Význam slova "zu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 139 výsledkov (2 strán)
-
zub -a mn. I -ami/-mi m.
1. tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé z-y, deravý z.;
mliečne, očné z-y;
z-y múdrosti kt. rastú posledné;
bolí ho z., trhať, plombovať z-y, čistiť si z-y;
drkotať z-ami (od zimy, od strachu);
škrípať z-ami i pren. expr. zlostiť sa;
ceriť z-y (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní;
zaťať z-y i fraz. ovládnuť sa;
vylomiť si z-y (na niečom) i fraz. expr. stroskotať;
vybiť niekomu z-y;
hovor. hovoriť cez z-y a) nezrozumiteľne b) neochotne2. niečo podobné tomuto útvaru: z-y píly, hrebeňa, kľúča;
z-y na hrabliach● expr. držať jazyk za z-ami mlčať;
niečo, dačo pod z (-y) niečo (dobré) na jedenie;
brúsiť si, ostriť si z-y na niečo, na niekoho chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho;
→ pozrieť sa niekomu, niečomu na z-y;
expr. z-y mu klepli, klapli naprázdno niečo sa mu nepodarilo;
→ oko za oko, z. za z.;
kniž. z. času zhubný vplyv času;
z-ami-nechtami (sa držať, brániť ap.) a) za každú cenu b) mocne;
publ. po z-y ozbrojený silno;
→ darovanému koňovi nehľaď na z-y; -
zubáč -a mn. N a A -e m. dravá riečna ryba, zool. Lucioperca
-
zubačka -y -čiek ž.
1. trváca lesná rastlina, bot. Dentaria
2. hovor. ozubnicová železnica
-
zubadielko -a -lok s. zdrob.
-
zubadlo -a -diel s. časť konského postroja dávaná koňovi do pysku;
-
zubadlový príd.;
-
zubaňa -e ž. hovor. expr.
-
zubár -a m. hovor. zubný lekár;
-
zubárka -y -rok ž.;
-
zubársky príd.: z-e kliešte, zlato;
-
zubárstvo -a s. zubné lekárstvo
-
zubato prísl.;
-
zubatosť -i ž.
1. k zubatý
2. poľnohosp. choroba obilnín prejavujúca sa chýbaním zŕn v klasoch
II. zubatá ž. hovor. expr. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z.
-
zubatý
I. príd.
1. kt. má veľké, nápadné zuby: z. chlapec;
2. opatrený zubmi (význ. 2): z-é koleso;
3. okrajom pripomínajúci rad zubov: z. okraj, z-á kosa;
poľnohosp. z-á raž postihnutá zubatosťou; -
zubisko -a s., v jedn. i m. zvel.
-
zubiť sa nedok. expr. smiať sa (význ. 1), usmievať sa (s odkrytými zubmi): z-l sa nám do očí, natešený sa z-l
-
zúbkovanie -ia s. zúbkovaný okraj niečoho: z. noža, z. na známkach
-
zúbkovať nedok. robiť na niečom zúbky: z. kraj látky;
z-ný okraj, papier -
zúbkovito prísl.
-
zúbkovitý príd. kt. má po okrajoch zúbky, zúbkovaný, zúbkatý: z-é zakončenie šatky;
-
zubný príd. k 1: z. lekár, z-á pasta, kefka, z. kaz, kameň;
fon. z-á spoluhláska; -
zúbok -bka, zubček -a m. zdrob.;
-
zuboliečba -y ž. liečenie zubov;
-
zuboliečebný príd.: z-á technika
-
zubor -bra mn. N a A -y m. mohutné zviera s hrivou príbuzné turovi, zool. Bison;
-
zuboradie -ia s. rad zubov (v ústnej dutine): horné, dolné z., anomálie z-ia
-
zubovina -y ž. hmota zuba pokrytá sklovinou
-
zubový príd. k 2: z-é výbežky, z-á spojka;
-
zúboženosť -i ž.
