (za podst., obyč. v nadávkach) zosilňuje záporné hodnotenie, kadejaký, ledajaký, naničhodný: čudák a., pobehaj a., potvora akási

avšak spoj. priraď. kniž. ale, no: širší, a. výstižný termín;
usmieva sa, a. nesmelo

čakáreň -rne ž. miestnosť určená pre čakajúcich: č. pre cestujúcich, č. u lekára;

čakárenský príd.: č-é priestory

opak. čakávať -a

opak. ďakúvať -a

fľak -u m. hovor.

1. škvrna: mastný f., pes s čiernymi f-mi

2. expr. kus, kúsok: f. zeme, poľa;

kľak -u m. tel. pokľaknutie; poloha pri pokľaknutí

koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
vajcový k. likér so žĺtkami;

mliečňak -a mn. N a A -y m.

1. rybí samec

2. hovor. mliečny zub

neočakávane prísl.;

neočakávanosť -i ž.

neočakávaný príd. kt. nebol očakávaný, nečakaný, nepredvídaný: n-á návšteva, smrť, n. úspech;

nevďak -u m. zanedbanie vďačnosti, nevďačnosť: ľudský n.

● n. vládne svetom je častý

očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo

očakávať -a nedok.

1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia

2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.

3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí

4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta

pokľak -u m. pokľaknutie na 1 koleno: strieľať z p-u

šišak -a m. v min. druh voj. (kovovej) prikrývky hlavy;

šľak¹ -u m. hovor. zastaráv. stopa (význ. 1)

● neostal po ňom ani š. zmizol bez stopy

šľak² -u m. hovor. expr. porážka (význ. 2), mŕtvica

● expr. š. ho trafil dostal porážku;
išiel ho š. trafiť veľmi sa zlostil;
nech ho (to), bodaj ho (to) š. trafí zahrešenie

šľak³ -a m. hovor. expr. čert, parom, diabol: š. ho vie;
bolí, páli ako š. veľmi

● expr. ber ho š., choď do š-a kliatby;
ký š., kýho, kieho š-a výrazy nespokojnosti

úľak -u m. zľaknutie, ľak: spamätať sa z ú-u

však

I. spoj. priraď. vyj.

1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram

2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!

2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!

všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?

opak. vybľakúvať -a

vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.

žakárový príd.: text. ž. stroj;
ž-é krosná druh mechanických krosien (podľa vynálezcu Jacquarda);
ž-á tkanina tkanina so zložitým vzorom vyrobená na žakárových krosnách