Význam slova "áu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

au cit. vyj. bolesť: a., to bolí

audiencia -ie ž. oficiálne prijatie a vypočutie u významnej osobnosti: ísť na a-iu (k ministrovi);

audienčný príd.: a-á sieň

audiokazeta -y -ziet ž. kazeta na zvukový záznam al. s takýmto záznamom

audiotechnika -y ž. tech. prostriedky na záznam a reprodukciu zvuku

audiovízia -ie ž. audiovizuálne prostriedky sprostredkúvajúce a šíriace umel., spravodajskú a pod. produkciu

audiovizuálny príd. sluchový a zrakový: a-e médiá

audit -u m. odb.

1. overenie správnosti účtovej uzávierky povolanou osobou, inštitúciou: a. účtu

2. audítorská správa

audítor -a m. odb.

1. člen vyššieho súdneho dvora

2. osoba splnomocnená vykonať al. vydať audit;

auditórium -ia D a L -iu s.

1. poslucháreň: veľké a.

2. poslucháčstvo: aplauz a-ia

audítorský príd.: a-á správa

augmentatívum -va -tív s. lingv. slovo so zveličeným význ. (napr. psisko)

august -a m. 8. mesiac v roku;

augustový príd.: a. deň

aukcia -ie ž. dražba: a. kníh, známok;

aukčný príd.: a-á sieň, a. katalóg

aula -y ául ž. slávnostná sieň: univerzitná a.

aura -y -í ž.

1. zried. aureola, svätožiara

2. neviditeľná vrstva obklopujúca telo vnímaná senzibilmi

3. lek. predzvesť epileptického záchvatu

aureola -y -ol ž. svätožiara, gloriola;

austrálsky príd. k Austrálčan, Austrália: a. svetadiel, a. obyvateľ

aut -u m. šport.

1. priestor za hraničnými čiarami ihriska: zahrať loptu do a-u

2. zahranie lopty von z ihriska: rozhodca odpískal a.;

autentickosť -i ž.

autentický príd. pôvodný, hodnoverný, pravý: a. text;
a-á správa;

autenticky prísl.;

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

autíčko -a -čok s. zdrob.: detské a.

auto -a áut s. automobil: osobné, nákladné a.;

autoalarm -u m. poplašný bezpečnostný mechanizmus na automobiloch: dať si namontovať a.

autobazár -a L -i mn. -e m. obchod s použitými automobilmi

autobiografia -ie ž. vlastný životopis;

autobiografický príd.: a. román

autobus -u/-a m. veľké motor. vozidlo na hromadnú dopravu;

autobusový príd.: a-á stanica;
a-á doprava

autocenzúra -y ž. cenzúra samého seba: novinári podliehajú iba a-e

autochtónnosť -i ž.

autochtónny príd.

1. týkajúci sa pôv. obyvateľstva, domorodý: a-e obyvateľstvo Ameriky

2. odb. nachádzajúci sa na mieste svojho pôvodu: a-e rastliny;

autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut

autodoprava -y ž. automobilová, autobusová doprava

autodróm -u m.

1. skúšobná al. pretekárska trať pre motor. vozidlá

2. zábavný podnik s autíčkami na elektr. pohon

autogén -u m. autogénny prístroj: zvárať a-om;

autogénny príd.: a. prístroj na zváranie a rezanie kovov kyslíkom;
a-a vŕtačka

autogram -u m. vlastnoručný podpis: a. autora

autogramiáda -y -ád ž. hovor. ver. podpisovanie kníh ap. autorom (-mi)

autokar -u m. turist. autobus s príslušným vybavením;

autokarový príd.: a. zájazd

autokemping -u m.

1. táborenie motoristov v prírode, kemping

2. priestor na takéto táborenie, kemping: nocovať v a-u

autokolóna -y -lón ž. skupina áut za sebou

autokozmetika -y ž.

