Význam slova "zášť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 713 výsledkov (6 strán)
-
zášť -i ž. kniž. nenávisť, nevraživosť: vzbudzovať z.
-
zástanca -u mn. -ovia m.
1. kto niekoho al. niečo zastáva (význ. 4), obranca, obhajca: mocný z. ukrivdených;
z-ia národa2. stúpenec, prívrženec: z. starej školy;
-
zástankyňa -e -kýň ž.
-
zastarano prísl.: pôsobiť z.;
-
zastaranosť -i ž.
-
zastaraný príd.
1. zaostávajúci za vývinom, nemoderný, staromódny, op. moderný: z-é stroje, z-á technológia;
z-é názory;
z-é slovo ustupujúce2. (o chorobe) neliečený, preto dlho trvajúci; chronický: z. zápal očí;
-
zastarať dok. stať sa zastaraným: jeho teória z-la;
nechce, aby choroba z-la; -
nedok. zastarávať -a
-
zastarieť sa -ie -ejú, zastarať sa dok. zapliesť sa, zamiešať sa do niečoho, medzi niekoho: z. sa do rozhovoru;
z. sa do syna -
zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l;
znenazdajky z.2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo
3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža
4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe
5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža
6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l
7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti
● z. na pol ceste nedokončiť niečo;
-
zástava -y -tav ž. obyč. obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov použ. ako symbol istého spoločenstva ap.: štátna, olympijská z.;
smútočná z. čierna;
vyvesiť, niesť z-u, vztýčiť z-u (na stožiari); -
zastavať -ia -ajú dok. pokryť stavbou, stavbami: z. celú plochu;
z-ný pozemokzastávať -a nedok. i opak.
1. k 2, k 5 i zastávať sa
-
zástavba -y -vieb ž. zastavenie istej plochy; súbor stavieb na istej ploche: súvislá z.;
moderná, radová z. -
zastaviť dok.
1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť;
z. vlak, koňa;2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia
3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom;
z. stáť! povel; -
zastávka -y -vok ž.
1. zastavenie (význ. 1, 2): malá z. (na pochode);
pracovať bez z-y2. miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová z., z. električky
3. vzdialenosť medzi dvoma takými miestami: koľko z-k je do centra?
zástavka -y -viek ž. zdrob.
-
zástavník -a mn. -ci m. voj. nosič zástavy: pren. publ. z. novej epochy čelný stúpenec, hlásateľ
-
nedok. zastavovať
// zastaviť sa
1. zastať (význ. 1, 2): vlak sa z-l;
hodiny sa z-li2. na chvíľu niekam zájsť, staviť sa: z-l sa u priateľa;
z-vme sa na pivo!3. venovať pozornosť, pristaviť sa: z. sa pri prvej stránke knihy;
z. sa nad otázkou; -
nedok. zastavovať sa
-
zástavový príd.;
-
zaštebotať -ce -cú dok. vydať štebot, zašvitoriť, zašveholiť: škovránok veselo z-l;
-
zaštekať dok. vydať štekot, zabrechať, zahavkať: pes výstražne z-l;
-
zástena -y -ten ž. obyč. prenosná stena zakrývajúca menší priestor, španielska stena, paraván: prezliecť sa za z-ou
-
zastenať, zastonať -e/-á -ú/-ajú -ň/-aj! -úc/-ajúc dok. (opakovane) vydať ston: ranený z-l od bolesti
-
zaštepiť dok. k štepiť: záhr. z. ovocné stromy;
z. deti proti obrne zaočkovať -
zástera -y -ter ž. prac. oblečenie chrániace najmä prednú časť šiat: zamastená mäsiarska z., kožená z.;
odpásať si z-u;
utrieť si ruky do z-y; -
zásterka -y -riek, zásterôčka -y -čok ž. zdrob.
-
zásterový príd.: z. strih šiat;
-
nedok. zastielať -a
-
nedok. zastierať -a
// zastrieť sa
1. zatiahnuť sa: nebo sa z-lo (mrakmi);
2. stať sa nejasným, zahmleným: pamäť sa mu z-la;
-
nedok. zastierať sa
-
zastihnúť -e -ú -hol dok.
