Význam slova "zel" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

želací príd. gram.: ž-ia veta kt. vyj. želanie

želať nedok.

1. chcieť, aby sa niekomu niečo (dobré) (do)stalo; konvenčnou formou vyjadrovať takéto chcenie: ž. dobrý deň, šťastný návrat, veľa úspechov;
ž-á mu, aby sa skoro uzdravil;
ž. všetko najlepšie žičiť;
ž-ný výsledok, tajné ž-nie, vyhovieť ž-niu

2. cítiť uspokojenie, že sa niekomu niečo (do)stalo, dostáva: ž-l mu udelené ocenenie

// želať si

1. mať pocit potreby niečoho, priať si, chcieť: ž. si skorý návrat otca

2. dávať najavo svoju požiadavku, žiadosť, priať si: než-á si, aby ho vyrušovali;
čo si ž-te na pitie?

želateľne prísl.;

želateľnosť -i ž.

želateľný príd. aký sa žiada, potrebný, žiadaný, žiaduci: ž. účinok, úspech, výsledok;

želatína [-t-] -y ž. glejovitá látka získaná vylúhovaním kostí a koží;

želatínový príd.

želé neskl. s.

1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.

2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.

3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;

zelektrifikovať dok. k elektrifikovať: z. oblasť, z-ná doprava

zelektrizovať dok. k elektrizovať: z. sklenú žrď;
z-né vlasy;

zeleň¹ -e ž.

1. zelené sfarbenie, zelená farba: z. stromov, listov, z. rôznych odtieňov

2. zelený porast: svieža z. parkov, mesto potrebuje veľa z-e

3. zelené farbivo: chrómová, parížska z.;
listová z. chlorofyl

zeleň² -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách;

zelená ž.

1. k zelený

2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.;
mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať;
publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh

zelenáč -a m. pejor. neskúsený muž, nováčik, začiatočník, ucháň: ten už niečo skúsil, nie je z.

zelenasto, zelenkasto, zelenavo, zelenkavo prísl.

zelenastý, zelenkastý, zelenavý, zelenkavý príd. sfarbený dozelena: z-á voda, z-é sklo;

zelenať sa -á nedok. zelenieť sa: ihličie sa z-lo

● expr. (hreší,) až sa hory z-jú veľmi

zelenieť -ie -ejú nedok. stávať sa zeleným: medená veža časom z-ie;

// zelenieť sa javiť sa zeleným, zelenať sa: mach sa z-ie

zelenina -y -nín ž. kult. rastliny (nízkeho vzrastu) použ. ako potravina; ich jedlé časti (korene, plody, vňať ap.): koreňová, listová z.;
čerstvá, mrazená z.;
siať, pestovať z-u, čistiť z-u (do polievky);

zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;

zeleninárka -y -rok ž.;

zeleninársky príd.: z-a oblasť

zeleninárstvo -a s. pestovanie zeleniny (vo veľkom);

zeleninový príd.: z-á záhrada;
z-á polievka zo zeleniny

zeleniť sa nedok. neos. zried. zelenieť

● komu sa → nelení, tomu sa z-í

zeleno prísl.

II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých;
Strana z-ých na Slovensku;

zelenomodrý príd. modrý dozelena: z-á voda

zeleňový príd.: z-é eso

zelený

I. príd.

1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči;
z-é ovocie nezrelé

2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá;
z-é krmivo svieže;
z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín;
z-á skalica chem. síran železnatý;
Zelený š. vo Veľkom týždni;
kart. z-á sedma, z-é eso

3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.;
publ. z-á správa o poľnohospodárstve

4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva

● expr. z. ako túz;
publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti;
postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;

želéovitosť -i ž.

želéovitý príd. kt. má ráz želé, rôsolu;

želéový príd.: ž-é salónky

zeler -u L -i mn. -y m. zelenina pestovaná pre guľovitý aromatický koreň a vňať, bot. Apium: dať z. do polievky;

zelerový príd.: z-á vňať;
z. šalát

železiar -a m. pracovník v železiarstve;

železiareň -rne ž. továreň na výr. surového železa

železiarsky príd.: ž. priemysel, obchod

železiarstvo -a -tiev s.

1. výr., spracúvanie a úprava železa

2. obchod s výrobkami zo železa;

železito prísl.;

železitosť -i ž.

železitý príd.

1. obsahujúci železo: ž-á (minerálna) voda, ž-á pôda

2. chem. označuje zlúčeniny trojmocného železa: oxid ž.;

železnica -e -níc ž.

1. dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľaji al. koľajnici: dvojkoľajová, širokorozchodná, úzkorozchodná, lesná, visutá ž.

2. súhrn mechanizmov a činností spojených s koľajovou dopravou: pracovať pri ž-i;

železničiar -a m. pracovník železníc;

železničiarka -y -rok ž.;

železničiarsky príd.: ž-a uniforma

železnička -y -čiek ž. zdrob.

železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať;
ž-á polícia, ž-é vojsko;

železník -a m. liečivá bylina rastúca v priekopách, na rumoviskách ap., bot. Verbena

železnorudný, železorudný príd. týkajúci sa železnej rudy: ž-é bane

železný príd.

1. obsahujúci železo; majúci istý vzťah k železu: ž-á ruda;
archeol. ž-á doba predhistorické obdobie, v kt. na výr. nástrojov slúžilo najmä železo

2. zhotovený, vyrobený zo železa: ž-á brána, obruč, pec;
ž. šrot

3. pevný (význ. 2), tvrdý, nezlomný, odolný: ž-á disciplína, vôľa, ž-é zdravie, nervy, svaly;
publ. ž. muž pretekár v niekoľkých vytrvalostných disciplínach absolvovaných v jednom dni

● ž-á zásoba na využitie v krajnej núdzi;
→ zvyk je ž-á košeľa

železo -a s.

1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a;
taviť, kuť, spracúvať ž.

2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.;
zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov

3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)

4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z

● mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné;
tvrdý, pevný ako ž. veľmi;
→ kuť ž., kým je horúce;
patriť do starého ž-a byť nepotrebný;

železobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami, železový betón;

železobetónový príd.: ž. most, ž-á konštrukcia, stavba

železový príd.: ž. betón železobetón;

želiar -a m. v min. príslušník dedinskej chudoby, bíreš;

želiarka -y -rok ž.;

želiarsky príd.

želieť -ie -ejú nedok. kniž.

1. smútiť, žalostiť, žialiť: ž. za strateným synom, za šťastím, ž. nad svojím osudom

2. ľutovať (význ. 1), banovať: ž-l chorého otca

želiezko -a -zok s. zdrob. k 2, 3

● mať dve ž-a v ohni zaisťovať si dve príležitosti;
mať ž. v ohni mať výhľad na úspech

zelina -y -lín ž. trávny porast; burina: čistiť záhradu od z-y, trhať z-u

● expr. (je) čertova z. zlý človek;
zlá, mrcha z. nevyhynie neužitočnému, zlému nič neuškodí;

zelinka -y -niek ž. zdrob. liečivá bylina: variť čaj zo z-k;

zelinkár -a m. kto zbiera zelinky a lieči nimi;

zelinkárka -y -rok ž.;

zelinkársky príd.: z-a predajňa;

zelinkárstvo -a s. zbieranie zeliniek a liečenie nimi

zelinkový príd.: z. čaj

zelinový príd.;

fízel -zla m. hovor. pejor. príslušník tajnej polície; špehúň, sliedič

grázel -zla m. subšt. uličník, lapaj, výtržník