Význam slova "zru" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zrub -a/-u m.

1. otesané brvno (ako časť drevenej konštrukcie): drevo na z-y, škáry medzi z-mi

2. konštrukcia z otesaných brvien: z. studne

3. dom, chata z otesaných brvien: drevený z., postaviť si z.;

zrúbať -e -u dok.

1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek

2. odťať: z. konár

3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa

4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca

// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa

zrúbik -a, zrúbok -bka m. zdrob.

zrubiť nedok. stavať, skladať zo zrubov: lavica z-ená z dosák, z-ený dom, z-ená stena

zrubový príd.: z-á stena, chata, stavba;
z. tábor;

zrúcanina -y -nín ž. zvyšky múrov nejakej stavby, ruina, rozvalina: z-y domu, hradu

zrúcanisko -a -nísk s. miesto so zrúcaninami, rumovisko

zrúcať -a dok. nárazmi ap. rozrušiť, zmeniť na zrúcaninu (-y); zbúrať, zrútiť, zváľať: z. mesto, staré domy, kocky;

// zrúcať sa zrútiť sa, rozpadnúť sa, zvaliť sa, zboriť sa, zbúrať sa: domy sa z-li;

zručať -í -ia dok. zaručať, zaryčať, zryčať: býk z-l;

zručne prísl.: počínať si z.;

zručnosť -i ž.

zručný príd. kt. vie prácu, činnosť vykonávať rýchlo a dobre, obratný, šikovný; svedčiaci o tom: z. robotník, kreslič;
z. pohyb;

zruinovať dok.

1. obrátiť na ruiny: vojsko z-lo hrad

2. priviesť na mizinu, zničiť: z. konkurenciu, hospodárstvo;
chcú ho z.;
z-ný človek

zrúknuť -e -u -kol dok. expr. z(a)revať: z. od bolesti, medveď z-l;

zrumenieť -ie -ejú dok. kniž. očervenieť, zapýriť sa: líca jej z-li (od hanby);
z-ená tvár

zrušiť dok.

1. urobiť neplatným, odvolať: z. sľub, dohodu, slovo, z. zákaz, rozsudok

2. odstrániť (význ. 2), zlikvidovať, porušiť: z. hranice, z. továreň, výrobu;
z. krok! povel na zmenu rytmického kroku na voľný;

nedok. zrušovať

žrút -a mn. N -i/-y A -ov/-y m. pejor. žráč (význ. 1, 2);

žrútisko -a s. i m. zvel.

zrútiť -i dok.

1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát

2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom

// zrútiť sa

1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo

2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;

3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania;
nervové z-enie

● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar;
preto sa → svet nez-i

zružovieť -ie -ejú dok. stať sa ružovým: tvár jej z-la;
z-ené pery, líca