1. nájsť niekde, dostihnúť, stihnúť: otca doma nez-l, z-l ho až pri bráne;
správa ho z-la v cudzine2. pristihnúť, prichytiť; zaskočiť (význ. 5): z. chlapca pri klamstve;
písomná skúška ich z-la nepripravených;
z-la ho noc3. postihnúť (význ. 1), stihnúť: z-lo ho nešťastie, z-l ju trest
-
zaštiknúť -e -ú -kol dok. privrznúť (význ. 1), zaštipnúť, zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštipnúť: z. (si) prsty medzi dvere;
-
nedok. zaštikovať
-
zaštipnúť -e -ú -pol dok.
1. privrznúť (význ. 1), zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštiknúť: myš z-tá v klepci
2. štipnutím odstrániť, odštipnúť (výhonok, púčik): z. uhorku;
-
nedok. zaštipovať
-
záštita -y -tit ž. kniž.
1. ochrana (význ. 1, 2), podpora: mravná z., mať z-u u svojich stúpencov
2. ochranca; záruka: matka je jej z-ou;
demokracia je z-ou rozvoja spoločnosti3. patronát: prevziať z-u nad festivalom;
preteky sa konajú pod z-ou predsedu parlamentu -
zastlať -stelie -stelú -ľ! -tý/-ný dok.
-
zástoj -a m. kniž. postavenie (význ. 3); úloha, poslanie: (mať) významný, rozhodujúci z.;
z. inteligencie v spoločnosti -
zastoknúť -e -ú -kol dok. zastrčiť (význ. 1), zasunúť: z. sviečku do svietnika, z. si kvet do dierky saka;
palica z-tá do zeme -
zaštopkať dok. k štopkať: z. dieru;
z. pančuchy -
zaštopľovať, zaštupľovať dok. hovor. zazátkovať: z. fľašu
-
zastrájať sa -a nedok.
1. vystatovačne prejavovať úmysel: z. sa na medveďa strojiť sa, chystať sa;
z. sa viac nepiť;
z-l sa, že zvíťazí -
zastrašene príd.;
-
zastrašenosť -i ž.
-
zastrašený príd. preniknutý strachom: z-é deti;
-
zastrašiť dok.
1. nastrašiť, postrašiť: z. nepriateľa streľbou
2. nastrašením odradiť od istého úmyslu, odstrašiť: netreba sa dať z. prekážkami;
-
zastrašovací príd. určený na zastrašovanie: z. manéver, z-ia akcia
-
nedok. zastrašovať
-
zastrčený príd. expr. nachádzajúci sa na odľahlom mieste, zapadnutý; nenápadný, skrytý: z. kút mesta, z-á osada;
z. obchodík na námestí -
zastrčiť dok.
1. (úplne) strčiť, zasunúť, zastoknúť: z. ruky do vrecák, z. si sekeru za opasok;
meč z-ený v pošve;
hovor. expr. kdesi som to z-l zapotrošil2. zasunúť (kvôli uzavretiu): z-č závoru! z. dvere (na závoru);
-
zástrčka -y -čiek ž.
1. závora (význ. 2): zasunúť z-u na dverách
2. vidlica s vodičom, kt. sa zapája do zásuvky: trojkolíková z., z. elektrickej šnúry;
-
zástrčkový príd.: z. spoj
-
zastreliť -ľ! dok. strelou usmrtiť, odstreliť: z. jeleňa;
odsúdiť na smrť z-ením;
z-l sa zo zúfalstva// zastreliť sa neúmyselne sa strelou usmrtiť: z. sa pri oprave pištole
-
nedok. zastreľovať
-
zastrešiť dok.
1. pokryť strechou: z. stavbu;
dom z-ený plechom;
drevené z-enie2. zahrnúť (význ. 5), obsiahnuť, pojať (podriadené zložky ap.): niektoré organizácie z-í ministerstvo;
-
nedok. zastrešovať: z. domy sedlovými strechami;
organizácia z-júca starostlivosť o kultúrne pamiatky -
zastriekať -a dok.
1. postriekaním znečistiť, zafŕkať, ostriekať: auto ho celého z-lo;
z. si nohavice (blatom);
košeľa z-aná krvou2. striekaním naniesť (farbu): z. poškodené miesto lakom;
z. si vlasy// zastriekať sa neúmyselne sa postriekaním znečistiť, zafŕkať sa, ostriekať sa: z. sa vápnom (pri maľovaní)
-
zastrieľať -a dok. strieľaním vyskúšať a tým pripraviť na používanie: z. samopal;
-
zastrieľať si -a dok. s chuťou istý čas strieľať: z. si pred pretekmi
-
zastrieť -ie -ú dok.