1. čistenie a konzervovanie motor. vozidiel

2. čistiace a konzervačné prostriedky na motor. vozidlá

autokros -u m. terénne automobilové preteky

automapa -y -máp ž. cestná mapa pre automobilistov

automat -u m.

1. prístroj samočinne vykonávajúci určené úkony: a. na plnenie konzerv, hrací a.

2. samopal: strieľať z a-u

● robiť ako a. a) rýchlo b) bezmyšlienkovite

automatickosť -i ž.

automatický príd.

1. samočinný: a. stroj, a-á práčka, a-é váhy

2. mimovoľný, neuvedomený: a. pohyb;

automaticky prísl.: stroj pracuje a.;

automatika -y ž. súhrn samočinných mechanizmov: telefónna a.

automatizácia -ie ž. (z)automatizovanie: a. výroby;

automatizačný príd.

automatizovať nedok. i dok. (u)robiť automatickým: a. výrobný proces;
a-ný systém riadenia

automechanický príd.: a-á dielňa

automechanik -a mn. -ci m. mechanik v odbore motor. vozidiel;

automobil -u m. dvojstopové cestné motor. vozidlo na prepravu osôb al. nákladov, auto: osobný, nákladný a.;
továreň na a-y;

automobilista -u m. vodič auta;

automobilistický príd.

automobilistka -y -tiek ž.;

automobilizmus -mu m. aut. doprava; aut. šport;

automobilka -y -liek ž. hovor. továreň na automobily

automobilový príd.: a. priemysel;
a-á doprava

automotoklub -u m. záujmová organizácia motoristov

autonómia -ie ž. samospráva, nezávislosť: politická, kultúrna a.;

autonómne prísl.;

autonómnosť -i ž. samobytnosť, nezávislosť

autonómny príd.: a. štát, a-a republika;
a. vývoj podľa svojich vnútorných zákonov;

autoopravovňa -e ž. opravovňa áut

autoportrét -u m. vlastný portrét: maliarov a.

autor -a m. pôvodca, tvorca: a. knihy, hry, sochy, myšlienky;

autorádio -ia D a L -iu s. rádio zabudované do automobilu: krádeže a-ií

autorita -y -rít ž.

1. iba jedn. uznávaná vážnosť, vplyv: rodičovská a.;
a. učiteľa;
získať si, stratiť a-u

2. uznávaný znalec, odborník; vplyvná osobnosť: odvolať sa na a-u

□ mať a-u byť uznávaný

autoritatívne prísl.;

autoritatívnosť -i ž.

autoritatívny príd. kt. má autoritu; založený na autorite; rozhodný, rázny: a. režim;
a-e rozhodnutie, tvrdenie;

autorizovaný príd.

1. pripravený s autorovým súhlasom: a. text, a-é vydanie

2. úradne oprávnený vykonávať istú činnosť: a. tlmočník

autorka -y -riek ž.;

autorskoprávny príd. týkajúci sa autorského práva: vyhrať a. spor

autorský príd.: a-é právo, a. honorár;
a. výtlačok;

autorstvo -a s.: dokázať a. diela

autosalón -a/-u m. výstava nových áut; predajňa áut

autoservis -u m. oprava a údržba motorových vozidiel; dielňa na tieto práce: odviezť auto do a-u;

autoservisový príd.

autoškola -y -škôl ž. škola na výcvik vodičov áut

autostop -u m. spôsob cestovania, pri kt. sa využíva auto zastavené konvenčným znakom: cestovať a-om

autostráda -y -rád ž. široká komunikácia s mimoúrovňovými križovatkami na diaľkovú aut. dopravu, diaľnica;

autostrádový, autostrádny príd.

autosugescia -ie ž. (v)sugerovanie si niečoho

autovakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka vypestovaná z choroboplodných zárodkov chorého

autový¹ príd.: a-á čiara

autový² príd.;

autožeriav -a m. žeriav upevnený na nákladnom aute

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude

dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e