-
zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;
-
zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la
-
zubrí príd.: z-ia rezervácia
-
zubrica -e -ríc ž. samica zubra;
-
zubríča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. zubrie mláďa
-
žubrienočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
zúčastnene prísl. s porozumením: z. sa spytovať;
-
zúčastnenosť -i ž. porozumenie, pochopenie, účasť
-
zúčastnený
I. príd. kt. má na niečom účasť, prítomný: z-á osoba, krajina, z-é strany;
-
zúčastniť sa dok. mať účasť, byť prítomný: z. sa na schôdzke, zasadnutí, rokovaní, konferencii, z. sa na súťaži, z. sa v boji;
z. sa v, na povstaní, povstania; -
nedok. zúčastňovať sa
-
zúčtovací príd. týkajúci sa zúčtovania, slúžiaci na zúčtovanie: z. lístok, doklad, z-ie obdobie, údaje
-
zúčtovať dok.
1. vybaviť účty, vyúčtovať: z. preddavok, dodávku, materiál
2. urobiť poriadok s niekým, niečím, porátať sa, vyrovnať sa, skoncovať: z. zo zradcom, s minulosťou;
z. so životom vziať si ho; -
zúčtovateľnosť -i ž.
-
zúčtovateľný príd. kt. sa dá, má zúčtovať: z-á záloha;
-
nedok. zúčtovávať -a
-
zúfalec -lca m. zúfalý človek
-
zúfalo, zúfale prísl.: z. volať, z. útočiť, z. sa brániť;
vyzerať, tváriť sa z., z. smutný; -
zúfalosť -i ž.
-
zúfalstvo -a s.: priviesť do z-a, byť na pokraji z-a, upadnúť do z-a, urobiť (niečo) zo z-a;
-
zúfalý príd.
1. kt. (si) zúfa(l), malomyseľný: z. človek, z-í rodičia;
byť z.2. kt. vyj. stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: z-á situácia, z-é postavenie;
z. výkrik, pohľad3. hovor. expr. veľmi veľký, hrozný, strašný: z. neporiadok, z-á prázdnota;
-
žufaňa -e ž. hovor. naberačka;
-
žufanka -y -niek ž. zdrob.
-
zúfať, zúfať si -a nedok. i dok. strácať, stratiť akúkoľvek nádej: z. (si) nad sebou, nad nespravodlivosťou;
netreba (si) z.;
nez-jte! -
zuhoľnatieť -ie -ejú dok. (horením) sa premeniť na uhoľ: z-ené drevo
-
zúkolovať dok. k úkolovať: z. (všetky) práce
-
žula -y ž. veľmi tvrdá hornina použ. ako stavebný a kamenársky materiál, granit: sivá, červená ž., pomník zo ž-y, vytesať do ž-y nápis
● pevný, tvrdý ako ž. veľmi;
stáť ako ž. pevne;
byť ako zo ž-y zásadový, neoblomný; -
žulovitý príd. obsahujúci žulu; majúci vlastnosti žuly: ž-á hornina
-
žulovo prísl.
-
žulový príd.: ž. pomník, ž-é hrádze;
-
žumpa -y žúmp ž. jama, nádrž na výkaly a tekutý odpad: betónová, záchodová ž., vyčistiť ž-u;
-
žumpový príd.
-
zunieť -í -ia nedok. jasne znieť, zvučať, zaznievať: kov, struna z-í, vonku z-ia kroky, telegrafné stĺpy z-ia, hlas mu z-í (ako zvon);
neos. z-í mi v ušiach -
zunivo prísl.
-
zunivý príd. kt. zuní, zvučný, zvonivý: z-á ozvena, z-é kroky;
-
zunovano, zunovane prísl.;
-
zunovanosť -i ž.
-
zunovaný príd.
1. ktorého stálym opakovaním prestalo zaujímať niečo al. všetko; vyjadrujúci takýto stav: z-í rekreanti;
z-á tvár2. hovor. spôsobujúci zunovanie, nezaujímavý: z-é šaty, z-á hra
-
zunovať (koho, čo), zunovať sa (komu) dok.
1. (stálym opakovaním, nepríjemnosťami ap.) prestať zaujímať, omrzieť: hra ho z-la, hra sa mu z-la;
život ho z-l, život sa mu z-l;
maľovať ho z-lo2. prestať sa zaujímať o niečo (pre stále opakovanie, nepríjemnosti ap.) znepáčiť sa, spríkriť sa: z-l svoju prácu, z-la sa mu práca;
z-l život, ženu, žena sa mu z-la -
župa -y žúp ž. (u nás v min.) väčšia územná administratívna jednotka: Bratislavská, Nitrianska ž.;
-
zupák -a mn. -ci m. voj. slang. ďalej slúžiaci poddôstojník; zupácky príd. i prísl.