1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom;
z. si tvár závojom zahaliť;
z-etý stôl2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad
3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach;
z-etá výčitka, op. otvorená;
z. zločin4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie;
z-etý hlas priškrtený; -
zastrihať dok. niekoľkokrát strihnúť (význ. 4): kôň z-l ušami
-
nedok. zastrihávať -a, zastrihovať
-
zastrihnúť -e -ú -hol dok.
1. strihnutím narušiť (povrch): nechtiac z-la do sukne
2. pristrihnúť: z. ruže, z. si fúzy;
nakrátko z-té vlasy; -
nedok. zastrkávať -a, zastrkovať
-
zaštrkotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrkať: lopaty z-li;
z. príborom -
zaštrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrngať: hrkálky z-li;
z. kľúčmi -
zastrúhať -a dok. strúhaním zašpicatiť: z. nožom kolík, z-né ceruzky;
-
nedok. zastruhávať -a
-
zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou
-
zástup -u m.
1. (voľné) zoradenie jednotlivcov za sebou: vyrovnané z-y;
z. čakajúcich;
stáť, ísť v z-e;
voj., tel. pochodovať v z-e v presnom zoradení za sebou2. neusporiadaná masa ľudí, dav, húf: nedozerné z-y, prúdiace z-y demonštrantov;
-
zástupca -u mn. -ovia m.
1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa;
ustanovil ho za svojho z-u;
práv. zákonný, splnomocnený z.2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.;
štátny z. prokurátor;
ľud si volí svojich z-ov3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov;
najvyspelejší z. cicavcov; -
zástupcovský príd.: z-á úloha
-
zastúpenie -ia s.
1. účasť prostredníctvom zástupcov: strana má z. vo vláde;
predniesť v z-í vlády v mene2. číselný podiel (na účasti): percentuálne, menšinové z.
3. zastupiteľský úrad: mať diplomatické z. v inom štáte
-
zastúpiť -i dok.
1. nahradiť v práci, v činnosti, zastať (význ. 7): z. kolegu v práci, z. riaditeľa v čase neprítomnosti
2. byť z-ený mať zastúpenie (význ. 1, 2): na porade sú z-ené africké štáty;
v strave majú byť z-ené všetky vitamíny3. z. niekomu cestu zastať (význ. 4);
-
zastupiteľský príd. kt. zastupuje (význ. 2), kt. súvisí so zastupovaním: z. úrad, z-é orgány
-
zastupiteľstvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad, zastúpenie: obchodné z., diplomatické z.;
štátne z. prokuratúra -
zástupkyňa -e -kýň ž.;
-
zástupne prísl.;
-
zástupnosť -i ž.
-
zástupný príd. kt. má zastúpiť (význ. 1), kt. nahrádza niečo: to je iba z. problém;
-
nedok. zastupovať
1. k 1, 3
2. byť zástupcom (význ. 2): z. v parlamente svoju stranu;
z. práva klienta -
aníz [an-] -u m.
1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum
-
boleráz -u m. krušpán
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
dohrýzť -hryzie -hryzú dok.
1. dokončiť hryzenie: d. kôrku
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra
-
francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;
-
francúzštinárka -y -rok ž.
-
fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.
1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi
3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y
● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky; -
hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio
-
hrýzť hryzie hryzú nedok.
1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie
4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie
-
koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.
1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?
2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba
-
markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;
-
matróz -a m. zastar. námorník;
-
miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.
1. k milión
-
mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu
-
motúz -a m. tenký povraz, špagát: previazať balík m-om;
ťahať za m.● preťahovať niekomu → medové m-y, motúziky popod nos;
-
mráz mrazu m.
1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.
3. srieň, inovať: na pole padol m.
● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí; -
na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností; -
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov
-
niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok
-
obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.
1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;
-
obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.;
obviazať ruku o-om;
lykový o. v záhradníctve; -
ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy; -
nedok. okúzľovať
-
párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát
-
pavúz -a m. žrď na upevnenie nákladu (najmä sena al. obilia) na voze: pritiahnuť p.
● mať niečoho pod p. veľa
-
pofrancúzštiť -i -šť/-i! dok. urobiť francúzskym: p. si meno;