Význam slova "zášť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zášť -i ž. kniž. nenávisť, nevraživosť: vzbudzovať z.

zástanca -u mn. -ovia m.

1. kto niekoho al. niečo zastáva (význ. 4), obranca, obhajca: mocný z. ukrivdených;
z-ia národa

2. stúpenec, prívrženec: z. starej školy;

zástankyňa -e -kýň ž.

zastarano prísl.: pôsobiť z.;

zastaranosť -i ž.

zastaraný príd.

1. zaostávajúci za vývinom, nemoderný, staromódny, op. moderný: z-é stroje, z-á technológia;
z-é názory;
z-é slovo ustupujúce

2. (o chorobe) neliečený, preto dlho trvajúci; chronický: z. zápal očí;

zastarať dok. stať sa zastaraným: jeho teória z-la;
nechce, aby choroba z-la;

nedok. zastarávať -a

zastarieť sa -ie -ejú, zastarať sa dok. zapliesť sa, zamiešať sa do niečoho, medzi niekoho: z. sa do rozhovoru;
z. sa do syna

zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l;
znenazdajky z.

2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo

3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža

4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe

5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža

6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l

7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti

● z. na pol ceste nedokončiť niečo;

zástava -y -tav ž. obyč. obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov použ. ako symbol istého spoločenstva ap.: štátna, olympijská z.;
smútočná z. čierna;
vyvesiť, niesť z-u, vztýčiť z-u (na stožiari);

zastavať -ia -ajú dok. pokryť stavbou, stavbami: z. celú plochu;
z-ný pozemok

zastávať -a nedok. i opak.

1. k 2, k 5 i zastávať sa

2. byť stúpencom, hlásať: z. názor

zástavba -y -vieb ž. zastavenie istej plochy; súbor stavieb na istej ploche: súvislá z.;
moderná, radová z.

zastaviť dok.

1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť;
z. vlak, koňa;

2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia

3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom;
z. stáť! povel;

zastávka -y -vok ž.

1. zastavenie (význ. 1, 2): malá z. (na pochode);
pracovať bez z-y

2. miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová z., z. električky

3. vzdialenosť medzi dvoma takými miestami: koľko z-k je do centra?

zástavka -y -viek ž. zdrob.

zástavník -a mn. -ci m. voj. nosič zástavy: pren. publ. z. novej epochy čelný stúpenec, hlásateľ

nedok. zastavovať

// zastaviť sa

1. zastať (význ. 1, 2): vlak sa z-l;
hodiny sa z-li

2. na chvíľu niekam zájsť, staviť sa: z-l sa u priateľa;
z-vme sa na pivo!

3. venovať pozornosť, pristaviť sa: z. sa pri prvej stránke knihy;
z. sa nad otázkou;

nedok. zastavovať sa

zástavový príd.;

zaštebotať -ce -cú dok. vydať štebot, zašvitoriť, zašveholiť: škovránok veselo z-l;

zaštekať dok. vydať štekot, zabrechať, zahavkať: pes výstražne z-l;

zástena -y -ten ž. obyč. prenosná stena zakrývajúca menší priestor, španielska stena, paraván: prezliecť sa za z-ou

zastenať, zastonať -e/-á -ú/-ajú -ň/-aj! -úc/-ajúc dok. (opakovane) vydať ston: ranený z-l od bolesti

zaštepiť dok. k štepiť: záhr. z. ovocné stromy;
z. deti proti obrne zaočkovať

zástera -y -ter ž. prac. oblečenie chrániace najmä prednú časť šiat: zamastená mäsiarska z., kožená z.;
odpásať si z-u;
utrieť si ruky do z-y;

zásterka -y -riek, zásterôčka -y -čok ž. zdrob.

zásterový príd.: z. strih šiat;

nedok. zastielať -a

nedok. zastierať -a

// zastrieť sa

1. zatiahnuť sa: nebo sa z-lo (mrakmi);

2. stať sa nejasným, zahmleným: pamäť sa mu z-la;

nedok. zastierať sa

zastihnúť -e -ú -hol dok.

1. nájsť niekde, dostihnúť, stihnúť: otca doma nez-l, z-l ho až pri bráne;
správa ho z-la v cudzine

2. pristihnúť, prichytiť; zaskočiť (význ. 5): z. chlapca pri klamstve;
písomná skúška ich z-la nepripravených;
z-la ho noc

3. postihnúť (význ. 1), stihnúť: z-lo ho nešťastie, z-l ju trest

zaštiknúť -e -ú -kol dok. privrznúť (význ. 1), zaštipnúť, zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštipnúť: z. (si) prsty medzi dvere;

nedok. zaštikovať

zaštipnúť -e -ú -pol dok.

