Význam slova "zn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zn. skr. značka

značiť nedok.

1. dávať na niečo značku, označovať, značkovať: z. výrobky značkou podniku, z. turistické cesty, dopravné z-enie

2. byť znamením niečoho, znamenať: kvety vo sne z-ia radosť;
ochorel, to z-í, že nepôjde s nami

3. mať hodnotu, cenu, znamenať, predstavovať: rodina z-í pre ňu veľa;
prísna kritika nez-í ešte odsúdenie

4. zapisovať (význ. 1), zaznačovať, zaznamenávať: z. si niečo do kalendára, z. výkony

značka -y -čiek ž. viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak, označenie: turistické, dopravné z-y;
štátna poznávacia z., skr. ŠPZ;
továrenská, výrobná z., z. auta, ochranná z., z. kvality, chemické z-y;

značkár -a m. kto značkuje: z. turistických ciest, z. ingotov;

značkárka -y -rok ž.;

značkársky príd.: z-a činnosť;

značkárstvo -a s.

značkovač -a m. značkovacia pomôcka: z. ingotov

značkovací príd. určený na značkovanie: z. prístroj, z-ia farba

značkovať nedok. značiť (význ. 1): z. cesty, z. bielizeň v práčovni, z. dobytok;
z-ná trať

značkový príd.: z-á opravovňa, z-é víno

značne prísl.: z. sa zmenšiť, z. rozšírený;
z. pokročiť

značný príd.

1. veľký, čo sa týka rozmerov, počtu, množstva ap.: z-á výška, z. kus cesty, z. majetok, z-é percento, z-á suma, z-é nedostatky

2. veľký, čo sa týka sily, intenzity, miery: z. význam, vplyv, z-á prevaha, z-é ťažkosti, v z-ej miere;

znak² -u m. spôsob plávania, pri kt. je plavec obrátený chrbtom k vode

znak¹ -u m.

1. výrazná charakteristická vlastnosť, črta: osobitné z-y národa, sprievodné z-y industrializácie;
dedičné, pohlavné z-y

2. viditeľný prejav niečoho, príznak, symptóm: z-om jeho práce je presnosť, na z. protestu odišiel

3. znamenie (význ. 1), signál: svetelný, návestný z., dať niekomu z. kývnutím hlavy

4. názorné vyjadrenie, označenie (pojmu ap.): z-y písma, z. násobenia, rovnosti

5. predmet, obraz ap. názorne, symbolicky vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny z., z. mesta Žiliny, mať v z-u orlicu;
z. kríža

6. vec, jav, kt. je (na zákl. konvencie) nositeľom istého myšlienkového obsahu: veda o z-u;
lingv. jazykový z. jednotka jazyka (morféma, slovo, veta) majúca pomenúvaciu, významovú a často i dorozumievaciu funkciu;

znakár -a m. kto pláva znak;

znakárka -y -rok ž.;

znakársky príd.

znakovosť -i ž. znaková povaha

znakový príd.: z-á forma, z. ráz;

znalec -lca m. kto vie niečo posúdiť ako odborník, zo skúsenosti: úradný, súdny z. expert;
z. prírody, literatúry, vína, z. ľudskej duše;

znalecký príd.: z-á výpoveď, mienka, z. posudok;

znalecky prísl.: z. si niečo pozrieť

znalkyňa -e -kýň ž.;

znalosť -i ž. kniž.

1. poznanie (význ. 1, 2), informovanosť: z. života, pomerov, prostredia

2. ovládanie niečoho, vedomosti o niečom na zákl. štúdia, skúsenosti: dobrá z. cudzích jazykov dobré ovládanie;
z. dopravných predpisov ovládanie;
odborné z-i vedomosti;

znalostný príd.

známa ž.

znamenať nedok.

1. byť znamením, znakom niečoho, značiť: to nez-á nič dobré;
červený signál z-á ,,stoj!``

2. značiť (význ. 3), predstavovať: úspech preňho už nič nez-á;
vznik republiky z-á najväčší prelom v živote slovenského národa

znamenie -ia s.

1. vnímateľný pokyn oznamujúci niečo, upozorňujúci na niečo, signál, znak: výstražné, poplašné z., z. na odchod vlaku, dať z. rukou

2. označenie, vyznačenie niečoho na niečom: materské z., z. kríža

3. úkaz vykladaný ako oznámenie budúcnosti: na oblohe sa ukázali z-ia

4. príznak, znak, svedectvo: horúčka je z-ím choroby, automobilizmus je z-ím doby

5. každá z dvanástich častí zvieratníka: narodiť sa v z-í leva;

znamenite, znamenito prísl.: cítiť sa z., z. to chutí;

znamenitosť -i ž. znamenitá, významná vec

znamenitý príd. oplývajúci vynikajúcimi vlastnosťami, schopnosťami, vynikajúci, výborný, skvelý: z. človek, kuchár, futbalista, z. obed, z-é víno, z-á práca, kniha, nálada;

znamienko -a -nok s. vnímateľné vyznačenie, označenie: urobiť si z. na okraji knihy;
materské z.;
→ diakritické z.;
z. rovnosti znak

známka -y -mok ž.

