Význam slova "zvuã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 14 výsledkov (1 strana)
-
neprízvučnosť -i ž.
-
neprízvučný príd.
1. nemajúci prízvuk: odb. n-á slabika
2. poet. nevyužívajúci prízvuk: n. verš;
-
nesúzvučný príd. kt. nie je harmonický, nesúladný, disonantný: n-é tóny
-
prízvučne prísl.;
-
prízvučnosť -i ž.
-
prízvučný príd.
-
súzvučne prísl.;
-
súzvučnosť -i ž.
-
súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;
-
zvučať -í -ia nedok. znieť, zaznievať: pieseň z-í, slová z-ia
-
zvučka -y -čiek ž. krátky hud. útvar použ. ako signál: z. bratislavského rozhlasu
-
zvučne prísl.;
-
zvučnosť -i ž.
-
zvučný príd.
1. jasno znejúci, jasný, sýty, zvonivý: z. hlas, smiech;
fon. z-é spoluhlásky nepárové znelé (napr. r, l)2. príjemne znejúci, ľubozvučný: z. rým, z-á reč
3. kniž. známy (význ. 1), význačný, slávny: mať z-é meno, z. titul;