Význam slova "ziar" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 23 výsledkov (1 strana)
-
žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa;
odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú; -
žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;
-
žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.
-
žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.
-
žiariť -i nedok.
1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;
2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
izba ž-i čistotou -
žiarivka -y -viek ž. výbojka, v kt. sa ultrafialové žiarenie mení na viditeľné svetlo: neónová ž.;
-
žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie
-
žiarivo prísl.;
-
žiarivosť -i ž.
-
žiarivý príd.
1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy;
ž-é farby jasné2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty
3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť;
ž. úsmev;
ž. príklad, vzor hodný nasledovania; -
žiarliť -i nedok.
1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
ž. na manželovu kolegyňu2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
ž. na jeho záľuby -
žiarlivec -vca m. žiarlivý človek
-
žiarlivo prísl.;
-
žiarlivosť -i ž.
-
žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka;
ž. pohľad;
je žiarlivý na prednosti druhých□ byť ž. žiarliť;
-
žiarovisko -a -vísk s.
-
žiarovka -y -viek ž. (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, kt. sa elektr. prúdom rozžeraví a svieti: kontrolná ž.;
mliečna ž. z mliečneho skla;
vypálená ž.;
vymeniť ž-u; -
žiarovkový príd.
-
žiarový príd.: ž-á pec;
archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych -
žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál
-
žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;
-
žiaruvzdornosť -i ž.
-
žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;