Význam slova "zl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. k 1 zlietať -a, zlietavať -a, zletovať¹ -uje, zletúvať -a

// zletieť sa letom sa zhromaždiť, zlietnuť sa: holuby sa z-li za potravou;

nedok. zlietať -a, zlietavať -a, zletovať¹ -uje, zletúvať -a

// zlietnuť sa zletieť sa: vrany sa z-li na oráčine;

nedok. zlietať sa, zlietavať sa, zletovať sa, zletúvať sa

zlietnuť -e -u -tol dok. zletieť (význ. 1): zo striech z-li holuby;

zlievač -a m. robotník zhotovujúci kovové odliatky;

zlievačka -y -čiek ž.;

zlievačský príd.;

zlievačstvo -a s.

zlievareň -rne ž. závod, dielňa na výr. kovových odliatkov;

zlievarenský príd.: z. priemysel, z-é železo;

zlievarenstvo -a s. priemyselné odvetvie vyrábajúce kovové odliatky

nedok. zlievať -a

// zliať sa

1. stekaním sa spojiť do súvislého celku, stiecť sa: potoky sa z-li do rieky

2. kniž. splynúť, spojiť sa, zoskupiť sa: ľudia sa z-li do zástupu, hlasy sa z-li do jedného zvuku;

nedok. zlievať sa

nedok. zliezať -a

// zliezť sa lezením sa zísť, zhromaždiť: mravce sa z-li na liste;

nedok. zliezať sa

zliezť zlezie zlezú dok.

1. lezením sa dostať dolu: z. zo stromu, z lešenia

2. (uvoľniť sa a) pozvoľna sa stratiť, zmiznúť: sneh už z-l;
z-li mu vlasy;
nechty mu z-li

3. lezením dosiahnuť, prekonať: z. štít, skalu;

zlikvidovať dok. k likvidovať: z. následky povodne;
z. hnutie, spolok;
z. nedoplatky, mzdy

zlisovať dok. lisovaním stlačiť (a tým spojiť): z. hrozno, slamu, kvety;
z. plechy

zlízať -že -žu dok.

1. lízaním odstrániť z povrchu: mačka z-la maslo z chleba

2. lízaním zbaviť niečoho: pes z-l tanier

3. hovor. expr. dostať (význ. 3), utŕžiť: z. zaucho

zliznúť -e -ú -zol dok. zlízať (význ. 1 3): z. lekvár z koláča;
hovor. expr. z. bitku

žlna -y žĺn ž. hôrny vták žltozelenej farby podobný ďatľovi, zool. Picus

zlo -a ziel s. čo je ľuďom škodlivé, zlá vec, zlý čin, op. dobro: robiť, páchať z., bojovať proti zlu, prijať niečo ako nevyhnutné z.

zloba -y zlôb ž. nenávisť, nepriateľstvo, nežičlivosť voči niekomu, op. dobrota: ľudská z., robil to so z-ou v srdci

zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.;
organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle;
z. proti ľudskosti;
dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z.

zločinec -nca m. kto spáchal, pácha zločin: vojnový z., chytiť, odsúdiť z-a;

zločinecký príd.: z-á činnosť, z. typ;

zločinecky prísl.

zločinne prísl.;

zločinnosť -i ž.

zločinný príd.

1. kt. sa dopúšťa zločinov: z-á organizácia

2. vzťahujúci sa na zločin: z. zámer;

zlodej -a m. kto kradne, okráda: vlakový, vreckový z., z. sa vlámal do bytu;

● príležitosť robí z-a;

zlodejčina -y -čín ž. hovor. expr. zlodejstvo

zlodejka -y -jok ž.

1. žena, kt. kradne, okráda

2. slang. objímka s vývodom na zapojenie iného spotrebiča

zlodejský príd.: z-á skupina;

zlodejsky prísl.;

zlodejstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. činnosť zlodeja

2. zlodejský čin: jeho malé z-á

zloduch -a mn. -ovia m.

1. zlý duch, diabol, čert: pekelný z., vyzerá ako z.

2. expr. zlý, zlomyseľný človek

zlojovatieť -ie -ejú dok. stať sa lojovatým: starý tuk z-l

zlom -u m.

1. miesto, v kt. je niečo zlomené: z-y na koberci;
geol. porušenie pôv. uloženia hornín

2. trhlina vzniknutá zlomením: skalné z-y

3. náhla, prenikavá zmena, zvrat, prelom: rytmický z., revolučný z., z. vo vývine

4. výrazné rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi, prelom: na z-e vekov;

zlomene prísl.: z. povedať niečo;

zlomenina -y -nín ž. zranenie spôsobené zlomením kosti, fraktúra: napraviť, liečiť si z-u ruky, chrbtice

zlomenosť -i ž.

zlomený príd. duševne sklesnutý, zdrvený, podlomený; svedčiaci o tom: z. človek;
z. hlas, z. výraz tváre;

zlomiť dok.

