Význam slova "ã ahaã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 25 výsledkov (1 strana)
-
aha, ahá cit. vyj. dovtípenie, porozumenie, upozornenie, ukazovanie ap.: a., už viem;
a., už ide;
ahá, teda tak -
došľahať dok.
1. (na viacerých miestach, silno ap.) vyšľahať, došibať: chrbát d-ný remeňom
2. šľahaním, šľahnutím, ostrým nárazom ap. poznačiť al. poškodiť: vetrom d-ná tvár;
krúpy d-li kvety -
doťahať sa dok. hovor. expr. unaviť sa, ustať, vyčerpať sa: je celý d-ný!
-
naťahať dok. ťahaním (význ. 2) získať, nahromadiť (isté množstvo): n. drevo na hŕbu;
n. vody zo studne// naťahať sa expr. namáhavo, veľa ťahať, nosiť ap.: n. sa s nákupmi
-
ošľahať dok. šľahaním zasiahnuť a poškodiť: vetrom, dažďom o-né stromy;
-
poťahať dok. viac ráz potiahnuť, zaťahať: p. niekoho za vlasy
-
rozšľahať dok.
1. šľahaním porušiť, poškodiť: obuškom r. chrbát
2. šľahaním spracovať: r. bielky, smotanu
-
rozťahať dok. hovor. rozniesť, poroznášať, porozvláčať: deti r-li hračky po izbe
-
šľahač -a m. prístroj na šľahanie (smotany, vajec ap.): ručný, elektrický š.;
-
šľahačka -y -čiek ž. sladká smotana na šľahanie; ušľahaný výrobok z nej: káva, jahody so š-ou
● š. na torte, čerešnička na š-e a) čo predstavuje vrchol, vyvrcholenie niečoho b) čo je navyše;
-
šľahačkový príd.: š-á torta
-
šľahačový príd.
-
šľahať nedok.
1. prudko (niečím pružným) pohybovať, švihať: š. prútom
2. tým zasahovať, šibať, švihať; biť, udierať: š. kone bičom, š. otroka korbáčom;
dážď, vietor š-á do tváre;3. hádzať (význ. 1), vrhať, metať: š. kamene, granáty
-
ťahač -a m. cestné vozidlo určené na ťahanie vlečných vozidiel, návesov ap.: dopravný ť.;
-
ťahačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor.
1. expr. zdĺhavé vybavovanie niečoho, zdĺhavý spor ap., naťahovačky, ťahanice, opletačky: mať ť-y s úradmi;
nekonečné škriepky a ť-y2. silová hra, preťahovanie, obyč. prstov: ť-y na, za prsty
-
ťahačový príd.
-
ťahať nedok.
1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať;
deti sa ť-li za ruky;
odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln;
kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli);
ť. vodu pumpovať;
ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene;
(nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera
4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči
5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary;
ť. pešiakom6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku;
ť. zub7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad;
neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky;
expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna;
(na plese) ť-li až do rána10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov;
ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.
● ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si;
expr. ť. niekoho za nos klamať;
ť. → nohy za sebou;
ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia;
ť. za kratší koniec byť v nevýhode;
ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie;
ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa;
ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa;
ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať; -
ušľahať dok. šľahaním upraviť, pripraviť: u. smotanu, sneh z bielkov
-
vyšľahať dok.
1. vyšibať (význ. 1, 2): v. psa korbáčom
2. šľahaním (význ. 5) spracovať, dôkladne ušľahať: v. bielky nad parou
-
vyťahať dok.
1. ťahaním postupne vybrať, povyťahovať: v. burinu aj s koreňom
2. v. niekoho za uši, za vlasy potrestať (ťahaním)
3. expr. vyfajčiť: v-l 20 cigariet za večer;
-
záľaha -y ž. expr. veľké množstvo niečoho, záplava, hromada, kopa: z. vojakov, z. snehu
-
zašľahať dok.
1. niekoľkokrát šľahnúť: z. bičom vo vzduchu
2. šľahaním pridať: z. do snehu cukor
-
zaťahať dok. poťahať: z. niekoho za rukáv
-
zošľahať dok.
1. veľmi vyšibať, vyšľahať: z. koňa
2. zbiť (význ. 2), pozrážať, skmásať: vietor, lejak z-l kvety