Význam slova "zvoniå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2 výsledkov (1 strana)
-
zvonička -y -čiek ž. zdrob.
-
zvoniť nedok.
1. (o zvone, zvonci, zvončeku ap.) vydávať zvonivý zvuk, vyzváňať; cengať: kostolné zvony z-ia;
telefón, zvonček pri dverách z-í2. spôsobovať, aby zvon(ec), zvonček vydával zvuk, vyzváňať; cengať: ovce z-ia zvoncami;
z. pri bráne3. rozozvučaním zvon(c)a, zvončeka signalizovať: z. poludnie, z. na obed, na prestávku, z. na poplach;
umieračik z-í;
neos. z-í (v škole) je začiatok, koniec vyučovacej hodiny4. (o kovovom, sklenom predmete) vydávať zvonivý zvuk, cengať, štrngať: mince, poháre z-ia
5. spôsobovať zvonivý zvuk: z. príborom
6. (o hlase, smiechu ap.) zvonivo, zvučne znieť, zvučať: hlas jej príjemne z-l;
neos. z-í mu v uchu;