Význam slova "zav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zavodniť dok. priviesť do suchej oblasti vodu, op. odvodniť: z. púšť, polia;

zavodňovací príd. určený na zavodňovanie: z. kanál, z-ie práce

nedok. zavodňovať

závodný príd.: z. klub, z. lekár;
z. výbor odborovej organizácie, z-á stráž;
z-á rekreácia

závody, správ. preteky

závoj -a m. splývajúca obyč. priesvitná látka zahaľujúca tvár, plecia ženy: svadobný z., smútočný z.;

závojček -a m. zdrob.

závojový príd.;

zavolať dok. k volať (význ. 1 – 3, 5): z. z plných pľúc zakričať;
z. hostí na svadbu, z. niekoho k telefónu, prísť bez z-nia;
z. na kamaráta zakričať;
z. deti domov;
hovor. zajtra ti z-ám zatelefonujem;
z. výťah privolať

zavoňať -ia dok.

1. prejaviť sa vôňou: v izbe z-la káva;
neos. v hore z-lo živicou

2. zacítiť čuchom (niečo voňavé), zaňuchať: z. maliny

závora -y -vor ž.

1. prekážka prispôsobená na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia ap.: železničná, hraničná z., zdvihnúť z-y

2. zasúvacia konštrukcia na dverách: zastrčiť z-u, zavrieť dvere na z-u;

závorový príd.: z-é brvno

zavoskovať dok.

1. pokryť voskom; tým znečistiť: z. svietnik

2. uzavrieť voskom: z. zátku na fľaši

závoz -u m. hlboko vyrytá poľná cesta: strmý, blatistý z.

● dostať sa do z-u do bezvýchodiskovej situácie;

závozníčka -y -čok ž.;

závoznícky príd.

závozník -a mn. -ci m. pomocník šoféra nákladného auta, kt. nakladá a skladá tovar;

závozový príd.

nedok. zavracať -ia

závrat -u m. pocit porušenia teles. rovnováhy: dostať z.;
chytá ho, zmocňuje sa ho z.

zavrátiť -i dok.

1. zahnať späť (rozutekané zvieratá): z. statok

2. znemožniť pokračovanie: z-l ho v iniciatíve, z-li jeho snahu;

3. nakloniť dozadu, zvrátiť: z. hlavu;

závratne prísl.;

závratnosť -i ž.

závratný príd.

1. spôsobujúci závrat: z-á hĺbka

2. expr. obrovský, ohromný, nesmierny: z-á rýchlosť, cena;

nedok. zavrávať -a

zavravieť -í -ia dok. zahovoriť: zmierlivo z. hádku;

zavraždiť -žď/-i! dok. k vraždiť: zákerne ho z-li

zavrčať -í -ia dok.

1. (o zvieratách) vydať hrdelný zvuk (obyč. pri podráždení): pes z-l;

2. (o strojoch ap.) vydať hrčivý zvuk, zahrčať: motor z-í

zavrešťať -í -ia -šť/-i! dok. zavrieskať: straka z-la zaškriekala;
píšťaly z-li;
expr. z. odpoveď

zavrhnúť -e -ú -hol dok.

1. odmietnuť (ako nevyhovujúce): z. myšlienku, návrh;
mládež z-la staré spôsoby

2. s opovrhnutím sa od niekoho odvrátiť: všetci známi ho z-li;

nedok. zavrhovať

zavrieskať -a dok. začať al. chvíľu vrieskať: opica z-la;
expr. v hneve z-l na deti

zavrieť -ie -ú dok. zatvoriť (význ. 1 – 7): z. bránu;
z. byt;
z. knihu;
z. uzáver;
z. vodu;
z. tašku;
z. predajňu;
z. úrad;
z. zlodeja (do väzenia);

zavŕšiť -i dok. zakončiť (význ. 1), skončiť: z. porážku nepriateľa;
z. reč, robotu;

nedok. završovať

// zavŕšiť sa vyvrcholiť, skončiť sa: čas sa z-l;
život sa z-l;

nedok. završovať sa

zavŕtať -a dok.

1. vŕtaním vniknúť: vŕtačka z-la do asfaltu

2. vŕtaním dostať dnu, tým umiestniť: z. skrutku do dreva;
expr. z. (si) hlavu do perín

3. expr. zarýpať (význ. 3): z. do niekoho;

nedok. zavrtávať -a

// zavŕtať sa vŕtaním sa niekam dostať: krt sa z-l do zeme, larvy z-né v kôre;

nedok. zavrtávať sa

zavrtieť -í -ia dok. začať al. krátky čas vrtieť, zakrútiť, povrtieť: pes z-l chvostom, z. hlavou (na znak nesúhlasu)

// zavrtieť sa

1. začať al. krátky čas sa vrtieť, zakrútiť sa, povrtieť sa: z. sa v tanci

2. pohniezdiť sa, zahniezdiť sa, zamrviť sa: nerozhodne sa z-l na stoličke

zavržďať -í -ia -žď/-i! dok. chvíľu vržďať, zavŕzgať: sneh, piesok z-l pod nohami

zavŕzgať -a dok. chvíľu vŕzgať (význ. 1 5): drevené schody z-li;
z. stoličkou;
pejor. z. na husliach

zavrznúť -e -ú -zol dok. privrznúť, priškripnúť, zacviknúť: z. psa medzi dvere

zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie

zavšivavenosť -i ž.

zavšivavený príd. zamorený všami, všivavý: z-á hlava;

zavtipkovať, zavtipkovať si dok. zažartovať (si): rád si z-l

nedok. zavýjať -a

zavýskať -a dok. vydať výskot, zvýsknuť: z. z plného hrdla, z. od radosti

zavýsknuť -e -u -kol dok. zavýskať, zvýsknuť: radostne z.

zavyť -je -jú -y! dok.

1. (opakovane) vydať prenikavý, ťahavý zvuk: pes žalostne z-l;

2. expr. (o veciach) prenikavo, ťahavo zaznieť: siréna z-la zahúkala;

zavzdušniť dok. vyplniť vzduchom: z. potrubie;

nedok. zavzdušňovať

zavzdychať, zavzdychať si dok. niekoľkokrát vzdychnúť: utrápene (si) z.

zavzdychnúť, zavzdychnúť si -e -ú -chol dok. vzdychnúť (si) (význ. 1), povzdychnúť (si): bolestne, hlasno (si) z.

zavzlykať dok. niekoľkokrát vzlyknúť: ticho z.

domŕzavý príd. dotieravý, dobiedzavý, neodbytný: d-á mucha, myšlienka

kĺzavý príd. sprevádzaný kĺzaním, kt. vzniká pri kĺzaní: k. pohyb, k. let

podlízavý príd. kt. sa podlizuje, pochlebovačný, líškavý, servilný; svedčiaci o tom: p. človek;
p. úsmev;