Význam slova "zlá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žľab -u m.

1. konštrukcia tvaru koryta na privádzanie al. odvádzanie kvapalín al. iného materiálu: odtokový, násypový ž.;
hut. odpichový ž.

2. válov: naplniť ž. ovsom

3. podlhovastá priehlbina v teréne, úžľabina: zostúpil ž-om k plesu;

žľabovitý príd. pripomínajúci žľab(y): ž. svah, ž-á dolina

žľabový príd.: ž. dopravník;

zlacnieť -ie -ejú dok. stať sa lacnejším, lacným: tovar z-l, výroba z-la

zlacniť dok. urobiť lacnejším, lacným: z. dopravu, ťažbu;

nedok. zlacňovať

zladene prísl.;

zladenosť -i ž.

zladený príd. kt. je v súlade s niečím, harmonický: z-é pohyby, farby;

zladiť dok. uviesť do súladu; zharmonizovať: z. nástroje v orchestri, z. záujmy mladých a skúsených, z. spoluprácu s partnerom;

nedok. zlaďovať

zľadovatieť -ie -ejú dok. stuhnúť na ľad, pokryť sa ľadom: chodník z-l;
z-ená pôda

zľadovieť -ie -ejú dok. stať sa ľadovým: vietor z-l;

zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo

zľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
z. (si) úlohu zjednodušiť

2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

nedok. zľahčovať

// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
práca robotníkov sa z-la;

nedok. zľahčovať

zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

zľahčujúco prísl.

zľahka prísl.

1. bez námahy, dôrazu, nenásilne: z. sa dotknúť niečoho, z. stlačiť kľučku

2. málo, trocha, nepatrne: z. sa ukloniť, pokývať

3. nedbanlivo, nenútene: maličkosť – povedal z.

4. svižne, pružne, ľahko: z. bežať

zľahnúť -e -ú -hol dok.

1. (o obilí) poľahnúť: pšenica z-la

2. znížiť sa (význ. 1), klesnúť: pôda z-la

3. hovor. zastaráv. porodiť

zľahostajnieť -ie -ejú dok. stať sa ľahostajnejším, ľahostajným: z. k okoliu;
po neúspechu z-l

zľahučka prísl. expr. zľahka (význ. 1): z. zaťal do pňa

zlajdáčiť sa -i dok. hovor. stať sa lajdáckym, neporiadnym: deti sa bez dozoru z-li

zlákať -a dok. lákaním získať, zvábiť: dal sa z. kamarátmi do krčmy zviesť;
slniečko ho z-lo von

zľaknúť sa -e -ú -kol dok. dostať strach, naľakať sa, preľaknúť sa: dieťa sa z-lo a rozplakalo sa;
z. sa zodpovednosti

zľaknuto prísl.;

zľaknutosť -i ž. zľaknutie

zľaknutý príd. zachvátený strachom, naľakaný, preľaknutý: z-é dievča;

zlámať -e -u dok. lámaním porušiť, rozdeliť na kusy, dolámať: z. palicu, konár, z. si nohu

● expr. z. si krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť škodu

// zlámať sa: kolesá sa z-li

zlapať dok. chytiť (význ. 2): z. zlodejov, pašerákov

zlátanina -y -nín ž. pejor. niečo zlátané, zlepenina: nevkusná z., románová z.

zlátať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc dok. pejor. spojiť do nesúrodého celku, zle, narýchlo, povrchne urobiť, zlepiť: z. šaty;
prejav bol všelijako z-ný

zlátenie -ia s. tenká povrchová vrstva zlata, pozlátenie, pozlátky: z. na chrbtoch kníh

zlatisto prísl.

zlatistý príd. sfarbený dozlata: z-é vlasy, z. piesok;

zlátiť -i nedok.

1. pokrývať tenkou vrstvou zlata, pozlacovať: z. rám obrazu, galvanické z-enie;
z-iaci lis

2. kniž. farbiť dozlata: západ slnka z-l oblohu

// zlátiť sa kniž. sfarbovať sa dozlata: zore sa z-ia

zlatka -y -tiek ž. v min. minca, bankovka v hodnote 1 zlatého

zlatko, zlatenko, zlatuško -a s. zdrob. expr.

1. iba zlatko staniol

2. k 4: z., podaj mi knihu

zlatníčka -y -čok ž.;

zlatnícky príd.: z. tovar, z-e váhy;

zlatníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. zlatnícky odbor

2. zlatnícky obchod, dielňa

zlatník -a mn. -ci m. odborník na výr., opravu a predaj predmetov z drahých kovov; samostatný živnostník; klenotník;

zlatnúť -e -ú -tol nedok. sfarbovať sa dozlata: lístie z-e

zlato -a s.

1. jasnožltý drahý kov intenzívneho lesku, chem. prvok, zn. Au: čisté z., zlomkové z., ryžovanie z-a;
biele z. i publ. cukor;
publ.: čierne z. uhlie;
tekuté z. ropa

2. predmety vyrobené zo zlata, obyč. šperky: žena ovešaná z-m;
publ. slang. olympijské z. zlatá medaila

3. čo farbou, leskom, hodnotou pripomína zlato: z. slnečných lúčov;
z. pšeničných klasov

4. expr. blízky, milý človek (obyč. v oslovení): z. moje, poď sem

● expr. z-m by ho nevyvážil je cenný;
mať srdce zo z-a byť dobrý, šľachetný;
dobrá rada nad z.;
nie je všetko z., čo sa blyští vonkajší dojem nie je zárukou hodnoty;

zlatobyľ -e ž. hojne sa vyskytujúca bylina so zlatožltými kvetmi, bot. Solidago

zlatočervený príd. červený dozlata: z-é vlasy, z-é slnko

zlatohnedý príd. hnedý dozlata: z. peceň chleba

zlatokop -a mn. -i/-ovia m. kto hľadá a dobýva zlato;

zlatokopecký príd.;

zlatokopectvo -a s. hľadanie, dobývanie zlata

zlatoň -a mn. N a A -e m. chrobák žijúci na kvetoch a ukladajúci larvy do mravenísk, zool. Cetonium

zlatonosnosť -i ž.