1. privrznúť (význ. 1), zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštiknúť: myš z-tá v klepci

2. štipnutím odstrániť, odštipnúť (výhonok, púčik): z. uhorku;

nedok. zaštipovať

záštita -y -tit ž. kniž.

1. ochrana (význ. 1, 2), podpora: mravná z., mať z-u u svojich stúpencov

2. ochranca; záruka: matka je jej z-ou;
demokracia je z-ou rozvoja spoločnosti

3. patronát: prevziať z-u nad festivalom;
preteky sa konajú pod z-ou predsedu parlamentu

zastlať -stelie -stelú -ľ! -tý/-ný dok.

1. upraviť lôžko po spaní, ustlať, postlať: z. posteľ

2. stlaním uložiť niekde: z. periny (do postele);

zástoj -a m. kniž. postavenie (význ. 3); úloha, poslanie: (mať) významný, rozhodujúci z.;
z. inteligencie v spoločnosti

zastoknúť -e -ú -kol dok. zastrčiť (význ. 1), zasunúť: z. sviečku do svietnika, z. si kvet do dierky saka;
palica z-tá do zeme

zaštopkať dok. k štopkať: z. dieru;
z. pančuchy

zaštopľovať, zaštupľovať dok. hovor. zazátkovať: z. fľašu

zastrájať sa -a nedok.

1. vystatovačne prejavovať úmysel: z. sa na medveďa strojiť sa, chystať sa;
z. sa viac nepiť;
z-l sa, že zvíťazí

2. vyhrážať sa: z-l sa mu palicou;
z-l sa, že to tak nenechá

zastrašene príd.;

zastrašenosť -i ž.

zastrašený príd. preniknutý strachom: z-é deti;

zastrašiť dok.

1. nastrašiť, postrašiť: z. nepriateľa streľbou

2. nastrašením odradiť od istého úmyslu, odstrašiť: netreba sa dať z. prekážkami;

zastrašovací príd. určený na zastrašovanie: z. manéver, z-ia akcia

nedok. zastrašovať

zastrčený príd. expr. nachádzajúci sa na odľahlom mieste, zapadnutý; nenápadný, skrytý: z. kút mesta, z-á osada;
z. obchodík na námestí

zastrčiť dok.

1. (úplne) strčiť, zasunúť, zastoknúť: z. ruky do vrecák, z. si sekeru za opasok;
meč z-ený v pošve;
hovor. expr. kdesi som to z-l zapotrošil

2. zasunúť (kvôli uzavretiu): z-č závoru! z. dvere (na závoru);

zástrčka -y -čiek ž.

1. závora (význ. 2): zasunúť z-u na dverách

2. vidlica s vodičom, kt. sa zapája do zásuvky: trojkolíková z., z. elektrickej šnúry;

zástrčkový príd.: z. spoj

zastreliť -ľ! dok. strelou usmrtiť, odstreliť: z. jeleňa;
odsúdiť na smrť z-ením;
z-l sa zo zúfalstva

// zastreliť sa neúmyselne sa strelou usmrtiť: z. sa pri oprave pištole

nedok. zastreľovať

zastrešiť dok.

1. pokryť strechou: z. stavbu;
dom z-ený plechom;
drevené z-enie

2. zahrnúť (význ. 5), obsiahnuť, pojať (podriadené zložky ap.): niektoré organizácie z-í ministerstvo;

nedok. zastrešovať: z. domy sedlovými strechami;
organizácia z-júca starostlivosť o kultúrne pamiatky

zastriekať -a dok.

1. postriekaním znečistiť, zafŕkať, ostriekať: auto ho celého z-lo;
z. si nohavice (blatom);
košeľa z-aná krvou

2. striekaním naniesť (farbu): z. poškodené miesto lakom;
z. si vlasy

// zastriekať sa neúmyselne sa postriekaním znečistiť, zafŕkať sa, ostriekať sa: z. sa vápnom (pri maľovaní)

zastrieľať -a dok. strieľaním vyskúšať a tým pripraviť na používanie: z. samopal;

zastrieľať si -a dok. s chuťou istý čas strieľať: z. si pred pretekmi

zastrieť -ie -ú dok.

