Význam slova "áb" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

abbé -ho mn. -ovia m. star. vo franc. prostredí titul kat. duchovného bez cirk. úradu, dôstojný pán

abdikácia -ie ž. kniž. odstúpenie (z úradu);

abdikačný príd.

abeceda -y -cied ž.

1. súbor všetkých písmen istej graf. sústavy: usporiadať podľa a-y

2. systém značiek pre jednotlivé písmená: Morseova a., slepecká a.

3. hovor. zákl. poznatky istého odboru: a. fyziky

● začať od a-y od začiatku, od základov

abecedne prísl.: usporiadať a.

abecedný príd. usporiadaný podľa abecedy: a. poriadok, zoznam, ukazovateľ;

abiturient -a m. absolvent stred. školy po maturite;

abiturientka -y -tok ž.;

abiturientsky príd.: a. večierok

ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

● chodí ako a. správa sa povýšene

abnormalita -y -lít ž. abnormálnosť

abnormálne prísl.: a. veľký;

abnormálnosť -i ž.

abnormálny príd. nenormálny, mimoriadny, nezvyčajný: a. rast, a-e sucho;

abonent -a m. predplatiteľ (novín, div. predstavení, koncertov ap.);

abonentka -y -tiek ž.

1. predplatiteľka (novín, div. predstavení ap.)

2. hovor. abonentný lístok

abonentný príd. predplatný: a. lístok, a. koncert

abonentský príd.

abonmán -u m. i neskl. s. predplatenie; predplatné (na časopis, do divadla ap.)

Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu

● odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel

abrahámoviny -vín ž. pomn. 50. narodeniny

abrazívne prísl.;

abrazívnosť -i ž.

abrazívny príd. odb. spôsobujúci rozrušenie hornín (vodou, ľadom, vetrom) al. obrusovanie, zoškrabovanie (tvrdými predmetmi): a. účinok;
lek. a. zákrok;
tech. a-e obrábanie kovov pomocou obrusovania;

abreviácia -ie ž. skratka v písme;

abreviačný príd.

absces -u m. lek. hnisavé ložisko

absencia -ie ž.

1. neprítomnosť, neúčasť (v práci, v škole ap.): boj proti a-ii, neospravedlnená a.

2. kniž. chýbanie, nedostatok: a. argumentov;

absenčný príd.

absentér -a m. kto často neodôvodnene zameškáva prácu

absentovať nedok. i dok. publ. nebyť prítomný, chýbať: v rodinách a-je citová výchova

absint -u m. horký likér z paliny

absolutista -u m.

1. absolútny vládca, samovládca

2. prívrženec absolutizmu;

absolutistický príd.: a. režim, a-á vláda;

absolutisticky prísl.

absolutizácia -ie ž. absolutizovanie

absolutizmus -mu m. vládna sústava, v kt. má panovník neobmedzenú moc, absolútna monarchia;

absolutizovať nedok. i dok. pokladať za absolútne platné

absolútne prísl.

1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.

2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené;
a. bezpečný;

absolútnosť -i ž.

absolútny príd.

1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná;
filoz. a-a pravda;
fyz. a. bod mrazu;
geogr. a-a výška nadmorská

2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota;
a. sluch;
chem. a. lieh stopercentný alkohol

3. neobmedzený: a-a moc;

absolutórium -ia D a L -iu s.

1. schválenie činnosti (za isté obdobie): udeliť výboru a.

2. vysvedčenie o absolvovaní školy: vydať a.;
po a-iu po absolvovaní

absolvent -a m. kto absolvoval školu, školenie, kurz ap.;

absolventka -y -tiek ž.;

absolventský príd.: a-é skúšky, a. večierok

absolvovať dok.

1. vychodiť školu, dokončiť štúdiá, kurz, školenie; vyštudovať: a. gymnázium, filozofickú fakultu

2. zúčastniť sa na niečom, vykonať: a. preteky, skok, let

absorbovať dok. i nedok. pohltiť, pohlcovať, vs(áv)ať, vpiť, vpíjať: a. farbu, tuky

// absorbovať sa: kyslík sa a-je vo vode

absorpcia -ie ž. absorbovanie: fyz. a. plynu, a. svetla;

absorpčný príd.: a-á schopnosť

abstinencia -ie ž. zdržiavanie sa pôžitkov, najmä pitia liehovín, zdržanlivosť: zachovávať a-iu, pohlavná a.;

abstinenčný príd.

abstinent -a m. kto zachováva abstinenciu;

abstinentka -y -tiek ž.;

abstinentský príd.: a. spolok

abstrahovať nedok. i dok.

1. zovšeobecniť, zovšeobecňovať: a-júca činnosť mozgu

2. odvodzovať, odvodiť, vyvodzovať, vyvodiť: a. pravidlo z konkrétnych faktov

3. nebrať do úvahy, neprizerať, neprizrieť, neprihliadať, neprihliadnuť: a. od rozdielov

abstrakcia -ie ž.

1. iba jedn. zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie: myšlienková a.

2. pojem ako výsledok abstrahovania: vedecká, logická a.

3. niečo neskutočné, neexistujúce: mŕtva, prázdna a.;

abstrakcionista -u m. stúpenec abstrakcionizmu;

abstrakcionistický príd.

abstrakcionizmus -mu m. nefiguratívny smer v umení, najmä výtvar.;

abstrakčný príd.: a. postup, proces

abstrakt -u m. krátky výťah z obsahu článku al. knihy

abstraktný príd.

1. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový, op. konkrétny: a. pojem, a-é myslenie, poznanie

2. neskutočný, neživotný, nerealistický: mať a-é predstavy o niečom

absurdne prísl.;

absurdnosť -i ž.

absurdný príd. nezmyselný: a-á predstava;

absurdum -da -súrd s. kniž. absurdnosť, nezmysel: priviesť niečo ad a. do krajnosti

aby

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. účelovú: zasvietil si, a. lepšie videl

2. príčinnú (so záporom; v nadradenej vete je sloveso typu báť sa): bojí sa, a. nespadol

3. dôsledkovú (nadradená veta je záporná): nie som dieťa, a. si ma poúčal

4. spôsobovú (obyč. s význ. účinku): žili tak, a. boli deťom príkladom;
svetlo stačilo (natoľko), a. videli pod nohy

5. predmetovú (najmä po slovesách, kt. vyj. prejav vôle): žiadal ju, a. cestovala s ním;
rozkázal, a. ho odviedli;
chce, a. bol pokoj

6. prívlastkovú: predložil návrh, a. sa začalo rokovať;
nieto dňa, a. ma nenavštívil

7. podmetovú: nemá zmyslu, a. sme sa hádali

8. doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania): ešte som ho nepočul, a. prosil

9. kniž. al. expr. nepravú účelovú (pripojenú zlučovacím al. odporovacím význ.): vrátil sa, a. čoskoro odcestoval znovu

II. expr. i abyže čast. hovor. uvádza želacie vety, zakliatia ap., nech: a. si sa nepošmykol! a. to čert vzal!

b [i bé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 2. miesta v poradí: hláska b;
vchod B;
vitamín B, B vitamín

2. hud. tón a nota: stupnica B dur, b mol;
bé (b) znak zníženia o pol tónu

● nepovedať a (á) ani b (bé) nič, nevyjadriť sa

bábä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec, bábo -a báb s. hovor. novorodeniatko: budú mať b.;

bábätko -a -tiek s. zdrob.

bábika -y -bik ž. det. hračka znázorňujúca obyč. malé dieťa, báb(k)a: hrať sa s b-ami

bábkar -a m. kto účinkuje v bábkovom divadle;

bábkarský príd.: b. súbor, krúžok;

bábkarstvo -a s.

1. bábkarské umenie

2. zamestnanie bábkara

bábkový príd.: b-é divadlo v kt. bábky predstavujú konajúce postavy;

bábovka -y -viek ž. okrúhly koláč z treného cesta;

bábovkový príd.: b-á forma

bábovnica -e -níc ž. forma na pečenie bábovky;

bábovnička -y -čiek ž. zdrob.

bác cit.

1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja

2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina

báchať -a nedok. expr.

1. udierať, biť, mlátiť, búchať: b. päsťou na stôl

2. strieľať; vystreľovať, vybuchovať: b-nie mín;

báčik -a mn. -ovia, báči -ho (maď.), báčino -a mn. -ovia m. zastaráv. uj(k)o (význ. 2);

báčinko -a mn. -ovia m. hypok.

bádateľ -a mn. -ia m. vedec, učenec;

bádateľka -y -liek ž.;

bádateľský príd.;

bádateľsky prísl.

bádavo prísl.;

bádavosť -i ž.

bádavý príd. skúmavý, hĺbavý: b. duch;

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

báječne prísl.: šaty jej b. svedčia;
vyzerať b.

báječný príd. hovor. expr.

1. prekrásny, nádherný: b. život;
b-é farby

2. výborný, vynikajúci, znamenitý: b-é jedlo;
b-é dievča;

bájka -y -jok ž.

1. poučne ladená rozprávka, v kt. zvieratá konajú ako ľudia: Ezopove b-y

2. expr. nepravdivé rozprávanie, výmysel, rozprávka: nerozprávaj mi b-y!

bájkar -a m. autor bájok;

bájkarský príd.

bájny príd.

1. rozprávkový, mýtický: b. svet, b-e motívy

2. expr. nádherný, čarovný, báječný: b. zjav

bájoslovie -ia s. súbor bájí, mytológia: slovanské b.;

bájoslovný príd.

báň² -e ž. poet. klenba oblohy: nebeská b., nebies b.

bán, báň¹ -a m. rúbanisko, rúbaň: vyžínať b-y, b-e;
chodiť do b-ov na jahody, maliny

bárium -ia D a L -iu s. striebristý kov, chem. alkalický prvok, zn. Ba

bárka -y -rok ž. veslový al. plachtový čln: rybárska b.

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársako, bárako zám. neurč. príslov. hovor. hocako, akokoľvek

bársaký, báraký zám. neurč. hovor. hocaký, akýkoľvek

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bárskade, bárkade zám. neurč. príslov. hovor. hocikade, kadekoľvek

bárskde, bárkde zám. neurč. príslov. hovor. hocikde, kdekoľvek

bárskedy, bárkedy zám. neurč. príslov. hovor. hocikedy, kedykoľvek

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

bárskto, bárkto zám. neurč. hovor. hocikto, ktokoľvek

báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom

● expr. to je priam, hotová b. je to krásne, dokonalé

básnický príd.: b. talent;
b-á reč;
b-é dielo;

básnicky prísl.;

básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.

básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav;
lyrický b.;

básniť -i nedok.

1. tvoriť, skladať básne

2. hovor. expr. nadšene rozprávať, nadchýnať sa, spievať: b. o pobyte na Jadrane

3. expr. vymýšľať si, tárať, fantazírovať: neb-i!

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

bé cit.

1. napodobňuje hlas ovce, kozy al. det. plač

2. vyj. výsmech: bé! – a vyplazila jazyk