zlatonosný príd. obsahujúci zlato: z-é náplavy, z. piesok;

zlatoočka -y -čiek ž. hmyz so zlatými očami a zelenými krídlami vyskytujúci sa v domácnosti, zool. Chrysopa

zlatoplodý príd.: bot. krkoška z-á Chaerophyllum aureum voňavá lúčna i záhradná bylina

zlatorez -u m. zlatá al. pozlátená oriezka: kniha so z-om

zlatoružový príd. ružový dozlata: z-á látka

zlatosť -i ž.

II. zlatý m. pôv. zlatá minca; býv. al. súčasná zákl. peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch: sto kremnických z-ch;
holandský z.

zlatotepec -pca m. odborník na tepanie zlata;

zlatotepecký príd.;

zlatotepectvo -a s. zlatotepecké umenie, zlatotepecký odbor

zlatoústy príd. kniž. výrečný (význ. 1): z. rečník, kazateľ;
sv. Ján Zlatoústy

zlatovláska -y -sok ž. expr. dievča, žena so zlatými vlasmi;
Zlatovláska rozpráv. bytosť

zlatovlasý príd. majúci vlasy zlatej farby: z-é dievča

zlatozelený príd. zelený dozlata: z-é víno

zlatožltý príd. žltý dozlata: z-é húsa, jablko

zlatučký, zlatušký, zlatunký, zlatulinký príd. expr. zlatý (význ. 2, 5): z-á pšenica;
z. človek

zlatý

I. príd.

1. vyrobený zo zlata: z. šperk, prsteň, z-é pero, z. zub, z-á medaila

2. obsahujúci zlato: z-á žila i pren. hemoroidy;
z-á baňa i fraz. bohatý zdroj príjmov

3. pozlátený: z-é gombíky, z-á oriezka

4. pripomínajúci zlato (farbou, leskom, zvukom ap.): z-é vlasy, z. piesok, z-é lístie;
z-á visačka znak na výrobkoch vys. kvality;
z. dážď okrasný ker s veľkým počtom žltých kvetov, bot. štedrec, forzítia;
z-á svadba 50. výročie sobáša a jeho oslava;
z-á nedeľa posledná pred Vianocami

5. cenný ako zlato, hodnotný, vzácny, dokonalý: z-á rada;
z-é ruky šikovné;
z. človek dobrý;
z-é časy, z-á mladosť

6. vzťahujúci sa na zlato vôbec: z. poklad, z-á mena

7. expr. milý, drahý (v osloveniach): syn môj z.

● z-á stredná cesta uprednostňovanie kompromisu;
z. vek obdobie rozkvetu;
z. klinec (programu) vrcholná časť;
→ remeslo má z-é dno;

zľava¹ -y zliav ž. zníženie ceny, poplatku: poskytnúť, dostať z-u, z. na cestovnom, na dani

zľava² prísl.

1. z ľavej strany, op. sprava: vojsť z., dostal zaucho sprava i z.

2. smerom od politicky ľavého názoru, op. sprava: tlak na vedenie strany z.

● sprava-z., sprava i z. zo všetkých strán

zľaviť dok. (pri jednaní) znížiť cenu, spustiť: nechce nič z.;

zľavnený príd. kt. je poskytnutý za zľavu: z. lístok, z-é vstupné

nedok. zľavovať

žľaza -y žliaz ž. živočíšny ústroj tvoriaci výlučky: zdurená ž.;
anat. mliečna, príušná, slinná, štítna ž.;
biol. ž-y s vnútornou sekréciou;

žľaznatý príd. kt. má žľazy, veľa žliaz: ž-é vemeno

žľazový príd.: ž. vývod, ž-á bunka;

zlízať -že -žu dok.

1. lízaním odstrániť z povrchu: mačka z-la maslo z chleba

2. lízaním zbaviť niečoho: pes z-l tanier

3. hovor. expr. dostať (význ. 3), utŕžiť: z. zaucho

zlúčenina -y -nín ž. látka, kt. vznikla zlúčením (význ. 2): organická z.

zlúčiť -i dok.

1. spojiť dovedna: z. polia, podniky, z. niekoľko prvkov

2. chem. postupom pripraviť z jednoduchších látok zložitejšiu;

zlúpať -e -u dok.

1. lúpaním odstrániť, olúpať: z. šupu z hrušky

2. lúpaním zbaviť kôry, šupy ap., olúpať: z. jedľu;

zlúpiť -i, zlúpnuť -e -u -pol dok. odlúpiť, odlúpnuť: z. kôru, chrastu;

zlý

I. horší príd.

1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek;
byť z. k ľuďom;
z. skutok, z. úmysel

2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak;
nie je najhorší pracovník

3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery

4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis

5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči

6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu;
urobiť z. dojem;
zlé počasie, zlé znamenie, z. sen;
v najhoršom prípade

7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá

8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat

● (ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať;
chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu;
zlé jazyky ohovárajúci ľudia;
mať zlé svedomie cítiť sa vinný;
ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám;
→ robiť zlú krv;
mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý;
zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie;
to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé

II. zlé s.

1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého;
chrániť sa pred zlým;
rozísť sa v zlom povadiť sa

2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu

● Pán Boh s nami a z. preč