1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom;
z. si tvár závojom zahaliť;
z-etý stôl

2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad

3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach;
z-etá výčitka, op. otvorená;
z. zločin

4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie;
z-etý hlas priškrtený;

zastrihať dok. niekoľkokrát strihnúť (význ. 4): kôň z-l ušami

nedok. zastrihávať -a, zastrihovať

zastrihnúť -e -ú -hol dok.

1. strihnutím narušiť (povrch): nechtiac z-la do sukne

2. pristrihnúť: z. ruže, z. si fúzy;
nakrátko z-té vlasy;

zaštrkať dok. chvíľu štrkať: reťaz z-la;
z. kľúčmi

nedok. zastrkávať -a, zastrkovať

zaštrkotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrkať: lopaty z-li;
z. príborom

zaštrngať dok. chvíľu štrngať: poháre z-li;
z. reťazou

zaštrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrngať: hrkálky z-li;
z. kľúčmi

zastrúhať -a dok. strúhaním zašpicatiť: z. nožom kolík, z-né ceruzky;

nedok. zastruhávať -a

zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou

zástup -u m.

1. (voľné) zoradenie jednotlivcov za sebou: vyrovnané z-y;
z. čakajúcich;
stáť, ísť v z-e;
voj., tel. pochodovať v z-e v presnom zoradení za sebou

2. neusporiadaná masa ľudí, dav, húf: nedozerné z-y, prúdiace z-y demonštrantov;

zástupca -u mn. -ovia m.

1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa;
ustanovil ho za svojho z-u;
práv. zákonný, splnomocnený z.

2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.;
štátny z. prokurátor;
ľud si volí svojich z-ov

3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov;
najvyspelejší z. cicavcov;

zástupcovský príd.: z-á úloha

zastúpenie -ia s.

1. účasť prostredníctvom zástupcov: strana má z. vo vláde;
predniesť v z-í vlády v mene

2. číselný podiel (na účasti): percentuálne, menšinové z.

3. zastupiteľský úrad: mať diplomatické z. v inom štáte

zastúpiť -i dok.

1. nahradiť v práci, v činnosti, zastať (význ. 7): z. kolegu v práci, z. riaditeľa v čase neprítomnosti

2. byť z-ený mať zastúpenie (význ. 1, 2): na porade sú z-ené africké štáty;
v strave majú byť z-ené všetky vitamíny

3. z. niekomu cestu zastať (význ. 4);

zastupiteľský príd. kt. zastupuje (význ. 2), kt. súvisí so zastupovaním: z. úrad, z-é orgány

zastupiteľstvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad, zastúpenie: obchodné z., diplomatické z.;
štátne z. prokuratúra

zástupkyňa -e -kýň ž.;

zástupne prísl.;

zástupnosť -i ž.

zástupný príd. kt. má zastúpiť (význ. 1), kt. nahrádza niečo: to je iba z. problém;

nedok. zastupovať

1. k 1, 3

2. byť zástupcom (význ. 2): z. v parlamente svoju stranu;
z. práva klienta

aníz [an-] -u m.

1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum

2. jej drobné voňavé plody použ. ako korenie a liečivo;

boleráz -u m. krušpán

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

dohrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. dokončiť hryzenie: d. kôrku

2. hryzením poraniť, pohrýzť: celý je d-ený;
d. si ústa

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra

francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;

francúzštinárka -y -rok ž.

fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.

1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté

2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi

3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y

● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky;

holomráz -mrazu m. mráz bez snehu: udreli h-y

hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio

hrýzť hryzie hryzú nedok.

1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú

3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie

4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie

● → pes, ktorý breše, neh-ie

// hrýzť sa expr. vadiť sa, hádať sa: h-ú sa pre majetok

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

kvíz -u m. spoloč. hra, pri kt. sa odpovedá na otázky;

markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;

matróz -a m. zastar. námorník;

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu

motúz -a m. tenký povraz, špagát: previazať balík m-om;
ťahať za m.

● preťahovať niekomu → medové m-y, motúziky popod nos;

mráz mrazu m.

1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;

2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.

3. srieň, inovať: na pole padol m.

● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;

na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností;

nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov

// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.

1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka

2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;

obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.;
obviazať ruku o-om;
lykový o. v záhradníctve;

ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy;

nedok. okúzľovať

osemkrát, osem ráz neskl. čísl. nás. k 8: o. väčší

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

pavúz -a m. žrď na upevnenie nákladu (najmä sena al. obilia) na voze: pritiahnuť p.

● mať niečoho pod p. veľa

pofrancúzštiť -i -šť/-i! dok. urobiť francúzskym: p. si meno;