Význam slova "zn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 199 výsledkov (2 strán)
-
zn. skr. značka
-
značiť nedok.
1. dávať na niečo značku, označovať, značkovať: z. výrobky značkou podniku, z. turistické cesty, dopravné z-enie
2. byť znamením niečoho, znamenať: kvety vo sne z-ia radosť;
ochorel, to z-í, že nepôjde s nami3. mať hodnotu, cenu, znamenať, predstavovať: rodina z-í pre ňu veľa;
prísna kritika nez-í ešte odsúdenie4. zapisovať (význ. 1), zaznačovať, zaznamenávať: z. si niečo do kalendára, z. výkony
-
značka -y -čiek ž. viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak, označenie: turistické, dopravné z-y;
štátna poznávacia z., skr. ŠPZ;
továrenská, výrobná z., z. auta, ochranná z., z. kvality, chemické z-y; -
značkár -a m. kto značkuje: z. turistických ciest, z. ingotov;
-
značkárka -y -rok ž.;
-
značkársky príd.: z-a činnosť;
-
značkárstvo -a s.
-
značkovač -a m. značkovacia pomôcka: z. ingotov
-
značkovací príd. určený na značkovanie: z. prístroj, z-ia farba
-
značkovať nedok. značiť (význ. 1): z. cesty, z. bielizeň v práčovni, z. dobytok;
z-ná trať -
značkový príd.: z-á opravovňa, z-é víno
-
značne prísl.: z. sa zmenšiť, z. rozšírený;
z. pokročiť -
značný príd.
1. veľký, čo sa týka rozmerov, počtu, množstva ap.: z-á výška, z. kus cesty, z. majetok, z-é percento, z-á suma, z-é nedostatky
2. veľký, čo sa týka sily, intenzity, miery: z. význam, vplyv, z-á prevaha, z-é ťažkosti, v z-ej miere;
-
znak2 -u m. spôsob plávania, pri kt. je plavec obrátený chrbtom k vode
znak1 -u m.
1. výrazná charakteristická vlastnosť, črta: osobitné z-y národa, sprievodné z-y industrializácie;
dedičné, pohlavné z-y2. viditeľný prejav niečoho, príznak, symptóm: z-om jeho práce je presnosť, na z. protestu odišiel
3. znamenie (význ. 1), signál: svetelný, návestný z., dať niekomu z. kývnutím hlavy
4. názorné vyjadrenie, označenie (pojmu ap.): z-y písma, z. násobenia, rovnosti
5. predmet, obraz ap. názorne, symbolicky vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny z., z. mesta Žiliny, mať v z-u orlicu;
z. kríža6. vec, jav, kt. je (na zákl. konvencie) nositeľom istého myšlienkového obsahu: veda o z-u;
lingv. jazykový z. jednotka jazyka (morféma, slovo, veta) majúca pomenúvaciu, významovú a často i dorozumievaciu funkciu; -
znakár -a m. kto pláva znak;
-
znakárka -y -rok ž.;
-
znakársky príd.
-
znakovosť -i ž. znaková povaha
-
znakový príd.: z-á forma, z. ráz;
-
znalec -lca m. kto vie niečo posúdiť ako odborník, zo skúsenosti: úradný, súdny z. expert;
z. prírody, literatúry, vína, z. ľudskej duše; -
znalecký príd.: z-á výpoveď, mienka, z. posudok;
znalecky prísl.: z. si niečo pozrieť
-
znalkyňa -e -kýň ž.;
-
znalosť -i ž. kniž.
1. poznanie (význ. 1, 2), informovanosť: z. života, pomerov, prostredia
2. ovládanie niečoho, vedomosti o niečom na zákl. štúdia, skúsenosti: dobrá z. cudzích jazykov dobré ovládanie;
z. dopravných predpisov ovládanie;
odborné z-i vedomosti; -
znalostný príd.
-
známa ž.
-
znamenať nedok.
1. byť znamením, znakom niečoho, značiť: to nez-á nič dobré;
červený signál z-á ,,stoj!``2. značiť (význ. 3), predstavovať: úspech preňho už nič nez-á;
vznik republiky z-á najväčší prelom v živote slovenského národa -
znamenie -ia s.
1. vnímateľný pokyn oznamujúci niečo, upozorňujúci na niečo, signál, znak: výstražné, poplašné z., z. na odchod vlaku, dať z. rukou
2. označenie, vyznačenie niečoho na niečom: materské z., z. kríža
3. úkaz vykladaný ako oznámenie budúcnosti: na oblohe sa ukázali z-ia
4. príznak, znak, svedectvo: horúčka je z-ím choroby, automobilizmus je z-ím doby
5. každá z dvanástich častí zvieratníka: narodiť sa v z-í leva;
-
znamenite, znamenito prísl.: cítiť sa z., z. to chutí;
-
znamenitosť -i ž. znamenitá, významná vec
-
znamenitý príd. oplývajúci vynikajúcimi vlastnosťami, schopnosťami, vynikajúci, výborný, skvelý: z. človek, kuchár, futbalista, z. obed, z-é víno, z-á práca, kniha, nálada;
-
znamienko -a -nok s. vnímateľné vyznačenie, označenie: urobiť si z. na okraji knihy;
materské z.;
→ diakritické z.;
z. rovnosti znak -
známka -y -mok ž.