-
župan2 -a/-u m. (dlhý) pohodlný domáci plášť: obliecť si ž., chodiť po byte v ž-e;
župan1 -a m. (u nás v min.) správca župy, stolice;
-
županový príd.: ž. strih
-
županský príd.;
-
županstvo -a s.
1. úrad župana
2. župa
-
župný príd.: ž. úrad, archív
-
žúr -u m. hovor. stretnutie známych v súkromí spojené s pohostením a zábavou: ísť, pozvať niekoho na ž.
-
zúradovať dok. hovor. vybaviť (zvyčajným) úr. postupom: z. spisy, žiadosť
-
zurážať -a dok. pourážať: z. niekoho do krvi;
z-ný rodič -
zurčať -í -ia nedok. vydávať zvuk, kt. vzniká pri prúdení, tečení vody, žblnk(ot)ať, zurkotať: potôčik z-í;
z-iaca voda;
z-nie bystriny; -
zurčivo prísl.
-
zurčivý príd. kt. zurčí: z. potok;
-
zúriť -i nedok.
1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la
-
zúrivec -vca m. zúrivý človek;
-
zúrivo prísl.: z. kopať, hrýzť;
-
zúrivosť -i ž.
-
zúrivý príd.
1. kt. zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, nepríčetnosti: z. človek, z-é zviera;
z. pohľad;
byť z.2. veľmi intenzívny, prudký, silný: z. boj, klásť z. odpor;
z. vietor3. expr. vášnivý (význ. 3), fanatický: z. nepriateľ;
z. rybár, poľovník, zberateľ; -
zurkot -u m. zurkotanie: z. bystriny
-
zurkotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. zurčať, žblnkotať: potok z-e
-
zurkotavo prísl.
-
zurkotavý príd. zurčivý, žblnkotavý: z. potok, z-é vlny;
-
žurnál -u L -e mn. -y m.
1. (ilustrovaný) časopis: módny, zahraničný, literárny ž.
2. filmový týždenník;
-
žurnalista -u m. novinár;
-
žurnalistický príd.: ž. štýl;
žurnalisticky prísl.
-
žurnalistika -y ž.
1. novinárstvo (význ. 1, 2): športová ž.;
→ vyšetrovacia ž.;
študovať ž-u2. denná tlač, noviny;
-
žurnalistka -y -tiek ž.;
-
žurnalizmus -mu m.
1. iba jedn. spôsob písania typický pre novinárov: poézia zaťažená zlým ž-om, opisný ž.
2. štyl. publicizmus
-
žurnálový príd.
-
zúročiť dok.
1. zvýšiť o úroky, zúrokovať: z. vklad, pôžičku
2. uplatniť vo svoj prospech, využiť: z. (svoje) vedomosti, skúsenosti;
-
zúročiteľnosť -i ž.
-
zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;
-
nedok. zúročovať
// zúročiť sa zväčšiť sa o úroky;
-
nedok. zúročovať sa
-
zúrodniť dok. urobiť úrodnejším, úrodným: z. zem, pôdu, step;
z-ené polia; -
nedok. zúrodňovať: z-nie pôdneho fondu
-
zúrokovať dok. zúročiť (význ. 1)
// zúrokovať sa zúročiť sa
-
zurvalec -lca m. expr. bitkár; nezbedník, samopašník: malý z.;
-
zurvalský príd.;
zurvalsky prísl.
-
zušľachtiť -chť/-i! dok., vhodnejšie zošľachtiť
-
žuť -je -jú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok. rozomieľať, roztláčať zubami;
expr. jesť: ž. chlieb, tvrdé mäso, ž. tabak, žuvačku;
čo ž-š? -
zutekať dok. utiecť (význ. 1, 2), ujsť: z. z, od ťažkej roboty, z. pred trestom, naľakal sa a z-l, z. z väzenia
-
zútulnieť -ie -ejú dok. stať sa útulným: dom z-l
-
zútulniť dok. urobiť útulnejším, útulným: z. domov, izbu, prostredie;