Význam slova "zvu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 32 výsledkov (1 strana)

  • zvučať -í -ia nedok. znieť, zaznievať: pieseň z-í, slová z-ia

  • zvučka -y -čiek ž. krátky hud. útvar použ. ako signál: z. bratislavského rozhlasu

  • zvučne prísl.;

  • zvučnosť -i ž.

  • zvučný príd.

    1. jasno znejúci, jasný, sýty, zvonivý: z. hlas, smiech;
    fon. z-é spoluhlásky nepárové znelé (napr. r, l)

    2. príjemne znejúci, ľubozvučný: z. rým, z-á reč

    3. kniž. známy (význ. 1), význačný, slávny: mať z-é meno, z. titul;

  • zvuk -u m.

    1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: jasný, prenikavý z., neartikulovaný z., z. trúbky, sirény;
    vydávať z-y;
    husle majú dobrý z.

    2. povesť (význ. 3), meno: mať dobrý, zlý z. (vo verejnosti);
    výrobky sklárov majú za hranicami z.;

  • zvukár -a m. hovor. zvukový technik;

  • zvukárka -y -rok ž.;

  • zvukársky príd.

  • zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;

  • zvukomalebne prísl.;

  • zvukomalebnosť -i ž.

  • zvukomalebný príd.: z-á inštrumentácia;
    z-é slovo onomatopoja;

  • zvukomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zvuku

  • zvukotesne prísl.;

  • zvukotesnosť -i ž.

  • zvukotesný príd. neprepúšťajúci zvuk: z-á kabína, izolácia, z-é dvere;

  • zvukovo prísl.;

  • zvukovod -u m. anat. rúrka na prívod zvukových vĺn k ušnému bubienku: vnútorný z.

  • zvukovosť -i ž.

  • zvukový príd. k 1: z. signál, z-á vlna, izolácia;
    z. technik zabezpečujúci prenos zvuku;
    z-á stránka jazyka;
    z. film ozvučený, op. nemý;

  • zvulgarizovať dok.

    1. urobiť vulgárnym (význ. 1): z. jazyk, prejav

    2. nevedecky zovšeobecniť, zjednodušiť: z. názory na umenie

  • zvulkanizovať dok. k vulkanizovať: z. gumu

  • neprízvučnosť -i ž.

  • neprízvučný príd.

    1. nemajúci prízvuk: odb. n-á slabika

    2. poet. nevyužívajúci prízvuk: n. verš;

  • nesúzvučný príd. kt. nie je harmonický, nesúladný, disonantný: n-é tóny

  • prízvučne prísl.;

  • prízvučnosť -i ž.

  • prízvučný príd.

    1. majúci prízvuk: lingv. p-á slabika;
    hud. p-á doba taktu

    2. využívajúci prízvuk: poet. p. verš, p-á prozódia;

  • súzvučne prísl.;

  • súzvučnosť -i ž.

  • súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: aoo, ã vst, six, pdc, efs, kar��, dfd, zbp, ece, kôl, mašľ, hmc, eva, oad, vuk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV