Význam slova "zr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zrevidovať dok. k revidovať: z. účty;
z. názory, politiku, plány, učebnicu;
z-né vydanie knihy

zrevolucionizovať dok. k revolucionizovať: z. ľudové vrstvy

zrezať -že -žú dok.

1. rezaním (zvrchu) oddeliť: z. korunu, výhonky;
z. strom zoťať;
geom. z-ný kužeľ kt. má vrchol odrezaný rovnobežne s rovinou podstavy

2. rezaním upraviť, zarovnať: z. nahladko

3. hovor. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. dieťa, psa

4. hovor. expr. veľmi skritizovať: z. novú knihu;

nedok. k 1, 2 zrezávať -a

// zrezať sa hovor. expr. opiť sa (význ. 1): úplne sa z-l

● expr. z. sa pod obraz Boží veľmi sa opiť

zrežírovať dok. uskutočniť réžiu: z. hru;
dobre z-ný film

zrezka prísl. rezko (význ. 1), čulo, bystro, rýchlo: z. kráčať, vyskočiť, vykročiť

zriadenec -nca m. kto vykonáva rozlič. pomocné práce (v úrade, podniku ap.): poštový, železničný, hotelový z.

zriadenie -ia s. vnútorná organizácia istej spoločnosti: otrokárske, feudálne, kapitalistické z.;
štátne, hospodárske, sociálne z.;
zmena spoločenského z-ia

zriadiť -i dok.

1. postavením zhotoviť, vybudovať, utvoriť, urobiť: z. ihrisko, z. si pracovisko

2. založiť (význ. 5), ustanoviť, konštituovať: z. školu, nemocnicu, múzeum, komisiu;

zriaďovací príd.

1. určený na zriaďovanie (význ. 2): z-ia listina zakladacia

2. žel. určený na zoraďovanie: z-ia stanica, koľaj

nedok. zriaďovať

zriaďovateľ -a mn. -ia m. kto niečo zriaďuje (význ. 2): z. umeleckého súboru;

zriaďovateľka -y -liek ž.;

zriaďovateľský príd.

zriasiť -i dok. urobiť na niečom riasy (význ. 1), nariasiť: z. čelo;
z-ená sukňa

// zriasiť sa pokryť sa riasami (význ. 1): čelo sa mu z-lo

zrichtovať dok. hovor.

1. zastaráv. opraviť (význ. 1), upraviť: z. auto, motorku, voz

2. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť, doriadiť; dolámať: ale ťa z-li!

// zrichtovať sa

1. zastaráv. pripraviť sa (význ. 1), prichystať sa: z. sa na cestu

2. expr. doriadiť sa, opiť sa: ten sa z-l!

žriebä -äťa mn. -ätá -ät s. mláďa koňa, koníča: ročné ž.;

● poskakuje ako ž.;

žriebäcí príd.;

žriebätko -a -tiek s. zdrob. expr.

zriecť sa, zrieknuť sa -kne -knu -kol dok. vzdať sa (význ. 2), odriecť sa, odrieknuť sa: z. sa funkcie, dedičstva, majetku;
z. sa detí;

zriedene prísl.

zriedený príd. majúci redšiu konzistenciu, rozriedený: z. roztok, z. vzduch;

zriediť -i dok. urobiť redším, riedkym, rozriediť: z. omáčku, roztok;

zriedka prísl. iba niekedy, málokedy, zriedkavo, op. často: z. si vypiť, stretávať sa z.;
to sa stáva z.

zriedkakde zám. neurč. príslov. málokde

zriedkakedy zám. neurč. príslov. zriedka, málokedy: z. príde neskoro, z. ho bolo vídať doma

zriedkakto -koho zám. neurč. málokto: z. prišiel k nim na návštevu

zriedkaktorý zám. neurč. máloktorý: z. z prítomných súhlasil

zriedkavo prísl.: vyskytovať sa z., z. krásny, jemný;

zriedkavosť -i ž.

zriedkavý príd. kt. sa vyskytuje zriedka, nie obyčajný; nevšedný, vzácny: z. prípad, hosť;
z-é rastliny, z-á krása;

žriedlo -a -del/-diel s.