1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť;
z. si nohu

2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku;
neos. z-lo ho v páse

3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora

4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la

● expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech;
z. niekomu → srdce;
z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu

// zlomiť sa

1. tlakom sa porušiť, rozdeliť, prelomiť sa, rozlomiť sa: nôž sa z-l, noha sa pri páde z-la

2. zohnúť sa, ohnúť sa, prehnúť sa: z-la sa v drieku

3. stratiť pôv. silu, intenzitu: jej hrdosť sa z-la, z-l sa mu hlas

4. stratiť duš. rovnováhu: pod tlakom starostí sa z-la

zlomkovito, zlomkovite prísl.;

zlomkovitosť -i ž.

zlomkovitý príd. neúplný, neucelený, kusý, fragmentárny: z-á správa, informácia;
z. hovor nesúvislý;

zlomkový príd. k 1, 3: z-á čiara, z-é zlato

zlomok -mku m.

1. malá časť celku: z. centimetra, pretekár bojoval o každý z. bodu, stalo sa to v z-u sekundy;
mat. podiel čísel zapísaný pomocou zlomkovej čiary

2. neúplná časť umel., obyč. lit. diela, fragment: z. legendy, rukopisu

3. úlomok (význ. 1): z. zlata;

zlomový príd.: z-é miesto, z-á situácia

zlomyseľne prísl.;

zlomyseľníčka -y -čok ž.;

zlomyseľnícky príd.

zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;

zlomyseľnosť -i ž.

1. k zlomyseľný: z. jeho reči

2. zlomyseľný čin: robiť malé z-i

zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena;
z-á kritika, z. žart, smiech;

zlopovestne prísl.

zlopovestný príd. kniž.

1. majúci zlú povesť: z. rušiteľ mieru

2. zlovestný (význ. 1): z-é ticho;

zlorečiť nedok.

1. kniž. vyslovovať kliatbu nad niekým, niečím, preklínať: potomkovia nám budú z.

2. kliať, preklínať: celý čas z-l ako pohan

zlosovací príd. žrebovací: z-ia listina

zlosovať dok. vyžrebovať, vylosovať

zlosť -i ž. prudké vzrušenie vyvolané hnevom, nenávisťou, odporom ap., (prudký) hnev, jed (význ. 2): zblednúť od z-i, urobiť niečo zo z-i, vybiť si z. na niekom, niečom

□ mať z. na niekoho, niečo zlostiť sa

● expr. ide ho rozdrapiť, ide puknúť od z-i veľmi sa zlostí

zlostiť -sť/-i! nedok. hnevať, jedovať: jeho správanie ma vždy z-í, z. psa

// zlostiť sa mať zlosť, hnevať sa, jedovať sa: matka sa z-í na syna

zlostne prísl.: z. hľadieť, hovoriť

zlostník -a mn. -ci m. zlostný človek: môj muž je z.

zlostný príd.

1. kt. sa často a rýchlo nazlostí, srditý, prchký, hnevlivý: z-é dieťa, z-á povaha

2. kt. je preniknutý zlosťou, nahnevaný, nazlostený, hnevlivý: otec je dnes z.

3. vyjadrujúci zlosť: z. tón reči, z-á tvár;

zlosyn -a mn. -ovia m. kniž. kto pácha zlo, zločinec: je to podpaľač, z.

zlotý m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo poľ. meny

zlovestne prísl.

zlovestný príd. kniž.

1. oznamujúci niečo zlé, zlopovestný: z-á predtucha, z. výkrik, pohľad

2. prinášajúci zlo, zlý, skazonosný: z-á noc, z-á vojna;

zlovôľa -e ž. kniž. svojvôľa, zvoľa: koristnícka z.

zlovoľne prísl.;

zlovoľnosť -i ž.

zlovoľný príd. kniž. prejavujúci zlovôľu, zlomyseľný: z. despota, z. úsmev;

zloženie -ia s. súhrn zložiek, z kt. je niečo zložené, skladba, štruktúra: z. pôdy, krvi, národnostné z. obyvateľstva

zloženina -y -nín ž. lingv. zložené slovo

zloženka -y -niek ž. poštová poukážka

zložený príd. skladajúci sa z viacero častí: mat. z. zlomok so zlomkom v čitateli al. menovateli;
lingv. z-é slovo zloženina;
bot. z-é kvetenstvo

zložiť dok.

