Význam slova "zvonã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zvonár -a m.

1. kto vyrába zvony

2. kto má na starosti zvonenie (na kostolných zvonoch);

zvonárik -a mn. -ovia m. zdrob.

zvonárka -y -rok ž.;

zvonársky príd.: z. majster;

zvonárstvo -a s. zvonárske remeslo;

zvon -a m.

1. kovový nástroj kužeľovitého tvaru, kt. vydáva zvuk pri nárazoch srdca na jeho steny: kostolné z-y;
hlas, hlahol z-a;
z-y vyzváňajú

2. niečo podobné tomuto nástroju: prikryť jedlo skleným z-om;
potápačský z.;
gumený z. nástroj na čistenie zapchatého odtoku;
sukňa do z-a šikmo strihaná

● hlas ako z. silný, zvučný;
srdce ako z. zdravé;
srdce mu bije ako z. prudko;

zvonček -a m.

1. zdrob. k zvon(ec)

2. rastlina so zvoncovitými kvetmi, bot. Campanula;

zvončekovitý príd. kt. má podobu zvončeka: z. kvet

zvončekový príd.