1. prameň (význ. 1): výdatné, minerálne, horúce ž.

2. pôvod (význ. 1), zdroj, základ, prameň: ž. poučenia, poznania;
rodina je ž-om šťastia;
ž. nákazy ohnisko;

žriedlový príd.: ž-á voda, soľ

zrieďovadlo -a -diel s. prostriedok na zrieďovanie

nedok. zrieďovať

// zriediť sa stať sa redším, riedkym, rozriediť sa: vzduch sa z-l;

nedok. zrieďovať sa

nedok. zriekať sa -a

1. k zriecť sa

2. žiť odriekavým životom: musí sa naučiť z. sa

zrieť¹ zreje zrejú zrej! nedok.

1. (o rastlinách, plodoch) dosahovať vrcholný st. vývinu, dozrievať; (o produktoch ap.) nadobúdať želateľné vlastnosti: obilie, ovocie z-je;
víno z-je, betón z-je;
zrenie syra

2. dosahovať želateľnú kvalitatívnu úroveň, vývinový st. ap.: umelecky z.

zrieť² -ie -ú -i! nedok. poet.

1. vidieť (význ. 2, 3): z-m ju vo svojich predstavách

2. hľadieť (význ. 1), pozerať, dívať sa: zrie do diaľky

zrigolovať dok. k rigolovať: z. pôdu, zem;
z. lúku, vinice

zrinčať -í -ia -nč/-i! dok.

1. vydať kovový zvuk: sklo z-lo, okná z-li

2. spôsobiť takýto zvuk: z. okovami, zbraňami

zrkadielce -a -lec s. zdrob. expr.

zrkadielko -a -lok s. zdrob.;

zrkadlenie -ia s. kniž. zachytenie, odrazenie ako v zrkadle, odraz: z. faktov, skutočnosti

zrkadliť nedok. odrážať ako v zrkadle, odzrkadľovať: hladina z-í okolitú krajinu;

// zrkadliť sa

1. odzrkadľovať sa, odrážať sa: mesiac sa z-í v jazere;

2. lesknúť sa ako zrkadlo: hladina sa z-í

zrkadlo -a -diel s.

1. (sklená) tabuľa s lesklou vrstvou utvárajúca odrážaním svetelných lúčov plošný obraz predmetu: toaletné, brúsené, benátske z.;
odb. rovinné, vypuklé, guľové z.;
spätné z. na motor. vozidle

2. čo pripomína takúto tabuľu: z. jazera;
polygr. presné rozvrhnutie obrázkov a textu na strane

3. verný odraz, obraz, svedectvo: umenie je z-om doby

● hladký ako z. veľmi;
nastaviť niekomu (krivé) z. ukázať mu aký (nie) je;

zrkadlovitý príd. majúci vlastnosti zrkadla, lesklý: z. ľad, z-á plocha jazera

zrkadlovka -y -viek ž. zrkadlový fot. prístroj

zrkadlovky -viek ž. pomn. okuliare so zrkadlovitými sklami

zrkadlový príd.: z. ďalekohľad, z-á plocha, sieň;

zrnenie -ia s.

1. zrnitosť (význ. 1, 2): jemné, hrubé z., z. čadiča

2. porucha telev. obrazu v podobe zrnitej štruktúry: z. obrazovky

zrniar -a mn. N a A -e m. chrobák vyžierajúci obilné zrná, zool. Calandra

zrniečko -a -čok s. zdrob. expr.

zrnina -y -nín ž., vhodnejšie zrnovina

zrnito prísl.;

zrnitosť -i ž.

zrnitý príd.

1. zložený z drobných čiastočiek podobných zrnu, granulovaný: z-á dužina, pôda, hornina

2. vzhľadom pripomínajúci zrno: z. obraz;
z. povrch drapľavý

3. kniž. výstižný, lapidárny, jadrný: z. štýl;

zrnko -a -niek s. zdrob. k 1, 3 – 5: z. pšenice, horčičné z., z. piesku, soli, prachu;
z. pravdy;

zrnkový príd.: z-á káva;

zrno -a zŕn s.

