Význam slova "ã ã ã ã ã ust" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ustálene prísl.;

ustálenosť -i ž.

ustálený príd. kt. sa ustálil, stály: u-é pomery, zvyky, u. stav;
lingv. u-é (slovné) spojenie;
u. termín zaužívaný, vžitý;

ustáliť -i -ľ! dok.

1. urobiť stálym: u. ceny, u. odborné názvy

2. odb. zbaviť citlivosti voči svetlu: u. film

3. určiť (význ. 1), stanoviť: u. výšku poplatku, u. termín sobáša;

ustáť sa ustojí ustoja ustáty dok. (o tekutine) státím nadobudnúť očakávané vlastnosti: u-ty roztok

// ustáť iba v spoj. so slovesami dať, nechať: dať, nechať u. polievku

nedok. ustávať¹ -a

nedok. ustávať² -a

ustávať³ -a nedok. zaťažovať námahou, unúvať, obťažovať: nechce u. staršieho človeka

// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.)

ustúpiť -i dok.

1. pokročiť, pohnúť sa smerom dozadu al. nabok, odstúpiť: u. o krok, u. z cesty vyhnúť sa;

2. stiahnuť sa (späť) pred nátlakom, silou ap.: u. pred nepriateľom, povstalci u-li do hôr, u. presile

3. zmenou stanoviska čiastočne vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech iného): tvrdohlavý človek ťažko u-i, mladší by mal u. staršiemu;
u. od pôvodného plánu upustiť, odstúpiť

4. prestať sa vyskytovať; pominúť: more postupne u-lo z pevniny;
choroba, horúčka u-la

● múdrejší u-i;

úšust -u m. strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa kameňmi; strmina, zráz