1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť

2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov

3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky

4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku

5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov

6. úderom zraziť na zem: z. súpera;
z. zver zastreliť

7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru

8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu

9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu

10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad;
z. zbraň kapitulovať

● z. ruky do lona prestať robiť;
nemať kde → hlavu z.;
z. kosti zomrieť;
expr. úplne ho to z-lo premohlo;

zložito, zložite prísl.: z. odôvodňovať niečo;

zložitosť -i ž.

zložitý príd. kt. sa skladá, je utvorený z mnohých zložiek, komplikovaný, op. jednoduchý: z-á stavba, z-é predpisy, podmienky, z-á otázka, z. proces, jav;

zložka -y -žiek ž. jeden z prvkov, častí, kt. utvárajú celok: chemická z. pôdy, jazyková z. diela;
spolupráca všetkých z-iek spoločnosti;

zložkový príd.

zlozvyk -u m. zlý zvyk, návyk: obhrýzať si nechty je z.;
odvyknúť si od z-u

žlť -e ž.

1. žlté sfarbenie; žltá farba: ž. piesku

2. žlté farbivo: chrómová ž.

žltáčik -a mn. N a A -y m. stredne veľký motýľ žltej farby, zool. Colias

žltačka -y ž. choroba pečene prejavujúca sa žltým sfarbením pokožky: infekčná ž.;
bot. choroba rastlín prejavujúca sa žltým sfarbením postihnutých orgánov;

žltačkový príd.

žltasto, žltkasto, žltavo, žltkavo prísl.

žltastý, žltkastý, žltavý, žltkavý príd. sfarbený dožlta: ž-á hlina, tekutina, tráva, ž-é svetlo, vlasy;

žltieť sa -ie -ejú nedok. javiť sa žltým, žltnúť sa: medzi kukuricou sa ž-ie tekvica

žĺtkový príd.: ž. krém

žltnúť -e -ú -tol nedok. stávať sa žltým: obilie ž-e, listy ž-ú;
ž-úca tráva

// žltnúť sa žltieť sa

žlto prísl.: ž. svietiť;

žlto-čierny príd. žltý a čierny: ž. dres so žltými a čiernymi pásmi al. plochami

žltobiely príd. biely dožlta: ž-e brucho kapra

žltočervený príd. červený dožlta: ž-é jablko

žltochvost -a mn. N a A -y m. sťahovavý vták s hrdzavohnedým chvostom, zool. Phoenicurus

žltohlav -a/-u m. lúčna bylina so žltým guľovitým kvetom, bot. Trollius

žltohnedý príd. hnedý dožlta: ž-á hlina, pokožka

žĺtok -tka mn. -y m. vnútorná žltá časť vajca obsahujúca látky na výživu zárodku: surový ž.;
rozmiešať ž. s cukrom;

žltosť -i ž.

žltozelený príd. zelený dožlta: ž-á lavička, ž-é lístie

žltučký, žltušký, žltunký, žltulinký príd. expr. žltý: ž-é húsatká, klasy

žltý príd. majúci farbu ako žĺtok: ž-á farba, ž-é svetlo, kvety, listy, vlasy;
ž-á rasa so žltou farbou pokožky;
ž-é nebezpečenstvo (v rasistickom chápaní) hroziace od žltej rasy;
anat. ž-é teliesko periodicky sa vytvárajúce v žen. vaječníku;
ž-á škvrna miesto najostrejšieho videnia na sietnici;
ž-á zimnica vírusové infekčné ochorenie;
ž. anjel príslušník nepretržitej havarijnej služby pre motoristov;

zlúčenina -y -nín ž. látka, kt. vznikla zlúčením (význ. 2): organická z.

zlúčiť -i dok.

1. spojiť dovedna: z. polia, podniky, z. niekoľko prvkov

2. chem. postupom pripraviť z jednoduchších látok zložitejšiu;

zlučiteľnosť -i ž.

zlučiteľný príd. kt. sa dá zlúčiť: nepresnosť je ťažko z-á s vedou;

zlučovací príd. vzťahujúci sa na zlučovanie, umožňujúci zlučovanie: z. zjazd;
z-ia schopnosť látok;
gram. z. vzťah druh priraď. vzťahu vyznačujúci sa jednoduchým priradením

nedok. zlučovať

// zlúčiť sa spojiť sa dovedna: organizácie sa z-li;

nedok. zlučovať sa

zľudovieť -ie -ejú dok. stať sa ľudovým: dielo básnika z-lo;
z-ená pieseň

zľudštieť -ie -ejú dok. stať sa ľudskejším, ľudským: jeho postoj k nám z-l

zľudštiť dok. urobiť ľudskejším, ľudským: z. podmienky;

nedok. zľudšťovať

// zľudštiť sa stať sa ľudskejším, ľudským: jeho správanie sa z-lo;

nedok. zľudšťovať sa

zlumpáčiť sa -i dok. hovor. expr. zlumpovať sa: syn sa mu z-l