1. plod obilnín: obilné, pšeničné, kukuričné z.

2. obilie (význ. 1, 2), zbožie: siať, mlieť z., kŕmiť sliepky z-om

3. semeno niekt. rastlín, jadro; bobuľa: z-á hrachu, hrozna

4. čo (vzhľadom ap.) pripomína plod obilnín: pôdne z-á;
zlaté z. i pren. výrok obsahujúci všeob. pravdu;

5. malé množstvo, zárodok (obyč. nejakej hodnoty): z. pravdy, múdrosti

● prísť k niečomu ako → slepá kura k zrnu;

zrnovať nedok. opracúvať povrch kameňa ap., aby sa dosiahol zrnitý povrch: z. fasádu;
z-cie kladivo

zrnovina -y obyč. mn. zrnoviny -vín ž. rastlina, kt. má ako plod zrno: sejba, zber z-n

zrnovitý príd. obsahujúci zrná: z-é kultúry

zrnový príd.: z-é kultúry obilniny;

zrobene prísl.: vyzerá z.;

zrobenosť -i ž.

zrobený príd. vysilený ťažkou prácou; svedčiaci o tom, upracovaný, zodratý, unavený, uťahaný: z. starec;
z-á dlaň, z-é ruky;

zrobiť dok. urobiť (význ. 1 – 6), spraviť, vykonať: z. stolček, z. poriadok, z. grimasu, z. kotrmelec

// zrobiť sa

1. unaviť sa, zmoriť sa: z. sa na poli

2. urobiť sa (význ. 1, 2), spraviť sa: z-l sa mu pľuzgier;
z-í sa, že nepočuje

zročnosť -i ž.: z. dlžoby, pôžičky

zročný príd. práv. určený na zaplatenie v presne určenom čase, splatný: z-á daň, pohľadávka;

zrod -u m. kniž. zrodenie (význ. 1, 2): z. človeka;
z. štátu, z. hnutia vznik;
byť v štádiu z-u

zrodiť dok. kniž.

1. porodiť: mať z-la syna

2. spôsobiť vznik niečoho: idea z-la čin, prevrat z-l veľa nových problémov

// zrodiť sa

1. narodiť sa: z manželstva sa z-l syn

2. vzniknúť: z-l sa plán, z-la sa dobrá myšlienka

zrohovatenosť -i ž.

zrohovatený príd. kt. zrohovatel; stvrdnutý, tvrdý: z-á koža, pokožka;

zrohovatieť -ie -ejú dok. stať sa rohovitým, stvrdnúť: koža z-la

zrolovať dok. skrútiť (význ. 1), zvinúť: z. papier, mapu, koberec

zronene, zroneno prísl.: vyzerať z.;

zronenosť -i ž.

zronený príd. smutný (význ. 1, 2), skormútený, zarmútený, skľúčený: z. človek;
z. pohľad, výraz tváre;

zroniť² dok. úderom, nárazom zhodiť dolu, zráňať, zraziť: vietor z-l všetko lístie

zroniť¹ dok. zarmútiť, skľúčiť: z. otca;
správa ho z-la;

nedok. zroňovať

zröntgenovať dok. presvietiť röntgenovým prístrojom: z. žalúdok, pľúca

zrosiť dok. skropiť, pokropiť (rosou, slzami, potom ap.), zarosiť: ráno z-lo trávu, slzy jej z-li tvár, z-ené čelo

// zrosiť sa pokryť sa rosou, slzami, potom ap., zarosiť sa: čelo sa mu z-lo

zrôsolovatieť -ie -ejú dok. stať sa rôsolovitým: zaváranina z-la, vychladnutá polievka z-la

zrovna, vhodnejšie

I. prísl. práve, priam: z. prišiel, z. vyšlo slnko

II. čast. práve, priam: nebolo to z. najhoršie

zrovnať dok.