1. prejav, svedectvo niečoho, príznak: z. choroby, strachu;
nejaviť z-y života, ukázali sa z-y odporu2. úr. cenina (v podobe nálepky), kt. slúži ako doklad o zaplatení: poštová z., kolková z. kolok;
mesačná z. na preukaz3. stupeň ocenenia prospechu a správania žiaka: dostať dobrú, zlú z-u, z. z dejepisu
4. drobný predmet slúžiaci na ustálené označenie niečoho: evidenčná z., z. pre psa;
-
známkovací príd. určený na známkovanie: z. stroj
-
známkovať nedok. hodnotiť známkou (-ami), klasifikovať: z. žiakov, z. diktát
-
známkový príd.: z-á tvorba, z. priemer
-
známosť -i ž.
1. k známy (význ. 1): z. svetových autorov
2. zastaráv. vedomosť, znalosť: dáva sa na (všeobecnú) z. oznamuje sa;
nemá o tom z. nevie o tom3. užší spoloč., osob. vzťah, priateľstvo: vplyvné z-i, nadviazať z.;
(ako) po z-i ako pre známeho, medzi známymi4. dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou (pred manželstvom): vážna z.
□ mať z. chodiť s niekým
-
známy
I. príd.
1. ktorého pozná široká verejnosť, o kt. sa vie: z-a osobnosť, z. umelec, športovec, široko-ďaleko z. odborník;
expr. to je z-a figúra2. kt. má človek vo vedomí z osob. styku, skúsenosti: z-a tvár, z-e veci, miesta;
je (všeobecne) z-e, že ... vie sa3. kt. sa osobne pozná s niekým: nie som s ním z.
II. známy m. osobne známy človek: stretnúť z-ho, sú starí z-i;
-
znárodnieť -ie -ejú dok. stať sa majetkom celého národa, zľudovieť: piesne, verše, ktoré z-li
-
znárodniť dok. vyvlastniť súkromný majetok v prospech štátu: z. banky;
z-enie priemyslu po r. 1945;
z-ené hospodárstvo; -
nedok. znárodňovať
-
znášanlivo prísl.;
-
znášanlivosť -i ž.
1. tolerancia (význ. 1): náboženská z.
-
znášanlivý príd. kt. sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných, tolerantný: tichý, z. človek;
-
nedok. znášať -a
// zniesť sa
1. pomaly sa spustiť nadol, klesnúť: vták sa z-l na zem, lietadlo sa z-lo z výšky;
2. i nedok. byť v súlade, zhodnúť sa: s nikým sa nez-ie;
tí dvaja sa nez-ú; -
nedok. znášať sa
-
znásilniť dok.
1. násilím prinútiť (ženu) na pohlavný styk: z. dievča;
pokus o z-enie, trest za z-enie2. kniž. násilím ovládnuť niečo: z. vôľu niekoho;
z. skutočnosť prekrútiť; -
nedok. znásilňovať
-
znáška -y -šok ž.
1. znesenie (význ. 1), znášanie: med z letnej z-y
2. množstvo (vajec) znesené za istý čas: priemerná denná z.;
-
znáškový príd.
-
znásobiť dok.
2. mnohonásobne zväčšiť, zintenzívniť: z. počet členov;
z-ené úsilie; -
nedok. znásobovať
// znásobiť sa mnohonásobne sa zväčšiť, zintenzívniť sa: ozvena sa z-la;
jeho radosť sa z-la; -
nedok. znásobovať sa
-
znať nedok. zastaráv.
-
znateľne prísl.
-
znateľný príd. viditeľný (význ. 1, 2), zreteľný; badateľný: z-á stopa;
ledva z. úsmev;
z. pokles; -
znázorniť dok. názorne vyjadriť, zobraziť: graficky, matematicky z. (vzťahy);
umelecké z-enie skutočnosti; -
nedok. znázorňovať
-
žnec ženca m. žatevný robotník;
-
nedok. znechávať sa -a
-
nedok. znechucovať
// znechutiť sa sprotiviť sa (význ. 1): z-l sa mu taký spôsob života;
-
nedok. znechucovať sa
-
znechutene prísl.: z. sa odvrátiť;
-
znechutenosť -i ž.