1. prejav, svedectvo niečoho, príznak: z. choroby, strachu;
nejaviť z-y života, ukázali sa z-y odporu

2. úr. cenina (v podobe nálepky), kt. slúži ako doklad o zaplatení: poštová z., kolková z. kolok;
mesačná z. na preukaz

3. stupeň ocenenia prospechu a správania žiaka: dostať dobrú, zlú z-u, z. z dejepisu

4. drobný predmet slúžiaci na ustálené označenie niečoho: evidenčná z., z. pre psa;

známkovací príd. určený na známkovanie: z. stroj

známkovať nedok. hodnotiť známkou (-ami), klasifikovať: z. žiakov, z. diktát

známkový príd.: z-á tvorba, z. priemer

známosť -i ž.

1. k známy (význ. 1): z. svetových autorov

2. zastaráv. vedomosť, znalosť: dáva sa na (všeobecnú) z. oznamuje sa;
nemá o tom z. nevie o tom

3. užší spoloč., osob. vzťah, priateľstvo: vplyvné z-i, nadviazať z.;
(ako) po z-i ako pre známeho, medzi známymi

4. dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou (pred manželstvom): vážna z.

□ mať z. chodiť s niekým

známy

I. príd.

1. ktorého pozná široká verejnosť, o kt. sa vie: z-a osobnosť, z. umelec, športovec, široko-ďaleko z. odborník;
expr. to je z-a figúra

2. kt. má človek vo vedomí z osob. styku, skúsenosti: z-a tvár, z-e veci, miesta;
je (všeobecne) z-e, že ... vie sa

3. kt. sa osobne pozná s niekým: nie som s ním z.

II. známy m. osobne známy človek: stretnúť z-ho, sú starí z-i;

znárodnieť -ie -ejú dok. stať sa majetkom celého národa, zľudovieť: piesne, verše, ktoré z-li

znárodniť dok. vyvlastniť súkromný majetok v prospech štátu: z. banky;
z-enie priemyslu po r. 1945;
z-ené hospodárstvo;

nedok. znárodňovať

znášanlivo prísl.;

znášanlivosť -i ž.

1. tolerancia (význ. 1): náboženská z.

2. schopnosť znášať niečo: z. prostredia, z. liekov

znášanlivý príd. kt. sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných, tolerantný: tichý, z. človek;

nedok. znášať -a

// zniesť sa

1. pomaly sa spustiť nadol, klesnúť: vták sa z-l na zem, lietadlo sa z-lo z výšky;

2. i nedok. byť v súlade, zhodnúť sa: s nikým sa nez-ie;
tí dvaja sa nez-ú;

nedok. znášať sa

znásilniť dok.

1. násilím prinútiť (ženu) na pohlavný styk: z. dievča;
pokus o z-enie, trest za z-enie

2. kniž. násilím ovládnuť niečo: z. vôľu niekoho;
z. skutočnosť prekrútiť;

nedok. znásilňovať

znáška -y -šok ž.

1. znesenie (význ. 1), znášanie: med z letnej z-y

2. množstvo (vajec) znesené za istý čas: priemerná denná z.;

znáškový príd.

znásobiť dok.

1. vynásobiť: z. dve čísla

2. mnohonásobne zväčšiť, zintenzívniť: z. počet členov;
z-ené úsilie;

nedok. znásobovať

// znásobiť sa mnohonásobne sa zväčšiť, zintenzívniť sa: ozvena sa z-la;
jeho radosť sa z-la;

nedok. znásobovať sa

znať nedok. zastaráv.

1. poznať (význ. 1): nedá na sebe nič z.

2. oznámiť (význ. 1), vedieť: daj o sebe z.!

znateľne prísl.

znateľný príd. viditeľný (význ. 1, 2), zreteľný; badateľný: z-á stopa;
ledva z. úsmev;
z. pokles;

znázorniť dok. názorne vyjadriť, zobraziť: graficky, matematicky z. (vzťahy);
umelecké z-enie skutočnosti;

nedok. znázorňovať

žnec ženca m. žatevný robotník;

znechať sa dok. spoľahnúť sa: rád sa z-á na iných;

nedok. znechávať sa -a

nedok. znechucovať

// znechutiť sa sprotiviť sa (význ. 1): z-l sa mu taký spôsob života;

nedok. znechucovať sa

znechutene prísl.: z. sa odvrátiť;

znechutenosť -i ž.