1. urobiť rovným, urovnať, zarovnať: z. terén, zem

2. dať do poriadku, urovnať, usporiadať: z. si myšlienky v hlave

● z. (mesto) so zemou úplne zničiť;

zrovnávač -a m. stroj, prostriedok na vyrovnávanie: z. zubov;
stav. stroj na vyrovnávanie povrchu ciest

nedok. zrovnávať -a

zrovnoprávniť -i dok. urobiť rovnoprávnym: z-enie žien, národov;

nedok. zrovnoprávňovať

zrozpačitieť -ie -ejú dok. prísť do rozpakov: keď uvidel dievča, z-l

zrozumiteľne prísl.: hovoriť, odpovedať z.;

zrozumiteľnosť -i ž.

zrozumiteľný príd. ktorému možno dobre porozumieť, pochopiteľný, jasný: ľahko, ťažko zrozumiteľný výklad, z. text, z-á reč, odpoveď;

zrub -a/-u m.

1. otesané brvno (ako časť drevenej konštrukcie): drevo na z-y, škáry medzi z-mi

2. konštrukcia z otesaných brvien: z. studne

3. dom, chata z otesaných brvien: drevený z., postaviť si z.;

zrúbať -e -u dok.

1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek

2. odťať: z. konár

3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa

4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca

// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa

zrúbik -a, zrúbok -bka m. zdrob.

zrubiť nedok. stavať, skladať zo zrubov: lavica z-ená z dosák, z-ený dom, z-ená stena

zrubový príd.: z-á stena, chata, stavba;
z. tábor;

zrúcanina -y -nín ž. zvyšky múrov nejakej stavby, ruina, rozvalina: z-y domu, hradu

zrúcanisko -a -nísk s. miesto so zrúcaninami, rumovisko

zrúcať -a dok. nárazmi ap. rozrušiť, zmeniť na zrúcaninu (-y); zbúrať, zrútiť, zváľať: z. mesto, staré domy, kocky;

// zrúcať sa zrútiť sa, rozpadnúť sa, zvaliť sa, zboriť sa, zbúrať sa: domy sa z-li;

zručať -í -ia dok. zaručať, zaryčať, zryčať: býk z-l;

zručne prísl.: počínať si z.;

zručnosť -i ž.

zručný príd. kt. vie prácu, činnosť vykonávať rýchlo a dobre, obratný, šikovný; svedčiaci o tom: z. robotník, kreslič;
z. pohyb;

zruinovať dok.

1. obrátiť na ruiny: vojsko z-lo hrad

2. priviesť na mizinu, zničiť: z. konkurenciu, hospodárstvo;
chcú ho z.;
z-ný človek

zrúknuť -e -u -kol dok. expr. z(a)revať: z. od bolesti, medveď z-l;

zrumenieť -ie -ejú dok. kniž. očervenieť, zapýriť sa: líca jej z-li (od hanby);
z-ená tvár

zrušiť dok.

1. urobiť neplatným, odvolať: z. sľub, dohodu, slovo, z. zákaz, rozsudok

2. odstrániť (význ. 2), zlikvidovať, porušiť: z. hranice, z. továreň, výrobu;
z. krok! povel na zmenu rytmického kroku na voľný;

nedok. zrušovať

žrút -a mn. N -i/-y A -ov/-y m. pejor. žráč (význ. 1, 2);

žrútisko -a s. i m. zvel.

zrútiť -i dok.

1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát

2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom

// zrútiť sa

1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo

2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;

3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania;
nervové z-enie

● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar;
preto sa → svet nez-i

zružovieť -ie -ejú dok. stať sa ružovým: tvár jej z-la;
z-ené pery, líca

zryčať -í -ia dok. expr. zaručať, zručať: zviera z-lo

zrýchlene prísl.: z. dýchať

zrýchlenie -ia s. prírastok na rýchlosti za jednotku času: z. motorového vozidla;
fyz.: (ne)rovnomerné z., fázové z.

zrýchlený príd. kt. má zvýšenú rýchlosť, rýchlejší priebeh, op. spomalený: z. dych, rytmus, z-é tempo;
z. vlak;
z. film;
fyz. rovnomerne z. pohyb;