-
znechutený príd. pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom: odišiel z. (neúspechom);
z. výraz tváre; -
znechutiť dok. zbaviť chuti, vôle do niečoho: neúspech ho z-l;
-
znečistiť -sť/-i! dok. urobiť nečistým; zašpiniť, ušpiniť: z. ovzdušie, z-ené šatstvo;
-
nedok. znečisťovať
// znečistiť sa stať sa nečistým; zašpiniť sa, ušpiniť sa: rieky sa z-ia odpadom;
z. sa mastnotou; -
nedok. znečisťovať sa
-
znečisťovateľ -a mn. -ia m. kto niečo znečisťuje: z. ovzdušia, prírody, životného prostredia;
-
znečisťovateľka -y -liek ž.
-
znecitlivieť -ie -ejú dok. stratiť citlivosť: poranené miesto z-elo
-
znecitliviť dok. zbaviť citlivosti, umŕtviť: z. ďasno injekciou;
lokálne, úplné z-enie organizmu (pred operáciou) -
znedeľnievať sa -a nedok. neos. blížiť sa, schyľovať sa k nedeli
-
znefunkčniť dok. urobiť nefunkčným, spôsobiť nefunkčnosť: z. odbory, výkonnú moc, z-ená vláda;
-
nedok. znefunkčňovať
-
nedok. znehodnocovať
// znehodnotiť sa stať sa menej hodnotným: potraviny sa státím z-ia;
-
nedok. znehodnocovať sa
-
znehodnotiť dok. urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty: z. tovar dlhým skladovaním, z-ená bankovka;
-
znehybnieť -ie -ejú dok. stať sa nehybným; zmeravieť: z. od ľaku, kĺb po úraze z-el
-
znehybniť dok. urobiť nehybným: z. zlomeninu fixovať;
-
nedok. znehybňovať
-
zneistieť -ie -ejú dok. stať sa neistým: po neúspechu z-l, pocit z-ia
-
zneistiť dok. spôsobiť neistotu: z. svojich partnerov, poistencov
-
znejasniť dok. urobiť nejasným, znezreteľniť: z. obraz;
z. svoje zámery; -
nedok. znejasňovať
-
znekvalitniť dok. spôsobiť, aby niečo bolo menej kvalitné, nekvalitné: z. výrobu;
-
nedok. znekvalitňovať
-
nedok. znekvalitňovať sa
-
znelka -y -liek ž.
1. lit. sonet: Kollárove z-y
2. zvučka: rozhlasová, staničná z.;
-
znelkový príd.: z-á forma
-
znelo prísl.: z. vyslovovať;
-
znelosť -i ž.
-
zneľúbiť sa -i dok. znepáčiť sa, znevidieť sa: odišiel, čosi sa mu z-lo
-
znelý príd. jasne znejúci, zvučný: fon. z-é spoluhlásky tvorené za účasti hlasiviek, op. neznelé;
-
znemožniť dok.
1. urobiť nemožným, prekaziť: z. protivníkovi plány, z. si ďalší postup
2. expr. urobiť spoločensky nemožným: z-lo ho to v očiach iných;
-
nedok. znemožňovať
// znemožniť sa expr. stať sa spoločensky nemožným: z-l sa pred všetkými;
-
nedok. znemožňovať sa
-
znemravnieť -ie -ejú dok. stať sa nemravným: mladý človek ľahko z.
-
znemravniť dok. urobiť nemravným, mravne pokaziť: z. mladých ľudí;
-
nedok. znemravňovať
-
znenávidieť -í -ia dok. pocítiť nenávisť k niekomu, niečomu, začať nenávidieť: z. soka, z. svoje okolie
-
znenazdania prísl. neočakávane, nenazdajky, znezrady: z. sa objavil
-
znenie -ia s. slovné vyjadrenie, formulácia: z. zákona, doslovné z. textu;
pôvodné z. článku verzia -
znepáčiť sa -i dok. prestať sa páčiť, zneľúbiť sa, znevidieť sa: z-la sa mu neúprimnosť kolegov
-
znepokojene prísl.
-
znepokojenie -ia s. nepokoj (význ. 1), obava: pocítiť z., vlna z-ia
-
znepokojený príd. ovládnutý nepokojom, obavou; svedčiaci o tom: z-í rodičia;
z. pohľad; -
znepokojiť -í -a dok. urobiť nepokojným, vyvolať obavu: správa ich z-la;
-
znepokojivo prísl.
-
znepokojivý príd. znepokojujúci: z. vývin udalostí;
-
nedok. znepokojovať
// znepokojiť sa stať sa nepokojným, pocítiť obavu: z. sa nad osudom blízkych;
-
nedok. znepokojovať sa: nez-uj(te) sa!
-
znepokojujúci príd. vyvolávajúci nepokoj, znepokojivý: z-e správy;
-
znepokojujúco prísl.
-
znepriateliť -ľ! dok. uviesť do nepriateľstva: z. susedov;
z-ené stránky; -
nedok. znepriateľovať
// znepriateliť sa dostať sa do nepriateľstva, pohnevať sa: s každým sa znepriatelí;
-
nedok. znepriateľovať sa
// znepriateliť si urobiť nepriateľom, pohnevať si: z. si spolupracovníkov;