znechutený príd. pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom: odišiel z. (neúspechom);
z. výraz tváre;

znechutiť dok. zbaviť chuti, vôle do niečoho: neúspech ho z-l;

znečistiť -sť/-i! dok. urobiť nečistým; zašpiniť, ušpiniť: z. ovzdušie, z-ené šatstvo;

nedok. znečisťovať

// znečistiť sa stať sa nečistým; zašpiniť sa, ušpiniť sa: rieky sa z-ia odpadom;
z. sa mastnotou;

nedok. znečisťovať sa

znečisťovateľ -a mn. -ia m. kto niečo znečisťuje: z. ovzdušia, prírody, životného prostredia;

znečisťovateľka -y -liek ž.

znecitlivieť -ie -ejú dok. stratiť citlivosť: poranené miesto z-elo

znecitliviť dok. zbaviť citlivosti, umŕtviť: z. ďasno injekciou;
lokálne, úplné z-enie organizmu (pred operáciou)

znedeľnievať sa -a nedok. neos. blížiť sa, schyľovať sa k nedeli

znefunkčniť dok. urobiť nefunkčným, spôsobiť nefunkčnosť: z. odbory, výkonnú moc, z-ená vláda;

nedok. znefunkčňovať

nedok. znehodnocovať

// znehodnotiť sa stať sa menej hodnotným: potraviny sa státím z-ia;

nedok. znehodnocovať sa

znehodnotiť dok. urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty: z. tovar dlhým skladovaním, z-ená bankovka;

znehybnieť -ie -ejú dok. stať sa nehybným; zmeravieť: z. od ľaku, kĺb po úraze z-el

znehybniť dok. urobiť nehybným: z. zlomeninu fixovať;

nedok. znehybňovať

zneistieť -ie -ejú dok. stať sa neistým: po neúspechu z-l, pocit z-ia

zneistiť dok. spôsobiť neistotu: z. svojich partnerov, poistencov

znejasniť dok. urobiť nejasným, znezreteľniť: z. obraz;
z. svoje zámery;

nedok. znejasňovať

znekvalitniť dok. spôsobiť, aby niečo bolo menej kvalitné, nekvalitné: z. výrobu;

nedok. znekvalitňovať

// znekvalitniť sa stať sa menej kvalitným, nekvalitným;

nedok. znekvalitňovať sa

znelka -y -liek ž.

1. lit. sonet: Kollárove z-y

2. zvučka: rozhlasová, staničná z.;

znelkový príd.: z-á forma

znelo prísl.: z. vyslovovať;

znelosť -i ž.

zneľúbiť sa -i dok. znepáčiť sa, znevidieť sa: odišiel, čosi sa mu z-lo

znelý príd. jasne znejúci, zvučný: fon. z-é spoluhlásky tvorené za účasti hlasiviek, op. neznelé;

znemožniť dok.

1. urobiť nemožným, prekaziť: z. protivníkovi plány, z. si ďalší postup

2. expr. urobiť spoločensky nemožným: z-lo ho to v očiach iných;

nedok. znemožňovať

// znemožniť sa expr. stať sa spoločensky nemožným: z-l sa pred všetkými;

nedok. znemožňovať sa

znemravnieť -ie -ejú dok. stať sa nemravným: mladý človek ľahko z.

znemravniť dok. urobiť nemravným, mravne pokaziť: z. mladých ľudí;

nedok. znemravňovať

znenávidieť -í -ia dok. pocítiť nenávisť k niekomu, niečomu, začať nenávidieť: z. soka, z. svoje okolie

znenazdania prísl. neočakávane, nenazdajky, znezrady: z. sa objavil

znenie -ia s. slovné vyjadrenie, formulácia: z. zákona, doslovné z. textu;
pôvodné z. článku verzia

znepáčiť sa -i dok. prestať sa páčiť, zneľúbiť sa, znevidieť sa: z-la sa mu neúprimnosť kolegov

znepokojene prísl.

znepokojenie -ia s. nepokoj (význ. 1), obava: pocítiť z., vlna z-ia

znepokojený príd. ovládnutý nepokojom, obavou; svedčiaci o tom: z-í rodičia;
z. pohľad;

znepokojiť -í -a dok. urobiť nepokojným, vyvolať obavu: správa ich z-la;

znepokojivo prísl.

znepokojivý príd. znepokojujúci: z. vývin udalostí;

nedok. znepokojovať

// znepokojiť sa stať sa nepokojným, pocítiť obavu: z. sa nad osudom blízkych;

nedok. znepokojovať sa: nez-uj(te) sa!

znepokojujúci príd. vyvolávajúci nepokoj, znepokojivý: z-e správy;

znepokojujúco prísl.

znepriateliť -ľ! dok. uviesť do nepriateľstva: z. susedov;
z-ené stránky;

nedok. znepriateľovať

// znepriateliť sa dostať sa do nepriateľstva, pohnevať sa: s každým sa znepriatelí;

nedok. znepriateľovať sa

// znepriateliť si urobiť nepriateľom, pohnevať si: z. si spolupracovníkov;