Význam slova "ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã tu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kde-tu zám. neurč. príslov. vyj.

1. neurčitosť miesta s odtienkom malého množstva, iba niekde: k. rastie tráva

2. neurčité (zried.) časové intervaly, občas, kedy-tedy: kvapne už iba k.

svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;

svätuškárka -y -rok ž.;

svätuškársky príd. i prísl.: s. výzor;
s. sa tváriť;

svätuškárstvo -a s.

tu

I. hovor. i tuná zám. ukaz. príslov.

1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho, op. tam: tu bývame, čo tu robíš? cíťte sa tu ako doma

2. so sponou byť označ. prítomnosť niekoho, niečoho: už som tu;
onedlho sú tu Vianoce;
tu! hlásenie sa pri zisťovaní prítomnosti

3. poukazuje na situáciu, v tomto prípade: o čo tu ide? tu sa nedá nič robiť

4. hovor. poukazuje na bezprostrednú blízkosť osoby, tuto: tu(ná) kolega ti poradí

5. tu a tam kde-tu, sem-tam: tu a tam badať ešte nepokoj

● kde nič, tu nič nikde nič;
tu (ho) máš! výraz prekvapenia, rozhorčenia

II. čast. zdôrazňuje výraz, ku kt. patrí, hneď, priam, akurát: už nečakal nikoho, a tu dvaja hostia

tú cit. napodobňuje trúbenie

tučko -a mn. -ovia m. expr. tučný človek, tučniak, bucko

tučne prísl.;

tučniak -a mn. N a A -y m. vták žijúci v Antarktíde, zool. Aptenodytes;

tučnieť -ie -ejú nedok. stávať sa tučnejším, tučným, tlstnúť, op. chudnúť: pren. t. z práce, z mozoľov iných žiť na úkor iných

tučnosť -i ž.: t. mlieka obsah tuku v mlieku

tučnota -y ž. tučnosť: nadmerná t., sklon k t-e

tučnučko, tučnunko, tučnulinko prísl.

tučnučký, tučnunký, tučnulinký príd. expr. (pekne, na pohľad príjemne) tučný: t-é dieťa, t-á tvárička;

tučný príd.

1. obalený, porastený tukom, sadlom, tlstý: t-á tvár, t. dobytok;
t-é mäso mastné;

2. obsahujúci väčšie množstvo (potrebného) tuku: t. syr

3. hrubý (význ. 1): t-é litery;
polygr. t-é písmo

4. expr. výdatný, značný: t. zisk

● expr. t. ako brav, ako medveď, ako sud veľmi;

tuľajka -y -jok ž. objímka, do kt. sa vkladá pozdĺžny predmet, napr. porisko: t. lopaty, sekery

tuľkať nedok. expr. túliť, láskať, vinúť: t. mača, t. (vystrašené) dieťa

// tuľkať sa túliť sa, vinúť sa

tuš² -u m. krátky zvučný hud. prejav obyč. na počesť niekoho: zahrať t.

tuš¹ -u m. stála farba použ. najmä v (tech.) kreslení: kresba t-om;

tušenie -ia s. pocit, že sa niečo stane, predtucha, zdanie: nejasné t., t. ho nesklamalo

□ mať t. tušiť

● nemať (ani) t-ia o niečom vôbec nič nevedieť (o tom)

opak. tušievať -a

tuším čast. vyj. odhad, predpoklad, asi, azda, hádam, pravdepodobne: stalo sa to t. v sobotu;
t. si sa nevyspal

tušiť nedok. mať tušenie; pociťovať: t. nebezpečenstvo;
t-l, že čosi nie je v poriadku;
net-l, čo ho čaká;

tušovať nedok. hovor. zakrývať (význ. 3), zastierať: t. priateľovu absenciu

tušový príd.

tužidlo -a -diel s. prostriedok na tuženie: škrobové t., t. na vlasy;

tužidlový príd.

tužina -y -žín ž. expr. túžava

tužiť nedok. robiť tuhým, tuhším, stužovať: t. textílie, t. vlasy

túžiť -i nedok. pociťovať túžbu: t. za milým, t. po slobode, po šťastí;
t-l zveriť sa otcovi so všetkým;

tužka -y -žiek ž. hovor. ceruzka;

tužkový príd. ceruzkový